Utorok 22. septembra. Meniny má Móric

Slovensko sa z ekonomického tigra zmenilo na „lenivého kocúrika“

„Slovensku sa ekonomicky darí“ – počúvame z úst niektorých politikov. Čísla však ukazujú presný opak. Z lídra regiónu sa za poslednú dekádu stala podpriemerne rastúca ekonomika. Predbieha nás postupne jedna krajina za druhou.

Nedávno zverejnil Eurostat predbežné čísla rastu väčšiny európskych ekonomík v poslednom štvrťroku minulého roka, čím neskompletizoval len ich rast v minulom roku, ale aj v poslednej dekáde. Pozreli sme sa preto na ekonomický rast na Slovensku vo svetle ostatných krajín EÚ regiónu strednej a východnej Európy (CEE-10) v širšom časovom intervale.

Štvrtá najpomalšia ekonomika regiónu

Slovenská ekonomika rástla za uplynulých desať rokoch v priemere tempom 2,4 percent ročne. Zaradila sa tak do spodnej polovice krajín regiónu CEE-10 podľa rýchlosti rastu. V priemere rástli ekonomiky regiónu o pol percentuálneho bodu rýchlejšie ako Slovensko (t.j. o 2,9% ročne), pričom pomalší rast ako Slovensko zaznamenali dve najsilnejšie ekonomiky regiónu – Slovinsko (1,7%) a Česko (2,0%), ale i najslabšia ekonomika regiónu – Bulharsko (2,3%).

Výrazne pomalšie rástlo aj Chorvátsko (len 1,1%), ktoré však vstúpilo do EÚ až v roku 2013, a preto ho nezapočítavame do priemeru krajín EÚ regiónu. Chorvátsko by zároveň mohlo slúžiť ako príklad krajiny, ktorá zmeškala integráciu do euroatlantických štruktúr, avšak vzhľadom na charakter chorvátskej ekonomiky – málo priemyselnej ekonomiky silne závislej na turizme, nemusí byť tento pohľad úplne objektívny a dôvody zaostávania chorvátskej ekonomiky nemusia byť nevyhnutne len v oneskorenom vstupe do EÚ.

Pozíciu rastového lídra regiónu si aj v poslednej dekáde udržalo Rumunsko s rastom 3,5 percenta ročne. Relatívne silný rast o tri a viac percent vykázali aj pobaltské krajiny a Poľsko.

Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že rast ekonomík regiónu sa v porovnaní s predchádzajúcou dekádou jemne spomalil, v priemere z 3,5 na 2,9 percenta. S narastajúcou ekonomickou silou a vyčerpávaním „jednoduchého rastu“ by sa dalo toto spomalenie považovať za prirodzený vývoj.

Posilnila najmä estónska a maďarská ekonomika

Z tohto trendu sa vymykali len dve ekonomiky regiónu: estónska, kde sa rast oproti predchádzajúcej dekáde zrýchlil v priemere z 3,2 na 3,3 percenta a maďarská ekonomika so zrýchlením rastu v priemere z dvoch na 2,7 percenta. Estónsko okrem iného ťaží i z kvalitného vzdelávania, keď dlhodobo patrí medzi európskych lídrov v testovaní PISA. Maďarskú ekonomiku pomohli okrem iného pravdepodobne reštartovať aj vyššie verejné investície.

Zašlá sláva ekonomického tigra

Naopak, Slovensko zaznamenalo v poslednej dekáde významný ústup z pozícií rastového lídra regiónu, keď po Bulharsku vykázalo druhé najvýznamnejšie spomalenie dynamiky rastu HDP. V predchádzajúcej dekáde (do roku 2009) bolo spolu s Bulharsko po Rumunsku druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou regiónu s priemerný ročným rastom HDP až o 4,4 percenta, pričom najmä v druhej polovici dekády sa systematicky umiestňovalo na popredných pozíciách rastového rebríčka regiónu a vyslúžilo si prezývku ekonomického „tigra“.

V uplynulej dekáde (do roku 2019) už bolo len siedmou najrýchlejšou, resp. štvrtou najpomalšie rastúcou ekonomikou regiónu s priemerným rastom HDP len o 2,4 percenta. Rastové problémy sa zvýrazňovali najmä v druhej polovici dekády.

Za posledných päť rokov sa Slovensko až trikrát zaradilo medzi dve najpomalšie rastúce ekonomiky regiónu – v rokoch 2016 a 2019 po Lotyšsku. V roku 2017 bolo dokonca vôbec najpomalšie rastúcou ekonomikou regiónu. V minulom roku mu k lepšiemu výsledku už nepomohol dokonca ani ponukový šok v podobe novej, už štvrtej automobilky v krajine.

V posledných rokoch sa tak slovenský ekonomický „tiger“ zmenil skôr na „lenivého kocúrika“. V porovnaní s ostatnými krajinami regiónu vykázalo Slovensko v druhej polovici uplynulej dekády nadpriemerný rast len raz, a to v roku 2015 (druhý najrýchlejší po Česku), kedy rast HDP výdatne podporilo dočerpávanie eurofondov na poslednú chvíľu.

Slovensko čerpá európske peniaze najpomalšie v regióne

A práve problémy s rovnomerným čerpaním a efektivitou eurofondov môžu byť jedným z faktorov, ktoré v posledných rokoch ešte viac zvýrazňovali zaostávanie rastu slovenskej ekonomiky za ostatnými krajinami regiónu. Slovensko zatiaľ vyčerpalo len 25 percent zdrojov určených na rozpočtovacie obdobie 2014-2020, čo je jednoznačne najnižšia miera absorpcie EU fondov spomedzi všetkých krajín regiónu.

Priemer regiónu je až o desať percentuálnych bodov vyšší, pričom pobaltské krajiny už stihli vyčerpať viac ako 40 percent zdrojov určených na toto rozpočtovacie obdobie. Zdá sa pritom, že pozícia Slovenska sa nemusí výraznejšie zlepšiť ani v najbližšom období. Aj po započítaní už existujúcich projektov v zásobníku by sa čerpanie vyšplhalo len 68 percent (oproti 82% v priemer v CEE-11), kým napríklad Maďarsko má už teraz v zásobe projekty prevyšujúce dostupné zdroje (110%).

Je tak vysoko pravdepodobné, že Slovensko bude podobne ako v predchádzajúcom rozpočtovacom období dočerpávať európske zdroje na poslednú chvíľu, čo môže na jednej strane výrazne podporiť ekonomický rast v rokoch 2022-23 (zdroje je potrebné vyčerpať najneskôr v roku 2023), na druhej strane významne rastie riziko nevyčerpania všetkých dostupných zdrojov.

V predchádzajúcom rozpočtovacom období Slovensko nebolo schopné vyčerpať necelé štyri percentá zdrojov, horšie na tom bolo už len Rumunsko (10%). Náhle dočerpávanie eurofondov na poslednú chvíľu sa navyše môže podpísať na kvalite projektov, ich efektívnosti a potenciáli zvyšovať ekonomický rast v budúcnosti.

V ekonomickom rebríčku sme sa prepadli na piate miesto

Slovensko patrilo dlhodobo k ekonomicky najsilnejším krajinám regiónu. Do tejto dekády vstupovalo ako tretia najbohatšia ekonomika regiónu po Slovinsku a Česku s HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily približne 20 percent nad priemerom regiónu. Dekádu však ukončilo už len ako piata najsilnejšia ekonomika regiónu s výkonom ekonomiky už len približne jedno percento nad priemerom regiónu.

Slovensko v ekonomickej sile predbehli dve pobaltské krajiny Estónsko a Litva, ktoré na konci minulej dekády za Slovenskom ešte zaostávali o desať, resp. 20 percent. K výkonu slovenskej ekonomiky sa výrazne priblížilo už aj Maďarsko a Poľsko (1-2%), pričom pred dekádou ešte zaostávali o desať, resp. 17 percent.

Rýchle zatváranie pozitívnej medzery v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily oproti regiónu v posledných rokoch okrem pomalšieho ekonomického rastu štatisticky urýchlil aj dynamický nárast cenovej hladiny, najmä v službách medzi rokmi 2015 a 2016.

Potenciál modelu založeného na výrobe je vyčerpaný

Treba poznamenať, že spomalenie dynamiky ekonomického rastu na Slovensku pod priemer CEE-10 v poslednej dekáde by mohlo byť čiastočne prirodzené. Výkon slovenskej ekonomiky bol v úvode dekády výrazne nad priemerom ostatných krajín regiónu. Z vyšších úrovni sa pritom dynamický rast dosahuje ťažšie, priestor pre „jednoduchý“ rast je totiž už z veľkej časti vyčerpaný.

Zdá sa však, že Slovensko v posledných rokoch predsa len mohlo uviaznuť i v tzv. pasci „mid-income“ ekonomík. Ekonomický model „montážnej dielne“ založený na dostupnej, produktívnej a lacnej pracovnej sile slovenská ekonomika vyťažila v minulej dekáde takmer na maximum a v súčasnosti už rast založený na takomto ekonomickom modeli začína narážať na svoje limity.

Zásoba dostupnej pracovnej sily sa takmer vyprázdnila, čo obmedzuje ďalšie rozširovanie kapacít takéhoto modelu a zároveň tlačí na rast miezd. Ten je síce želaným javom, na to, aby bol aj udržateľný, musí byť podložený aj adekvátnym rastom produktivity práce. To sa v súčasnosti nedeje a dynamika rastu miezd predbieha dynamiku rastu produktivity práce nepretržite už šesť rokov.

Prechod na znalostnú ekonomiku je v nedohľadne

Zároveň Slovensko zlyháva v transformácií smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách, ktoré by mohli podporiť i rast produktivity práce a udržateľný rast miezd. Reformné úsilie sa v posledných rokoch výrazne spomalilo.

Slovensko zaostáva aj v reformách kľúčových oblastí ako vzdelávanie, veda a výskum, či vymožiteľnosť práva. Práve kvalitný ľudský kapitál (vzdelaná pracovná sila) a kvalitné podnikateľské prostredie sú pritom nevyhnutnými predpokladmi rozvoja znalostnej ekonomiky.

Ekonomický rast na Slovensku v posledných rokoch je jasným dôkazom toho, že zaspať na vavrínoch úspechu sa nevypláca. Bez nevyhnutného a neustáleho reformovania kľúčových oblastí ekonomiky sa v súčasnom dynamicky sa meniacom svete nedá udržať ani silný ekonomický rast.

Autor je analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.

Jedna odpoveď na “Slovensko sa z ekonomického tigra zmenilo na „lenivého kocúrika“”

  1. Milan píše:

    Toto sú výsledky vlády mrzkej lúzy. Žiadne reformy a klesajúca konkurencieschopnosť. Všetky okolité krajiny rástli rýchlejšie ako my a pritom sa tu bude hovoriť ako sa ekonomike darí a „musíme sa s úspechom podeliť“. Hanba.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial