Nedeľa 24. septembra. Meniny má Ľuboš, Ľubor

Slovenské firmy začali tento rok výraznejšie naberať nových ľudí

Nemôžete si nájsť zamestnanie? Niekde bude chyba. Situácia na trh práce je totiž za ostatný rok dobrá tak, ako už dlho nie.

Nezamestnanosť je chronickým problémom Slovenska. Podiel ľudí bez práce patrí k najvyšším v Európe.  V treťom kvartáli tohto roka ich bolo 13,1 percenta. Horšie na tomu je len v piatich krajinách Európskej únie (v Grécku, Španielsku, Chorvátsku, Portugalsku a na Cypre). Na vine je štruktúra slovenskej ekonomiky, kde veľký podiel predstavuje produkcia s vysokým podielom mechanizácie a malým podielom pracovnej sily. Obrazne povedané, automobilky  nainštalovali moderné technológie, na obsluhu ktorých stačí len pár zamestnancov.

Nízky podiel na slovenskej ekonomike majú ale podniky služieb. Tento fakt možno demonštrovať na porovnaní Slovenska s Českou republikou. Zatiaľ čo české HDP vzrástlo za 20 rokov o 67 percent, slovenská produkcia stúpla takmer dvojnásobne rýchlejšie (129 pecent). Pomer medzi nezamestnanosťou je ale obrátený. Podiel ľudí bez práce je v ČR zhruba 5,9 percenta.

K fenoménom slovenského trhu práce patrí vzťah medzi rastom HDP a rastom zamestnanosti. Platí, že ekonomika musí prekonať istú úroveň rastu, aby začala tvoriť nové pracovné miesta. Do roku 2009 bolo toto tempo zvyšovania HDP 3,5 percenta. Až potom prestali stíhať dovtedajší pracovníci a zamestnávatelia museli siahnuť po rezervách z úradov práce. Za minulých desať rokov napríklad HDP Slovenska vzrástlo o zhruba polovicu. Pracovných miest ale pribudlo len šesť percent. „Produkujeme viac pridanej hodnoty, ale s menším počtom pracovníkov,“ hovorí analytik VÚB Andrej Arady.

Dôkazom je napríklad to, že HDP Slovenska prekonalo predkrízové hodnoty už v roku 2010 a dnes je zhruba o päť percent vyššie, počet zamestnaných je ešte stále nižší, ako v roku 2008. Zhruba o dve percentá.

zamestnanost-a-hdp V ostatných dvanástich mesiacoch sa ale tento trend mení. A práve naopak, hoci je tento rok rast HDP len skromný – 2,6 percenta, nezamestnanosť klesá a nové pracovné miesta vznikajú. Nezamestnanosť klesla v septembri medziročne o 1,4 percentuálneho bodu. Vhodná príležitosť zaujať potenciálneho zamestnávateľa. Pracovný trh teda reaguje na rast ekonomiky lepšie ako v minulosti.

Prečo je tomu tak? Analytik VÚB banky Zdenko Štefanides vysvetľuje, že za zmenou môže byť niekoľko faktorov. Klesol podľa neho počet disponibilných pracovných síl. „Dlhodobo nezamestnaní to napríklad mohli vzdať a niektorí mohli odísť do predčasnej penzie,“ hovorí. Ďalším dôvodom môže byť vyčerpanie technologický kapacít. Slovensko sa totiž mohlo dostať už do štádia, keď noví zamestnanci nestoja za najmodernejším strojom, ale technologický pokrok suplujú svojou prácou. Na rovnaký objem produkcie je teda treba viac práce. Jej produktivita klesá.

hdp-verzus-zamestnanost K tomuto javu však dochádza i za hranicami Slovenska. Dôvodov preto môže byť viac.

Do kedy priaznivá situácia vydrží? Podľa A. Aradyho už na budúci rok tohtoročné priaznivé podmienky na trhu práce ochabnú. Jedným z dôvodocv je napríklad znovunajímanie pracovníkov, ktorých zamestnávatelia preventívne prepustili v obave pred daňovými a odvodovými zmenami z roku 2013. Títo ľudia sa dnes vracajú do firiem.

Na budúci rok by ale mohla podľa analytikov rásť zamestnanosť v službách a v stavebníctve.

Slovenský pracovný trh trápia niektoré dlho nevyliečené problémy. Napríklad nezamestnanosť Rómov, ktorí môžu tvoriť z miery nezamestnanosti podľa Inštitútu finančnej politiky až štyri percentuálne body. Ďalším je vysoké odvodové zaťaženie práce, čo navyšuje náklady na pracovnú silu. Citeľný pokles nezamestnanosti tak bude podľa analytikov behom na dlhú trať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *