Nedeľa 24. septembra. Meniny má Ľuboš, Ľubor

Slovensko sa zaradilo medzi rozpočtovo menej zodpovedné krajiny únie

Slovensko vlani vykázalo historicky najnižší schodok verejných financií – 1,68 percenta. Je to lepšie ako plánovaná úroveň, no krajina už nepatrí medzi rozpočtovo zodpovednejšie. Až 12 európskych vlád totiž hospodárilo s prebytkovým, alebo vyrovnaným rozpočtom. Tvoria si tak rezervy na horšie časy, kým SR zatiaľ stále zvyšuje dlh. 

Eurostat v pondelok zverejnil prvú notifikáciu verejných financií krajín EÚ za rok 2016. Stav verejných financií sa aj v minulom roku vo väčšine európskych krajín zlepšoval. Aj napriek klesajúcim deficitom verejných financií, resp. rastúcemu počtu krajín EÚ, ktoré už vykazujú mierne prebytky verejných financií, však úroveň verejného dlhu vo viacerých krajinách, najmä juhu Európy, ostáva vysoká.

Vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet dosiahlo už 12 krajín únie

Deficit verejných financií sa v minulom roku v krajinách EÚ v priemere znížil o 0,7 pb. na 1,7 percenta HDP a bol tak najnižší od predkrízového roku 2007. V krajinách eurozóny, kde najmä na jej periférií viacero krajín stále zápasí s nadmerným zadlžením verejných financií, sa deficit verejných financií v minulom roku znížil o 0,6 pb. na 1,5 percenta HDP (rovnako najnižšia úroveň od roku 2007). Až 12 krajín z celkového počtu 28 EÚ (resp. 9 z 19 krajín eurozóny) vykázalo v minulom roku vyrovnanú alebo mierne prebytkovú bilanciu verejných financií.

Prebytky sa pritom pohybovali od takmer nepozorovateľných úrovni v Bulharsku a Lotyšsku (0,0% HDP) až po 1,6 percenta v Luxembursku. Prebytkovú bilanciu verejných rozpočtov opäť vykázala aj najväčšia európska ekonomika – Nemecko (0,8% HDP, medziročné zvýšenie o 0,1 pb). Potešiteľnou správou však je aj mierny prebytok verejných rozpočtov v Grécku (0,7% HDP) a na Cypre (0,4%), t.j. v krajinách, ktoré vykazujú vysoko nadpriemerné úrovne verejného dlhu a ich verejné financie sa už niekoľko rokov nachádzajú na pokraji bankrotu.

Ani prebytkové hospodárenie tu však nestačilo na stabilizáciu verejného dlhu, ktorý v oboch krajinách mierne vzrástol aj v minulom roku (verejný dlh na rozdiel od bilancie je však vyjadrovaný na hotovostnom, nie pomerovom princípe). Do plusu sa bilancia verejných financií prehupla aj v susednej Českej republike (0,6%). Vzhľadom na blížiace sa voľby (parlamentné na jeseň tohto roka a prezidentské v úvode tohto budúceho) však nie je vylúčené, že prebytkovú bilanciu si naši západný susedia dlho neudržia. Naznačoval by to aj pohľad na štvrťročný vývoj – podľa údajov Eurostatu prebytok verejných rozpočtov dosiahol svoj vrchol v treťom štvrťroku (1,0% HDP) a v závere roka sa už začal zmierňovať.

Navyše, jedným z dôvodov prebytkovej bilancie v Česku (podobne tomu však bolo aj na Slovensku), boli nižšie verejné investície, najmä u samospráv. Investičný dlh pritom vytvára riziko pre verejné financie do budúcnosti. Rozpočtový prebytok samospráv dosiahol v Česku v minulom roku až 0,9% HDP (medziročný nárast o 0,3 pb), čo bolo najviac spomedzi všetkých krajín EÚ. O druhú pozíciu sa delili samosprávy na Slovensku a v Španielsku (0,6% HDP). Slovenské samosprávy pritom v minulom roku vykázali po Bulharsku (kde išlo skôr len o korekciu prudkého zhoršenia z roku 2015) druhý najvyšší nárast prebytkov ich rozpočtov (o 0,4 pb).

Medzi krajinami EÚ stále nájdeme aj „hriešnikov“, ktorým sa zatiaľ nepodarilo stlačiť deficity verejných rozpočtov pod Maastrichtské tri percentá HDP. Nad touto úrovňou sa schodok nachádzal v dvoch krajinách eurozóny – v Španielsku (-4,5% HDP) a Francúzsku (-3,4% HDP). Pozitívne sa však dá hodnotiť aspoň fakt, že v oboch krajinách sa deficit aspoň mierne medziročne znižoval – v Španielsku o 0,6 pb., vo Francúzsku o 0,2 pb. Negatívne saldo presne na úrovni troch percent HDP vykázalo ešte aj Rumunsko a Veľká Británia.

Len štyri krajiny EÚ (z toho dve z eurozóny) zaznamenali v minulom roku zhoršenie verejných rozpočtov. Výraznejšie horšie hospodárilo Rumunsko až o 2,2 pb, v ostatných troch krajinách nepresiahlo zhoršenie pol percenta (v Rakúsku o 0,5 pb, v Maďarsku o 0,2 pb. a v Belgicku o 0,1 pb.). Naopak, najvýraznejšie medziročné zlepšenie hospodárenia štátu si pripísalo Grécko, kde sa bilancia verejných financií zlepšila až o 6,6 pb.. Spokojnosť s aktuálnym trendom vo verejných financiách však pravdepodobne vládne aj v Chorvátsku, Holandsku Portugalsku, či na Malte, kde sa bilancia verejných financií medziročne zlepšila o 2,3 až 2,6 pb.

verejne-financiie-eu

Deficit na Slovensku sa v minulom roku po trojročnej pauze, kedy stagnoval na úrovni 2,7 percenta HDP, opäť vrátil na cestu postupného znižovania smerom k vyrovnanej bilancii. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa znížil o 1,1 pb. na 1,68 percenta HDP a dosiahol historicky najnižšiu úroveň od vzniku SR. Deficit tak v minulom roku klesal výraznejšie, ako si štát pôvodne naplánoval – v rozpočte na rok 2017 počítal s jeho poklesom „len“ na 1,93% HDP.

Aj napriek tomu, aktuálne nastavenie verejných financií na Slovensku považujeme, aj vzhľadom na ostatné krajiny EÚ a nadpriemerný ekonomický rast v krajine v posledných rokoch, za málo ambiciózny. Za posledné tri roky sa deficit verejných financií znížil v úhrne o 1 pb. t.j. len o 0,3 pb ročne (pre porovnanie v EÚ, aj v eurozóne v rovnakom období klesal deficit v priemere o 0,5 pb. ročne). Pomalšia konsolidácia verejných financií pritom zvyšuje pravdepodobnosť závažnejších problémov v čase spomalenia ekonomického rastu, resp. recesie.

Slovensko odsúva vyrovnaný schodok až na predvolebný rok

Slovensko síce v minulom roku dosiahlo deficit verejných financií presne na priemere EÚ, stále sa však radilo do horšej polovice krajín EÚ, keď vyšší deficit zaznamenalo len 11 krajín EÚ (7 eurozóny). Slovensku pritom pomáhajú aj relatívne nižšie náklady na obsluhu verejného dlhu (1,7% HDP vs. 2,1% v priemere v EÚ). V minulom roku tak už dosiahlo v podstate vyrovnanú primárnu bilancia verejných rozpočtov (t.j. bilanciu pred zaplatením úrokov z verejného dlhu). Zápornú primárnu bilanciu verejných rozpočtov však vykazovalo už len šesť krajín EÚ, resp. tri krajiny eurozóny.

Najvyšší prebytok primárnej bilancie si pripísalo Grécko a to až na úrovni 4,2 percenta HDP, teda výrazne nad 0,5 percentom, ktoré požaduje záchranný program na rok 2016, a aj nad 2,5 percentom požadovaným na rok 2018. V Nemecku dosiahol primárny prebytok 2,2 percenta HDP, v Českej republike 1,5 percenta a v priemere v EÚ 0,4 percenta HDP. V eurozóne to bolo 0,7 percenta.

Vyrovnanú bilanciu verejných rozpočtov slovenská vládna koalícia plánuje dosiahnuť až koncom tohto volebného obdobia, v roku 2019. Skúsenosti, nielen zo Slovenska, pritom hovoria, že ochota konsolidovať verejné financie s blížiacim sa termínom volieb zvyčajne klesá, pričom politicky najmenej „bolestivé“ je znižovať deficit verejných financií v prvých rokoch po nástupe novej vlády.

Naznačuje to aj pohľad na verejné financie v minulom roku – najvyšší deficit vykázali Francúzi a Španieli, t.j. krajiny s blížiacimi sa voľbami (v Španielsku vlani, vo Francúzsku na jar tohto roka), najvýraznejšie zhoršenie bilancie verejných financií si pripísali Rumuni, ktorí išli k volebným urnám v decembri minulého roka.

Pomalšia konsolidácia pred voľbami nemusí pritom byť nevyhnutne dôsledkom predvolebného míňania, blížiace sa voľby často znižujú ochotu vlád prijímať nepopulárne reformy a konzervujú tak štrukturálne nerovnováhy v ekonomike, čo sa neraz prejaví aj na kvalite verejných financií. Zdraviu verejných financií však neprospieva ani nestabilné politické prostredie v krajine, ktoré rovnako odsúva nevyhnutné reformy.

Ukážkovým príkladom v tomto smere v posledných rokoch by mohlo byť Taliansko, ktoré má po Grécku spomedzi krajín EÚ druhý najvyšší relatívny verejný dlh. Konsolidovať verejné financie sa tu darí len veľmi pomaly, v minulom roku sa deficit verejných financií v Taliansku znížil len o 0,3 pb. na 2,4 percenta, za posledné štyri roky sa krajine podarilo okresať schodky verejných rozpočtov v úhrne len o pol percenta HDP.

Autor je analytik UniCredit Banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *