Stvrtok 20. február. Meniny má Lívia

Slovensko z členstva v EÚ jednoznačne profituje

Nálady euroskepticizmu sa čoraz častejšie objavujú aj v našich končinách. V Británii, ale aj v ČR už ide o relatívne rozšírený názor. Pozreli sme sa preto na ekonomické fakty. Viacero štúdií dospelo k názoru, že na spoločnom trhu únie získavajú najviac práve malé otvorené krajiny ako Slovensko a Česko. Francúzski analytici dokonca vypočítali, že Slovensko profituje z únie po Maďarsku vôbec najviac.

Prvého mája Slovensko, spolu s ďalšími siedmymi krajinami strednej a východnej Európy, Maltou a Cyprom, oslávilo 14. výročie členstva v EÚ. Drvivá väčšina štúdií potvrdzuje, že európske krajiny z členstva v únií ekonomicky profitujú. Aj napriek tomu sa čoraz častejšie, aj v súvislosti so zámerom Veľkej Británie z EÚ vystúpiť, objavujú aj v našom regióne hlasy volajúce po vystúpení zo spoločného bloku. Väčšinou ide o politické želania, ktoré neberú do úvahy (alebo ich aspoň výrazne podceňujú) ekonomické dôsledky takéhoto kroku.

Slovensko má najvyšší podiel exportu do EÚ

V grafe sme sa pozreli na význam zahraničného obchodu jednotlivých krajín EÚ, a to nielen v užšom tovarovom zmysle, ale v širšom význame vrátane exportu služieb. Rovnako prinášame pohľad na výsledky štúdie francúzskej centrálnej banky Banque de France, ktorá sa pozrela na dopad členstva v únii na zahraničný obchod a bohatstvo krajín, ako aj na možné dopady Brexitu. V priemere krajiny Európskej únie smerujú na ostatné trhy EÚ 60 percent svojich vývozov (tovarov a služieb), čo predstavuje 28 percent HDP.

Najvyššie zastúpenie majú krajiny únie na exportoch práve zo Slovenska (85%) a Česka (81%). Najnižšie je naopak v prípade Írska (43%) a Veľkej Británie (44%). Prevažná väčšina, takmer tri štvrtiny obchodu sa v rámci EÚ realizuje s tovarmi. V zahraničnom obchode s obľúbenými prímorskými letoviskami ako sú Malta, Cyprus, Chorvátsko, či Grécko, ale aj finančného centra Luxemburska, však majú prevahu predsa len služby. Výrazne zastúpenie služieb nájdeme aj v zahraničnom obchode Veľkej Británie (39%) a Írska (50%).

Čulý obchod v strednej Európe

Naopak, krajiny regiónu strednej Európy, na čele so Slovenskom, Českom a Nemeckom, vykazujú nadpriemerné zastúpenie tovarov (80-90%) v ich obchode s ostatnými krajinami EÚ. Význam obchodu s ostatnými krajinami EÚ pre krajinu sa znásobuje v prípade, ak je ekonomika krajiny postavená na intenzívnej cezhraničnej obchodnej výmene, čo je prípad najmä malých otvorených ekonomík akými sú aj Slovensko a Česko.

Naopak, veľké ekonomiky sa vo väčšej miere opierajú i o domáci dopyt a význam cezhraničného obchodu, vrátane toho s ostatnými krajinami únie, má predsa len nižšiu váhu. V porovnaní k veľkosti ekonomiky (HDP) vykazuje najvyšší podiel exportov do únie Luxembursko. Vďaka intenzívnej výmene v oblasti služieb (predovšetkým finančných) druhá najmenšia krajina únie vykazuje nominálny objem exportov presahujúci výkon jej ekonomiky (139% HDP).

Vysoko nadpriemerné exporty k HDP však nájdeme aj vo viacerých krajinách regiónu strednej a východnej Európy – na Slovensku (80%), v Maďarsku (74%), Česku a Slovinsku (zhodne 64%), ale aj v zostávajúcich krajinách Beneluxu (60%), či v Írsku (52%).

Naopak na opačnom konci rebríčka nájdeme Veľkú Britániu, ktorá sa rozhodla EÚ opustiť, s podielom len 14 percent. Podpriemerný podiel vzhľadom k HDP vykazujú exporty do EÚ aj v prípade niektorých ďalších veľkých ekonomík – Talianska (17% HDP), Francúzska (18%), či Španielska (21%). Mierne podpriemerný podiel nájdeme aj v Nemecku (27% HDP).

EÚ nerovná sa len colná únia

Už letmý pohľad na štatistiky exportov do ostatných krajín EÚ v pomere k HDP môže naznačovať, ktoré krajiny najviac ekonomicky profitujú z členstva v EÚ. Francúzska centrálna banka sa tento vplyv pokúsila kvantifikovať za pomoci „gravitačného“ modelu. Jej nedávna štúdia potvrdila, že efekty členstva v EÚ idú nad rámec jednoduchého zrušenia ciel.

Členstvo v EÚ pomohlo krajinám EÚ výrazne zvýšiť objem vzájomného obchodu, a to najmä v prípade tovarov (o 109%). Pri službách sa ukázali pozitívne efekty podľa očakávaní o niečo nižšie, avšak stále významné (58%). V porovnaní s bilaterálnymi zmluvami medzi jednotlivými členskými krajinami sú pozitívne efekty Jednotného európskeho trhu viac ako trikrát silnejšie.

V štúdií sa takisto podarilo potvrdiť, že zahraničný obchod medzi krajinami EÚ dodatočne podporili aj ďalšie zmluvy medzi európskymi krajinami – napríklad vznik Schengenského priestoru, ktorý zvýšil mobilitu pracovnej sily a pridal tak dodatočný stimul obchodnej výmene. Pozitívny vplyv mali aj koordinované obchodné zmluvy s okolitými európskymi štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ (EFTA – Európske združenie voľného obchodu zahŕňajúce Nórsko, Island, Lichtenštajnsko (členovia jednotného trhu, avšak nie colnej únie) a Švajčiarsko (rad bilaterálnych dohôd)).

Naopak, dodatočný efekt členstva v eurozóne sa podľa analýzy francúzskej centrálnej banky ukázal ako nevýznamný, podobne aj efekt vzájomnej obchodnej zmluvy medzi EÚ a Tureckom sa dá považovať nanajvýš za slabý.

Zvýšenie vzájomnej obchodnej výmeny medzi krajinami EÚ pozitívne vplývalo aj na ich ekonomické bohatstvo. Podľa štúdie Banque de France sa v priemere bohatstvo krajín EÚ zvýšilo o 4,4 percenta v porovnaní so scenárom, ak by krajiny fungovali na princípe individuálnych bilaterálnych zmlúv a až o 5,5 percenta v prípade, ak by sa ich obchod riadil výlučne len pravidlami WTO.

Štúdia pritom kvantifikovala len efekty vyplývajúce z vyššieho vzájomného obchodu, opomínala ďalšie efekty prichádzajúce z hlbšej integrácie ako je voľný pohyb kapitálu, práce, či rôzne ďalšie neekonomické zisky.

Vedľajšie efekty

Krajiny únie môžu profitovať aj z efektívnejšieho poskytovania verejných statkov, a to najmä v regióne strednej a východnej Európy, kde snaha o členstvo v EÚ na prelome tisícročí výrazne urýchľovala potrebné reformy. Rovnako sa znížili náklady vyplývajúce z rozdielnosti medzi krajinami – EÚ ich zo svojej podstaty čiastočne zmenšuje. Štúdia neuvažovala ani s dynamickými efektmi rastúceho vzájomného obchodu medzi krajinami.

Samozrejme, nie všetky krajiny profitujú z členstva v EÚ rovnako. Zdá sa pritom, že víťazmi integrácie u sú najmä malé otvorené ekonomiky regiónu strednej a východnej Európu. Štúdia potvrdila, že pozitívne efekty narastajú s počiatočnom otvorenosťou ekonomiky a naopak klesajú s veľkosťou populácie, či s narastajúcou priemernou geografickou vzdialenosťou od ostatných členov EÚ.

Kto z únie profituje najviac

Najvýraznejšie členstvo v EÚ pomohlo zvýšiť bohatstvo Maďarska (až o 14%). Slovensko je podľa francúzskej štúdie druhou najviac profitujúcou krajinou – členstvo v EÚ zvýšilo jeho bohatstvo o 12 percent, nasledované Českom, Slovinskom a Estónskom (10,4-10,8%).

Na opačnom konci rebríčka nájdeme Veľkú Britániu. Aj jej však členstvo v EÚ pomáhalo zvýšiť bohatstvo o 2,3 percenta. Z ďalších veľkých ekonomík je to Taliansko (2,8%), Španielsko (3,2%), či Francúzsko (3,4%). Relatívne menej zvyšuje členstvo v EÚ aj bohatstvo Grécka (2,4%), či Cypru (3,5%). Dôvodom je to, že ide o relatívne uzavreté ekonomiky postavené najmä na turizme s excentrickou polohou na periférií únie.

Brexit zasiahne Britániu

Štúdia francúzskej centrálnej banky sa pokúsila odhadnúť aj prípadné dopady Brexitu na bohatstvo krajín EÚ. Negatívne dopady Brexitu na bohatstvo Veľkej Británie by mali byť násobne vyššie ako v EÚ. Na Brexit však najviac doplatí susedné Írsko, kde by Brexit mohol znížiť bohatstvo krajiny ešte o niečo málo výraznejšie (o 0,2-0,3 pb), ako v prípade Veľkej Británie.

Pri scenári bilaterálnej ekonomickej dohody medzi EÚ a Veľkou Britániou by sa bohatstvo krajín EÚ v priemere znížilo o 0,4 percenta, bohatstvo Veľkej Británie o 2,4 percenta. V prípade tvrdého Brexitu, kedy by sa obchod medzi EÚ a Veľkou Britániou riadil len pravidlami WTO, by sa negatívny efekt na úniu prehĺbil na pol percenta a na 2,9 percent v prípade Veľkej Británie.

Negatívny dopad na bohatstvo Slovenska aj Česka by bol podľa štúdie v oboch prípadoch na úrovni 0,3 percenta. Aj štúdia francúzskej centrálnej banky Banque de France tak potvrdila, že členstvo v EÚ má jednoznačne pozitívny vplyv tak na slovenskú, ako aj českú ekonomiku, pričom pri súčasnom rozložení geopolitického priestoru v Európe k nemu neexistuje adekvátna náhrada.

Autor je analytik UniCredit bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *