Nedeľa 17. decembra. Meniny má Kornélia

Spor o mince: podľa bánk pomôže novela hypermarketom a herniam

Vláda tvrdí, že banky nepotrebujú poplatky za vklad mincí. Tie sa bránia, že spracovaný cent ich stojí asi 2 centy. Navrhovaný zákon, ktorý poplatky zakáže, považujú bankári za neprípustný zásah.

Premiér sa chytil absurdných poplatkov

Za snahou zrušiť poplatky za manipuláciu s mincami je zrejme absurdná situácia, ktorá nastala po zavedení eura. V niektorých bankách bol totiž poplatok za vklad 1 eurocentovej mince jeden eurocent. Dnes už prezident Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida tvrdí, že takáto situácia nie je v žiadnej banke. Ako však vysvetlil, nebola to premrštená cena, náklady na spracovanie každej mince totiž predstavujú asi 2 eurocenty.

Vláda však oponuje, že banky majú vysoké zisky, a preto by si nemali účtovať poplatky za vklad mincí. Premiér Robert Fico ešte koncom januára po stretnutí s guvernérom NBS zdôraznil: „Očakávame, že banky musia prísť s nejakým návrhom, ale jediný návrh, ktorý my považujeme za prijateľný, je, že nebudú žiadne poplatky za mince, pretože v opačnom prípade pristúpime k rozhodnutiu proti bankám, použijeme oprávnenia, ktoré ako štát a ako inštitúcia, ktorá má určitý dohľad nad finančným sektorom, máme k dispozícii.“

Keďže banky sa trvalo poplatkov za mince vzdať nechcú, predložil poslanec Jozef Ďuračka z SNS návrh na zrušenie všetkých bankových poplatkov za manipuláciu s hotovosťou. Návrh už schválil výbor pre financie, rozpočet a menu a bude sa ním zaoberať aj parlament.

Súčasný stav je výnimočný

Banky sa bránia, že poplatky súvisia s vysokými nákladmi na manipuláciu s mincami. Ako vysvetlil prezident SBA Igor Vida: „Výnosy z poplatkov za vkladanie mincí nepokrývajú ani 50% nákladov na manipuláciu s nimi. Banky tak v podstate dotujú sťahovanie a obeh každej euromince v priemere viac ako jedným centom.“  V nákladoch sa prejavuje ľudská práca, uskladnenie a transport.

Problém sa stal vypuklým práve preto, že v súčasnosti je v dôsledku prechodu na euro v obehu priveľa mincí. Igor Vida to ilustroval na príklade, keď jedna z väčších bánk odviedla počas minulého roka do NBS 120 ton mincí a v januári to bolo už 140 ton. Za situáciu však podľa neho nenesú zodpovednosť banky, ale podnikatelia, ktorí žiadali v rámci predzásobenia väčšiu hotovosť, ako reálne potrebovali. V ich úsilí ich podporovala aj Európska centrálna banka. Podľa údajov SBA bol najväčší záujem obchodníkov práve o 1, 2 a 5-centové mince.

Banky v rámci tlačovej besedy, ktorú zvolali, chceli zdôrazniť najmä to, že verejnosť ani malý podnikatelia za vklad mincí neplatia. Poplatky sa totiž týkajú až vkladu od istého počtu kusov, v niektorých bankách od 200 kusov.

Novela pomôže hypermarketom a herniam

Slovenská banková asociácia tvrdí, že pokiaľ zákon prejde, na úkor bánk získajú službu zadarmo napríklad maloobchodné reťazce a herne, ktoré denne pracujú s tisíckami mincí. I. Vida špekuloval, že pri nulových poplatkoch by mohli služby slovenských bánk využívať aj hypermarkety z prihraničných oblastí Rakúska. U našich západných susedov by totiž museli za vklad platiť.

Bankári tiež tvrdia, že štátnu reguláciu nepotrebujú. 26 bánk podľa I. Vidu predstavuje trh, ktorý sa reguluje sám k spokojnosti zákazníkov: „Zákaz poplatkov, ktoré je možné vyberať v iných krajinách Európskej únie, predstavuje bezprecedentnú právnu úpravu, ktorá môže byť napadnutá na európskych inštitúciách. Akákoľvek regulácia cien v prostredí, na ktorom nepôsobia žiadni dominantní hráči, a už vôbec nemôžeme hovoriť o monopolnom prostredí, je v trhovej ekonomike bezprecedentným javom.“

Oplatí sa zrušiť najmenšie mince?

Aj pre vysoké náklady na manipuláciu by banky privítali zrušenie najmenších 1 a 2-centových mincí. V spoločnom európskom prostredí by Slovensko svojvoľne takýto krok urobiť nemohlo. Malým minciam sa však môžeme vyhnúť podobne ako to urobilo Holandsko a Fínsko. Tam sú všetky ceny násobkami piatich centov. 1 a 2-eurové mince v obehu nemajú žiaden význam. Či by sa zaokrúhľovanie neprejavilo na raste inflácie má posúdiť Národná banka Slovenska. Členovia predsedníctva SBA však veria, že pri matematickom zaokrúhľovaní by sa cenová hladina meniť nemala.

Banky chcú presvedčiť verejnosť

Banky sú v prípade ochrany vlastných záujmov tradične jednotné. Lobbing v parlamente proti prijatiu zákona vraj nechystajú. Ako sa vyjadril člen predsedníctva SBA Imrich Béreš, spoliehajú sa, že zvíťazí zdravý rozum. Medzi riadkami naznačili bankári, že zdravý rozum s politickými rozhodnutiami nemusí mať veľa spoločného. A ušetriť Slovákom v období krízy peniaze na poplatkoch je „politicky správne“  rozhodnutie. Na druhej strane, aj keď to banky nepriznajú, je ťažké uveriť, že by si stratu na jednom poplatku nenahradili vyššími poplatkami inde.

Má pravdu premiér alebo banky?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *