Piatok 14. augusta. Meniny má Mojmír

Stali sme sa rukojemníkmi neustále rastúcej regulácie?

regulácia

Podľa definície je Štokholmský syndróm istým druhom psychologickej väzby medzi rukojemníkom a jeho únoscom. Čo to má spoločné s finančným poradenstvom?

Rukojemník si pri Štokholmskom syndróme vybuduje citovú väzbu k osobe, ktorá ho bije, zneužíva alebo mu spôsobuje nejakú ujmu. Jednoducho povedané, ide o získanie patologickej „slabosti“ pre toho, kto ho zneužíva. Zaujíma vás, akú spojitosť by tento fenomén mohol mať s finančným poradenstvom? Obávam sa, že to môžem vysvetliť.

Pre neustávajúci príliv nových fintech projektov do finančného sektora sa tradiční aktéri dostávajú pod silný tlak. Väčšinu z nich už začalo značne znepokojovať, že väčšina fintech firiem stavia svoju konkurenčnú výhodu práve na obchádzaní, čítaj ignorovaní, rozsiahlej regulácie, ktorá platí pre tradičné finančné služby. Je to pochopiteľné. Logická reakcia konkurencie.

No vyviedlo ma z miery, keď začali tradiční poskytovatelia finančných služieb na moje prekvapenie vykrikovať: „To nie je fér. Chceme, aby mali fintechy rovnakú reguláciu, akú máme my.“ Môj bože! Tí istí ľudia, ktorých som pravidelne počúval hovoriť o nadmernej preregulovanosti trhu finančných služieb, sa sťažujú a žiadajú pre niekoho iného navýšenie regulácie? To mi pripadá skutočne iracionálne.

Je jasné, že chceme, aby pre všetkých platili rovnaké pravidlá. Ale mali by sme vlastne nepriamo akceptovať a ospravedlňovať existujúce pravidlá, tú obludnú nadmernú reguláciu zahŕňajúcu všetky tie MiFID, IDD alebo GDPR? To určite nie!

My, ako kľúčoví hráči finančného sektora, by sme sa mali predovšetkým snažiť zmierniť našu reguláciu, aby zodpovedala liberálnemu prostrediu, v ktorom sa pohybujú naši noví konkurenti z odboru fintech. Nemali by sme požadovať, aby sa absurdne byrokratická regulácia rozšírila na všetkých, čím by sa de facto potvrdila jej správnosť a adekvátnosť.

Vrátim sa k úvodu – postupom času si náš odbor celkom zjavne vybudoval štokholmský syndróm vo vzťahu k svojmu únoscovi – k všade prítomnému bruselskému úradníkovi a regulátorovi. Zrejme už nie sme schopní žiť bez bremena, ktoré nám bolo vnútené, a tak ho nútime niesť aj ostatných. Namietate, že to nie je pravda? V takom prípade by sme museli zásadne zmeniť svoj prístup a požadovať odstránenie absurdnej regulácie. Rovnaké podmienky pre tradičných a fintech hráčov predstavujú liberálny, a nie preregulovaný trh!

Áno, nejaký stupeň ochrany v podobe vysokých prekážok vstupu do odvetvia by sa samozrejme niekomu mohol hodiť. Lenže práve fintechy nám ukazujú, že táto ochrana je len iluzórna. Nemyslím tým voči nim nič negatívne. Je to výhradne náš problém. Voľný trh a obmedzená regulácia – to by sme mali obhajovať. V záujme nášho podnikania, nášho odvetvia, a v konečnom dôsledku aj v záujme našich klientov.

Autor je podpredsedom predstavenstva Európskej federácie finančných poradcov a sprostredkovateľov FECIF

Jedna odpoveď na “Stali sme sa rukojemníkmi neustále rastúcej regulácie?”

  1. Martin Rubáš píše:

    Hlavně EU se tady činí. Třeba GDPR. GDPR je zlo a buzerace, další šílenost z dílny marxistické EU. Nic neřeší, jenom škodí. Tohle chrlení legislativního smogu je nutné zastavit, jinak naše civilizace skončí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial