Nedeľa 16. decembra. Meniny má Albína

Slovensko je testovacím laboratóriom pre bezkontaktné platby

platby
Banky Peter Apolen 04.12.2018 | 00:00 0 Komentárov

Slovensko je po Holandsku krajinou s najvyšším využívaním bezkontaktných platieb. Ďaleko tak predstihuje rozvinuté krajiny západnej Európy. Prečo je to tak? Poskytovatelia digitálnych platieb radi testujú svoje riešenia práve na Slovensku.

Význam bezhotovostných transakcií v SR dynamicky rastie. V tomto roku tu prebehne kartami 560 milión úhrad a v hodnote 28 miliárd eur, čo je medziročný nárast o desať percent. Bezhotovostne sa na Slovensku realizuje 40 percent platieb.

Zvyšok však ešte stále pripadá na hotovosť. Neznamená to tak, že by Slováci na hotovosť zanevreli. Naopak. Až 40 percent našincov si ešte stále necháva doma nejakú finančnú rezervu v hotovosti. Je to najviac v eurozóne. Ďalšie prvenstvo nám patrí pri platbách za online nákupy. Až 72 percent Slovákov platí za tovar objednaný v e-shopoch v hotovosti. Je to opäť najviac v eurobloku.

Dôvod toho, že sa na Slovensku popri hotovosti tešia popularite aj digitálne platby, preto treba hľadať inde ako v odklone od bankoviek. „Naša krajina je považovaná za akési laboratórium vo využívaní moderných technológií. Slovensko bolo napríklad prvou krajinou, kde sa zaviedli bezkontaktné platby či platby mobilom,” hovorí Martin Peter, riaditeľ Centra pre finančné inovácie Ministerstva financií SR. Dodáva, že Slovensko je v tomto smere jednou z najinovatívnejších krajín.

„Slovensko postupne smeruje k tomu, aby sa stalo bezhotovostnou krajinou. Využívanie platobných kariet z roka na rok rastie,“ naznačuje aj Rasťo Vallo, predseda Združenia pre bankové karty.

Úspešný launch

Dôležitým medzníkom bolo zavedenie bezkontaktných platieb v roku 2008. Na Slovensku k nemu došlo ako v jednej z prvých krajín v Európe. Uvedenie na trh výrazne podporili banky svojimi marketingovými aktivitami. Dnes sú tak bezkontaktné platby v SR (4,3%) rozšírené po Holandsku (9,6%) najviac v Európe.

Dôkazom, že bezkontaktné platby sa na Slovensku masívne rozšírili, je aj fakt, že priemerná suma takto zaplateného nákupu klesá. Od roku 2008 sa znížila z 37 na 25 eur. Slováci hradia kartami aj bežné výdavky. Ich priemerná hodnota je tretia najnižšia v eurozóne. „Významnú zmenu v tomto smere priniesli bezkontaktné platby, kde predovšetkým pri nižších sumách nastal významný posun od hotovosti k bezhotovostnej platbe,“ vysvetľuje Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu

Ďalším významným krokom bolo spustenie služby Google Pay začiatkom tohto roka. Slovensko bolo opäť jednou z prvých krajín Európy. Služba napríklad ešte nie je dostupná v Rakúsku alebo vo Francúzsku.

„Táto služba posunula zákaznícku skúsenosť držiteľov platobných kariet na celkom novú úroveň. Vďaka digitalizácií platieb očakávame do roku 2020 desaťnásobné zvýšenie počtu zariadení, ktoré budú platby prijímať, alebo bude možné s nimi platiť,“ uvádza Marcel Gajdoš, riaditeľ Visa pre Slovensko a Česko. Mobilné platby sú podľa neho po bezkontaktných platbách ďalšou veľkou revolúciou v platení na Slovensku.

Druhý z dvojice významných poskytovateľov mobilných operačných systémov svoje uvedenie na trh zatiaľ odkladá. Apple Pay má byť na Slovensku dostupné až začiatkom budúceho roku.

Lokálne banky však nespia a prichádzajú so svojimi konkurenčnými riešeniami. Tatra Banka napríklad umožňuje platiť mobilom cez svoje MobilPay. ČSOB nedávno sprístupnila svoju digitálnu peňaženku SmartPay. Iné banky, napríklad mBank, integrovali platby mobilom do svojich mobilných aplikácií. Užívatelia sa tak nemusia sťahovať do telefónu ďalšiu aplikáciu, ale mobilom v obchode zaplatia priamo cez svoj mobil banking.

Mobilné platby a inovácie sa tak môžu stať perspektívnou oblasťou slovenského IT odvetvia. Na to by však bolo potrebné vytvoriť vhodné podhubie, napríklad spoluprácoui komerčného a verejného sektora. Ministerstvo financií SR s týmto cieľom vo februári zriadilo Centrum pre finančné inovácie, ktorého cieľom je zlepšovať podmienky pre FinTechy na Slovensku a vytvoriť „networkingové“ prostredie pre spoluprácu a zdieľanie informácií medzi štátom, komerčnými subjektami a záujmovými združeniami.

Výhody bezhotovostných platieb

Prečo sú bezhotovostné platy dôležité? Pravdepodobne najväčšou výhodou je vyššia bezpečnosť. Keď človek stratí, alebo mu niekto odcudzí platobnú kartu, jednoducho ju zablokuje a o financie neprichádza. Všetky prípadné straty od momentu nahlásenia znáša banka. To zďaleka neplatí o hotovosti, ktorá je pri krádeži takmer vždy nenávratne stratená.

Ďalšou výhodou sú lepšie možnosti pri reklamácií nákupu na internete. Ak kupujúci zaplatí za tovar na internete kartou, a e-shop svoju časť dohody nedodrží – svoj tovar teda buď vôbec nedodá, alebo výrazne zaostáva v kvalite – karta zlepšuje možnosti reklamácie. V prípade, že obchod neuzná reklamáciu tradičnou cestou, môže s refundáciou prostriedkov pomôcť práve finančný dom.

Ďalšou nemalou výhodou bezhotovostných platieb je väčšie pohodlie. Oproti hotovosti odpadá nutnosť zaoberať sa drobnými. Na mieste je bez rizika možné uhradiť aj väčšie nákupy. Navyše elektronická evidencia všetkých platieb umožňuje aj evidenciu a detailnú analýzu rozpočtu každému spotrebiteľovi.

Medzi nemalé výhody však môžeme zaradiť aj vyššiu legalizáciu ekonomiky. Z pohľadu štátu je totiž dôležitým faktom to, že eliminácia hotovosti pomáha riešiť problémy s daňovými únikmi a s nimi súvisiacu kriminálnu činnosť. Slovensko takto v nedávnej minulosti s cieľom obmedziť sivú ekonomiku zakázalo hotovostné platby nad päťtisíc eur pre firmy a 15 tisíc eur pre fyzické osoby. R. Raši hovorí, že vláda chystá ďalšie obmedzovanie hotovostných platieb.

V čom je rozdiel medzi Talianskom a Slovenskom?

Otázka znie: Prečo ešte aj dnes, v ére technologických inovácií, vo svete stále dominuje hotovosť? A prečo je vyspelá Európa rozdelená na krajiny, kde hotovosť už takmer nepoznajú a krajiny, kde mince a bankovky stále prevládajú?

Vysvetlenie nám môže ponúknuť pohľad na Taliansko. To v mnohých oblastiach, napríklad mestách, športe, či priemysle, intenzívne moderné technológie využíva. Taliani však bezhotovostným platbám ešte veľmi nepričuchli. Predstavujú tam len 14 percent zo všetkých úhrad, teda o tri štvrtiny menej ako na Slovensku.

Rozdiel je zrejmý aj pri bezkontaktných platbách. Aj s tými Taliani bojujú. “Hlavný problém vidím predovšetkým v nedostatočnom informovaní verejnosti aj obchodníkov. Mnohí ani nevedia, že konkrétny POS terminál môže akceptovať aj bezkontaktné platby,“ uviedol na medzinárodnej konferencii Deň bez hotovosti Geronimo Emili predseda medzinárodnej asociácie CashlessWay a jeden z najvplyvnejších bojovníkov za bezhotovostné platby v Taliansku.

Problém podľa neho nie je odmietaní inovácií staršími ľuďmi. Hovorí, že paradoxne pozitívnejší vzťah k novým technológiám aj k bezkontaktným platbám majú skôr narodení Taliani. „Chcú ísť s dobou a zostať v kontakte s rodinou, tým pádom sú otvorenejší novým metódam,” vysvetľuje.

Naopak mnohí mladí Taliani odmietajú používať platobné karty a iné bezhotovostné formy úhrady. Na prvý pohľad by sa síce mohlo zdať, že mladší ľudia by mali mať k novým technológiám bližší vzťah a ich využívanie je pre nich prirodzenejšie, no problém bude ide ako vo veku.

Rozhodujúcu úlohu pri akceptovaní noviniek zohráva mentálne nastavenie krajiny. Zdá sa, že dôvodom zaostávania Talianska sú predsudky, nedostatočná informovanosť, či nedôvera v inštitúcie.

“Zamerajme sa na kultúrne bariéry, ktoré bránia Taliansku a mnohým ďalším krajinám získať obrovské výhody prechodu z hotovosti na digitálne platby,” nabáda G. Emili. Podľa neho práve zdieľanie skúseností úspešných krajín s tými menej progresívnymi by mohlo zmeniť nastavenie a zavádzať nové riešenia.

Bezkontaktné platby sú motorom

Podľa niektorých odborníkov môže trvať aj viac ako 50 rokov, teda dve generácie, kým sa používanie bezhotovostných platieb rozšíri natoľko, že budú vo výraznej prevahe oproti hotovosti. Pokrok môže podporiť aj rozvoj technológií a moderných nástrojov. „Napríklad Švédsko dnes uvažuje o zavedení národnej virtuálnej meny. Toto bude jedna z ciest, ako sa bude progres uberať,“ hovorí M. Peter.

Všetko však stojí a padá na vzdelávaní. Odborníci sa zhodujú na fakte, že vzdelávanie finančnej gramotnosti je nutné zaviesť už v čo najskoršom veku, no zároveň ruka v ruke s tým je nutné edukovať aj ľudí v produktívnom veku.

Zrušenie hotovosti však je ako také problém. V poslednom čase sa napríklad v Škandinávii hovorí o zrušení hotovosti a zavedení platieb výlučne kartami, či iným bezhotovostnými prostriedkami. Takýto prechod ale je po právnej stránke veľmi komplikovaný. Dôvodom je predovšetkým ústavné právo občanov slobodne sa rozhodnúť o spôsobe, akým zaplatia, či prijmú platby. Aj keď by tak ekonomika technicky dokázala zabezpečiť všetky bezhotovostne, musela by nastať celospoločenská dohoda o eliminovaní hotovosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *