Utorok 20. augusta. Meniny má Anabela

Sme svedkami konca kapitalizmu?

Vlak s cieľom stanicou „Helikoptérové peniaze“ sa už dal do pohybu. Svetové laboratórium makroekonómov – Japonsko, má pripravenú cestu ako začať nafukovať štátny rozpočet rozdávaním peňazí a môže tak prevziať opraty od japonskej centrálnej banky. Ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen hovorí, že hoci, by to tak mohlo vyzerať, nejde o koniec kapitalizmu, alebo naopak o koniec plánovanej ekonomiky. 

 


  • Bank of Japan uznala, že kvantitatívne uvoľňovanie nefunguje
  • Japonsko je pripravené na helikoptérové peniaze
  • USA upadnú do recesie a EÚ a rozvíjajúce sa trhy ich budú nasledovať

Nedávno som dostal od jedného novinára otázku, či to, čo teraz zažívame, je koncom kapitalizmu. Takmer som sa rozosmial. Tu je moje vysvetlenie prečo:

Práve sme svedkami niečoho opačného – teda konca intervencií a plánovanej ekonomiky. Ktokoľvek, kto tvrdí, že ide o koniec kapitalizmu, by sa mal znovu pozrieť jeho definíciu. Kapitalizmus je o tom, že peniaze, tovary a služby rozdeľuje a distribuuje trh. To čo tu máme teraz je pravým opakom. Takmer zúfalá túžba politikov zakryť skutočnosť privysokého dlhu, nízkej produktivity a príliš veľkej regulácie.

Nedochádza k tomu kvôli kapitalizmu, ale príčinou je naopak jeho nedostatok. Sociálna nerovnosť, ktorú tu máme, už nemôže ďalej rásť. Musíme si uvedomiť, že koncept tlačenia peňazí, alebo inak kvantitatívneho uvoľňovania, je založený na efekte dotácií. Inými slovami robí bohatých bohatšími, aby ich to motivovalo v vyššej ekonomickej aktivite. To ale nefunguje a ako som už mnoho krát vo svojich článkoch o porušení spoločenskej zmluvy vysvetlil. Dôvodom je prílišné plánovanie a príliš veľa intervencií.

Krajina vychádzajúceho slnka

Sme svedkami budúcnosti. Japonsko je totiž v zavádzaní ekonomických politík svetovým lídrom, takže to čo sa deje tam, prevezmú neskôr i ostatné regióny. Pred pár týždňami japonská centrálna banka Bank of Japan uznala, že kvantitatívne uvoľňovanie ekonomiku zachrániť nedokáže. To je zásadný fakt. Čo teda tlačenie peňazí nahradí?

Japonská centrálna banka sa nechala počuť, že výnosy desaťročných vládnych dlhopisov bude smerovať k nule. Je to de facto príprava na helikoptérové peniaze, hoci len nepriama. Predstavme si, čo nulový výnos bude znamenať pre politikov. Centrálna banka v podstate povedala zákonodarcom v Tokiu: Môžete začať zvyšovať fiškálny deficit zadarmo a koľko len chcete. Táto nekonečná možnosť produkovať stále väčší a väčší deficit nebude pritom mať žiadny vplyv na trhové sadzby, pretože bude opäť krytá štátnou intervenciou. Nebude teda fungovať žiadna záchranná brzda.

Myslím si, že je len otázkou času, kedy sa USA dostanú do recesie a zoberú zo sebou i rozvíjajúce sa trhy a Európu. Politici sa preto budú musieť vydať cestou Japonska.

Účinný recept na dosiahnutie ekonomického rastu a zníženie sociálnej nerovnosti pritom zostáva stále rovnaký. Píšem o ňom už celých sedem rokov. Jediný mandát na zmenu pomerov majú investície do vzdelania, do infraštruktúry, zvyšovanie produktivity a posilňovanie trhových základov jednotlivých ekonomík.

Tlačenie peňazí vyvolalo sociálnu nerovnosť

Súčasný svet sa v parametroch ako rast, inflácia, rovnosť, obchodná výmena a celkový sentiment zhoršuje, no zmena prichádza. Nie je za ňou však pád kapitalizmu, ale naopak, podobne, ako v roku 1989, je to neschopnosť plánovaných ekonomík tvoriť budúcnosť.

Áno, všetko je to o nákladoch kapitálu. Nedovoliť mu plynúť na základe princípu marginálnych nákladov znamená kriviť ekonomiku, trhy a spoločnosť. Helikoptérové peniaze, ktoré nahradia politiku nulových sadzieb, kvantitatívne uvoľňovanie, teda tlačenie peňazí do ekonomiky, nie sú tým pravým riešením, ale ich kolesá sa už roztočili.

Aké budú dôsledky:

  • V prvom kvartáli budúceho roka dôjde k posilneniu amerického dolára. Vplývať na neho budú rastúce marginálne náklady peňazí, politika Fedu a imidž dolára ako bezpečného prístavu.
  • ECB pristúpi po novej recesii, do ktorej sa Európa na budúci rok dostane, k podobným krokom ako japonská centrálna banka – ako vždy, len s veľkým oneskorením.
  • Krivka výnosov bude rásť. Dôvodom budú vyššie ceny ropy, ale aj vyššie inflačné očakávania.
  • Volatilita sa vrátiť späť.
  • Valuácia globálnych akciových trhov klesne pod 100 denný kĺzavý priemer.

Autor je hlavný ekonóm Saxo Bank

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *