Piatok 24. mája. Meniny má Ela

Slovenské rodinné podniky nie sú pripravené na generačnú výmenu

Najúspešnejšie slovenské firmy majú za sebou dve desiatky rokov podnikania. Je čas na generačnú výmenu. No mnohé spoločnosti na tento proces nie sú pripravené.

Dvadsať rokov existencie slovenských firiem je to znakom úspešnosti. No prináša so sebou jeden problém. Podľa výskumu Moniky Krošlákovej z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave až štyri pätiny zo všetkých slovenských podnikov samé charakterizujú ako rodinné. A 20 rokov je práve obdobie, keď si jedna generácia dokáže uchovať svoje riadiace, rozhodovacie a analytické schopnosti v najlepšej kondícii. Teraz je teda čas na prechod generácií.

Nezáujem potomkov

Poradenská spoločnosť PwC vo výskume, ktorý spracovala spolu s Hospodárskymi novinami a M. Krošlákovou tvrdí, že až tretina vlastníkov rodinných podnikov nemá vypracovaný plán odovzdania nástupníctva. Ďalšia jedna šestina si ho plánuje pripraviť v priebehu jedného až dvoch rokov. „Slovenskí majitelia proces generačnej výmeny v riadení podceňujú,“ hovorí M. Krošláková, ktorá na ekonomickej univerzite vedie predmet Rodinné podnikanie a je autorkou publikácií na túto tému.

Dodáva, že problém pri odovzdávaní vedenia nemusí byť v odchádzajúcej generácií majiteľov ale v ich deťoch. Až dve tretiny rodinných podnikov sú totiž živnostníkmi a podnikajú v obchode, stravovaní, cestovnom ruchu, stavebníctve, či poľnohospodárstve. „Mladí ľudia nechcú pokračovať v remesle svojich otcov. Dávajú sa radšej ľahšou cestou a pracujú v iných firmách ako zamestnanci,“ hovorí M. Krošláková.

Odchádzajúci vlastník a manažér má tri možnosti. Vybrať a vychovať si zo svojich príbuzných nasledovníka, stiahnuť sa a riadenie prenechať platenému manažmentu, alebo podnik predať. Vďaka tomu hrozí, že veľká časť súčasných rodinných firiem stratí svoj esprit, ktorý ich robil výnimočnými a pomohol im prežiť dve desaťročia.

„Iba 30 percent rodinných podnikov je schopných prežiť transfer z prvej generácie. Približne 15 percent prežije prechod z druhej generácie na tretiu a len tri percent si udrží svoju existenciu do štvrtého pokolenia,“ uvádza M. Krošláková v publikácii Rodinné podnikanie s odvolaním na zahraničný informačný zdroj. Manažment prechodu generácií pritom môže trvať päť až 15 rokov. Vhodného kandidáta treba vybrať ešte v rannom veku, potom ho postupne zasvecovať do firemnej kultúry a najdôležitejšie je zvládnutie manažérskych zručností. Riešením môže byť i získavanie praxe v zahraničí, alebo v inej spoločnosti.

Nevôľa zakladateľov

M. Krošláková upozorňuje, že problematický môže byť samotný prechod kompetencií. Zakladatelia mávajú tendenciu ponechať si v dôležitých rozhodnutiach právo veta, alebo inak si poistiť kontrolu nad smerovaním firmy. No nástupca sa tak ocitá v zajatí nedôvery. Nie len že musí presvedčiť o svojej kvalite dovtedajšie osadenstvo podniku zvyknuté na predchádzajúceho šéfa, no i v rodine necíti vďaka neustálej kontrole dostatočnú slobodu.

Dôvodom zlyhania pri generačnej výmene je i vnútorná nevôľa zakladateľa prenechať podnik následníkovi. Otáľa s výberom a prípravou a necháva to na poslednú chvíľu. No vtedy už môže byť neskoro, konštatuje M. Krošláková. Väčšina takých podnikov sa potom predáva. I to je dôvodom vysokého počtu akvizícií slovenských firiem, ktoré prebiehajú v ostatných rokoch. Ďalšou príčinou je viac potomkov v generácii nasledovníkov. Rozpory a rozdielne názory môžu znemožniť úspešné riadenie.

Rodinné úspechy

Rodinné firmy sú pritom za niektorými dnes úspešnými veľkými svetovými spoločnosťami. Baťa, Ford, Ikea. To všetko sú podniky predávané z generácie na generáciu.Firmy riadené manažmentom a s rozdrobeným vlastníctvom tak úspešné nebývajú. Podľa týždenníka Trend sú až dve pätiny spoločností zo svetovej top 500 pod kontrolou rodín. Väčšina ich je v Južnej Amerike, Ázii, ale i v Európe. Tu sa rodiny presadzujú najmä vo vinárstvach, pivovaroch a pri hoteloch. Teda všade, keď podnik potrebuje dušu.

Rodinné podniky mávajú vyššiu kvalitu produkcie. Zvyšuje ju osobný vklad vlastníkov. Generačná niť býva predmetom marketingovej komunikácie. Takéto spoločnosti sú rýchlejšie v rozhodovaní a vedia lepšie zaangažovať zamestnancov.

V niektorých krajinách je rodinné podnikanie definované i v legislatíve. Slovenské zákonodarstvo zatiaľ pojem rodinný podnik nepozná. Podľa M. Krošlákovej by legislatívna úprava tomuto typu podnikania rozhodne pomohla.

V Národnej rade SR je v súčasnosti poslanecký návrh Zákona o rodinnom podnikania, ktorý predkladá KDH. Navrhuje tri základné formy rodinného podniku: rodinnú živnosť, rodinnú farmu a rodinnú obchodnú spoločnosť. Tieto subjekty by mali byť podľa návrhu zvýhodnené v daňovej oblasti najmä znížením základu dane či maximálnej výšky paušálnej dane alebo sadzby dane z príjmu. Tá by mala byť v prípade rodinnej firmy a rodinnej farmy so základom dane menším ako 176,8-násobok životného minima, 19 percent. Okrem toho návrh obsahuje zjednodušenie administratívy a zlepšenie prístupu k štartovaciemu kapitálu – napríklad poskytnutím daňových úľav na dobu dvoch rokov. Úľavy by sa týkali firiem s najviac deviatimi zamestnanými členmi rodiny.

Túto stredu (11. 9.) však Vláda SR vyjadrila svoje nesúhlas s návrhom nového zákona. Dôvodom podľa nej je vnášanie cudzorodých prvkov do súčasného sociálneho systému. Zákon tak v parlamente pravdepodobne nemá veľkú šancu na úspech. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *