Sobota 26. septembra. Meniny má Edita

Slovensko je ekonomickou odstávkou ohrozené najviac v regióne

Zastavením prevádzky a výpadkom príjmov sú najviac ohrozené malé firmy do 20 zamestnancov. Práve také majú na celkovej zamestnanosti najvyšší podiel v regióne práve na Slovensku. Ekonomika našej krajiny je preto koronavírusom ohrozená najviac.

Šírenie nákazy koronavírusu náhle odstavilo významnú časť národných ekonomík v Európe i vo svete. Nevyhnutné zastavenie výroby, či poskytovania služieb, spôsobuje podnikom nemalé ekonomické škody.

Zatiaľ čo príjmy z ich hospodárskej činnosti klesli v priebehu pár dní, či hodín na minimum, vo viacerých prípadoch až na nulu, mnohé fixné náklady naďalej zaťažujú ich hospodárenie.

Schopnosť podnikov prežiť závisí najmä od ich finančnej kondície, s ktorou do tejto krízy vstupoval. Ďalej od dĺžky šoku, teda toho, ako dlho bude koronavírusové zastavenie ekonomiky trvať, a aj od opatrení prijatých jednotlivými vládami na stabilizáciu ekonomík.

Do finančných problémov sa dostávajú podniky naprieč ekonomikou, snáď až na pár výnimiek v zopár sektoroch, ktoré kríza vyvolaná koronavírusom neodstavila, naopak posilnila tu dopyt.

Malé firmy sú ohrozené v prvom rade

Najviac ohrozenou skupinou podnikov sa javia byť malé podniky, ktoré neraz živoria a ich rezervy nie sú postačujúce. Naznačuje to napríklad aj pohľad na produktivitu práce v malých a veľkých podnikov – produktivita práce v malých podnikoch do 20 zamestnancov je v krajinách EÚ v priemere až o 42 percent nižšia ako pri väčších podnikoch s 20 a viac zamestnancami.

Malé podniky do 20 zamestnancov v priemere v krajinách EÚ generujú len niečo viac ako štvrtinu (27%) pridanej hodnoty komerčného sektora (mimo finančného sektora), ich podiel na zamestnanosti je však o viac ako o desať percentuálnych bodov vyšší a bezpečne presahuje tretinu všetkých zamestnaných v komerčnom nefinančnom sektore (39%). V niektorých krajinách dokonca viac ako polovica zamestnaných pracuje vo firmách s menej ako 20 zamestnancami.

Najmä pre ekonomiky s nadpriemerným podielom zamestnaných v malých podnikoch bude preto kľúčové prijať rýchle a efektívne opatrenia na stabilizáciu tohto sektora. Nanešťastie v prevažnej väčšine ide o krajiny juhu Európy, ktoré sú aspoň nateraz nekontrolovaným šírením koronavírusu najviac zasiahnuté. Navyše ich verejné financie patria k najrizikovejším v EÚ, s verejným dlhom neraz blízko alebo dokonca nad úrovňou 100 percent HDP.

Južná Európa a potom Slovensko

Podiel malých podnikov presahujúci polovicu zamestnanosti vykazujú tri krajiny EÚ – Grécko (59%), Taliansko (55%) a Cyprus (50%). K polovici zamestnanosti sa však blížia aj krajiny na Pyrenejskom polostrove – Portugalsko (49%) a Španielsko (47%).

Nadpriemerné zastúpenie malých podnikov na zamestnanosti nájdeme aj vo viacerých relatívne menších ekonomikách regiónu strednej a východnej Európy (Slovinsko, Lotyšsko, Estónsko). Najviac v regióne je ich však na Slovensku, kde sa podiel malých a stredných firiem šplhá k polovici (48%). Relatívne silný sektor malých podnikov vykazujú aj Poľsko, či Maďarsko (zhodne 42%).

Najnižšie zastúpenie malých podnikov na zamestnanosti v rámci regiónu naopak nájdeme v Rumunsku (32%), podiel blízky priemeru EÚ vykazujú Česko, Litva, Chorvátsko, či Bulharsko (36-40%). Najmenší vplyv na zamestnanosť majú malé podniky v Luxembursku, Veľkej Británii a Nemecku, aj tu sa však ich podiel pohybuje na úrovni okolo 30 percent, resp. len tesne pod touto úrovňou.

Vplyv malých podnikov na trh práce závisí čiastočne aj od štruktúry ekonomiky. Ekonomiky s vysokým zastúpením turizmu, či stavebníctva by mali teoreticky vykazovať aj vyšší podiel malých podnikov na zamestnanosti.

Najmä služby

Práve ubytovacie a stravovacie služby (v priemere v EÚ 60%), stavebníctvo (62%), ale aj profesionálne a odborné služby ako napríklad architekti, právnici, veterinári, reklamné agentúry a podobne (62%), či činnosti v oblasti nehnuteľností (72%) vykazujú najväčší podiel zamestnancov pracujúcich v malých podnikoch do 20 zamestnancov.

Naopak, najnižší podiel malých podnikov na zamestnanosti odvetvia nájdeme v energetike a sieťových odvetviach (len tesne nad 10%), v ťažbe (14%), ale aj v spracovateľskom priemysle (20%), či administratívnych a podporných službách (21%), doprave (27%) a IT a telekomunikáciách (30%).

Štruktúra ekonomiky však nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje zastúpenie malých podnikov na zamestnanosti. Potvrdzuje to i pohľad na Slovensko, ktoré vykazuje nadpriemerné zastúpenie malých podnikov na zamestnanosti vo všetkých hlavných odvetviach s výnimkou energetiky a marginálnej ťažby.

Prekliate nízkej produktivity malých firiem

Problém s vysokým podielom malých podnikov na zamestnanosti vo viacerých krajinách znásobuje aj ich nízka efektivita a slabá kondícia. Je prirodzené, že malé podniky zvyčajne vykazujú nižšiu produktivitu práce ako ich väčšie náprotivky, keďže nedokážu tak efektívne využiť výnosy z rozsahu.

Jedinou výnimkou v tomto smere v EÚ je Malta, kde sú malé podniky do 20 zamestnancov v priemere o osem percent produktívnejšie ako ich väčšie náprotivky.

Nízku produktivitu práce malých podnikov v porovnaní s väčšími podnikmi pritom vykazujú práve viaceré krajiny s vysokým zastúpením malých podnikov na zamestnanosti, čo môže problémy malých podnikov v týchto krajinách len prehlbovať.

Zvlášť nízku relatívnu produktivitu práce malých podnikov nájdeme v Grécku (len 23% ich miestnych väčších náprotivkov), ale i v Poľsku (38%) a na Slovensku (42%).

Nízka produktivita v kombinácií s relatívne vysokými nákladmi práce, ktoré sú ťahané najmú mzdami vo veľkých podnikoch, pravdepodobne dlhodobo znižuje konkurencieschopnosť tejto časti ekonomiky a následne aj jej finančnú kondíciu.

Dá sa teda predpokladať, že viacero malých podnikov v týchto krajinách bojovalo o prežitie už pred vypuknutím aktuálnej krízy a odstávka v dôsledku koronavírusu ich preto môže robiť o to zraniteľnejšími.

Zdá sa teda, že Slovensko, minimálne z pohľadu malých podnikov, môže patriť súčasnou odstávkou v dôsledku koronavírusu medzi najviac zraniteľné ekonomiky.

Rozhodujúca bude podpora vlády

Rýchla, cielená a efektívna pomoc zo strany štátu je preto kľúčová. Vo svete, ale aj na Slovensku, sú v tejto oblasti najviac diskutovanými najmä dva druhy nevyhnutných opatrení:

1. nástroje smerujúce k posilneniu likvidity a solventnosti firiem: rôzne úverové a garančné programy, odklady splátok, ale aj posuny daňových povinností;

2. stimuly smerujúce k udržaniu zamestnanosti v čase krátkodobého výpadku: odpustenie daní a odvodov z miezd alebo ich častí, či rôzne formy kurzarbeit.

Z dlhodobého hľadiska, teda po odznení aktuálneho „koronavírusového“ šoku, by malým podnikom mohli najviac pomôcť opatrenia smerujúce k skvalitneniu podnikateľského prostredia v krajine.

Nová vláda by pritom aspoň časť tohto dlhodobého balíka opatrení rada spustila už zároveň spolu so „záchranným“ balíkom opatrení.

Autor je analytik UniCredit Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial