Stvrtok 20. február. Meniny má Lívia

Ste nespokojní s úrokmi na vkladoch? Objavujte podielové fondy

Potreba zabezpečiť sa na dôchodok, nulové výnosy na bankových vkladov, a vyššia finančná gramotnosť postupne vedú Slovákov k objavovaniu sveta investorov. Čoraz viac ľudí prekonáva vžitý stereotyp sporenia si na vkladnej knižke, či sporiacom účte, a získava prvé skúsenosti s podielovými fondami.

Je všeobecne známe, že Slováci sú konzervatívni sporitelia a investori. Dávajú prednosť zachovaniu úspor, ako ich zhodnoteniu. Ak aj uvažujú o výnosoch, uprednostňujú bezpečné investície s nízkym výnosom, pred väčším rizikom.Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sme konzervatívni a máme obavy o stratu časti alebo celej investície, potvrdzuje Peter Margetiny špecialista zo správcovskej spoločnosti VÚB Asset Management.

Slováci si preto držia veľkú časť úspor na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch v bankách. Nakupovanie akcií, dlhopisov či podielových listov v profesionálnych fondoch je stále pre väčšinu obyvateľov niečo nedostupné. Nespájajú si to s prostriedkom na vytváranie rezerv na deti, dôchodok či nový dom.

Výsledkom tohto stavu je, že na bežných vkladoch v bankách bolo na konci júna tohto roku vyše 33 miliárd eur. No napríklad v podielových fondoch len zhruba osem miliárd eur.

Bežné bankové vklady pritom aktuálne poskytujú len veľmi nízku a nie dostatočne zaujímavú mieru zhodnotenia. Úroky na nich klesli takmer na nulu najmä vďaka extrémne expanzívnej monetárnej politike Európskej centrálnej banky – inými slovami vďaka tlačeniu nových peňazí a záporným sadzbám.

Podľa NBS zhodnotenie vkladov domácností so splatnosťou do dvoch rokov v druhom štvrťroku dosahovalo v priemere za všetky banky len 0,6 percenta p.a. Vklady domácností so splatnosťou nad 2 roky v sledovanom období taktiež bojovali s nízkym reálnym zhodnotením. V priemere úroky dosahovali 1,6 percenta p.a.

Banky pri stanovovaní úrokovej sadzby pre svojich klientov vychádzajú aj z výšky základnej úrokovej sadzby, resp. depozitnej úrokovej sadzby ECB. Tá je v súčasnosti na úrovni – 0,40 percenta p.a.

Nízke úspory Slovákov

Obyvatelia Slovenska v súčasnosti sporia málo. Z každých zarobených sto eur si odkladajú len necelých deväť eur. Prejavuje sa to aj v nízkom objeme naakumulovaných úspor. Finančné aktíva na obyvateľa dosahujú na Slovensku len 12 300 eur, čo je v porovnaní s inými Európanmi veľmi málo. Je to napríklad o tretinu menej, ako majú odložené ľudia v Česku, či Maďarsku. Priemerný obyvateľ eurozóny má finančné aktíva až päťnásobne vyššie – viac ako 68 tisíc eur.

Situácia by sa však mohla v najbližších rokoch zmeniť. „Počas najbližších piatich rokov by celkové úspory Slovákov mohli narásť nad hranicu 18 tisíc eur, teda na dnešnú úroveň Čechov. Navyše investori sú optimisti, hovoria to indexy ktoré odrážajú ich očakávania k výkonom produkcie a naopak index strachu je jeden z najnižších,“ uvádza Andrej Arady, makroekonóm VÚB. Bude však potrebné pre to zmeniť spôsob, akým Slováci svoje úspory zhodnocujú.

Zmena v myslení

Na otázku, z akých dôvodov ľuďom nezostávajú peniaze na investovanie, Slováci v prieskume najčastejšie ako dôvod uviedli nízky zárobok. Viac ako štvrtina opýtaných sa vyhovorila na vysoké platby na svoje bývanie. Zaujímavé je tiež, že 31 percent odpovedajúcich označilo ako dostatočné to, že už má nejaké sporiace produkty a 28 percent respondentov uviedlo, že si vystačí so zhodnotením peňazí na bežnom účte.

Predstava, že postačí dávať peniaze na vkladnú knižku alebo na termínovaný vklad je však už prežitá. „Ak chcete maximalizovať zhodnotenie, je nevyhnutné, aby ste sa zmenili zo sporiteľa na investora,“ konštatuje Barbora Štubňová, vedúca oddelenia Depozitá a investície VÚB banky.

Je dôležité zmeniť základný prístup, alebo inak povedané upraviť nastavenie vo vlastnej hlave. Zmena sporiteľa na investora nie je definovaná v žiadnej príručke, ani v žiadnom produkte, je to skôr psychologická záležitosť. „Investovanie už dávno nie je len pre tých, čo zarábajú tisícky eur. Stačí začať hoci s 15, 30 či 50 eurami mesačne, vyskúšať si postupne nové formy investovania. A keď to rozpočet domácnosti dovolí, sumu upravovať,“ dodala B. Štubňová. „Pravidelná mesačná investícia na jedného klienta dosahuje priemerne 33 eur, čo je spolu asi 3,3 milióna eur nasmerovaných mesačne do podielových fondov VÚB formou pravidelného sporenia,“ vysvetlila B. Štubňová.

Široká ponuka podielových fondov

Do fondov možno vložiť sumu jednorazovo, alebo pravidelne, napríklad vo forme mesačných investícií. Vybrať si možno fondy sústredené na dlhopisy, akcie, nehnuteľnosti, či zmiešané fondy predstavujúce mix investičných stratégií.

„Investovanie do podielových fondov nepredstavuje rezervu na výkyvy vo výdavkoch počas roka. Je to beh na dlhé trate, teda riešenie financií na zásadné dlhodobé ciele v horizonte piatich až desiatich rokov, kedy sa skutočne prejavia viditeľné výsledky,“ upozorňuje P. Margetiny.

V priebehu posledných rokov záujem o kolektívne investovanie prostredníctvom podielových fondov rastie, najviac sa to prejavuje pri zmiešaných a akciových fondoch. V súčasnosti je na slovenskom trhu investorom k dispozícií viac ako 570 otvorených podielových fondov.

Podielové fondy sú pritom pod dohľadom NBS, zamestnávajú odborníkov – kvalifikovaných špecialistov a mixujú rôzne formy investícií. Predstavujú síce určité riziko, že zhodnotenie klesne pod počiatočnú hodnotu, no zvyčajne to platí iba v obmedzenom čase.

Investujú najmä starší ľudia

Slováci sa začínajú zaujímať o investovanie do podielových fondov až vo vyššom veku. Potvrdzujú to skúsenosti viacerých bánk. Vo VÚB banke je priemerný vek investora vyše 50 rokov a vážne sa o investície do podielových fondov začínajú zaujímať ľudia až od 46 rokov.

„Je prirodzené, že starší majú viac našetrené, zarábajú viac a teda ich peniaze tvoria najväčší podiel z celkovo vložených peňazí do podielových fondov. Na druhej strane nás teší rastúci záujem mladých ľudí, ktorí sa čím ďalej, tým viac zaujímajú o investovanie, a to aj v súvislosti s  dôchodkom, pretože veľmi dobre chápu, že sa v budúcnosti budú musieť spoľahnúť sami na seba,“ zdôrazňuje B. Štubňová.

Spomedzi klientov VÚB banky má až sedem z desiatich klientov podielových fondov viac 46 rokov. Najsilnejšou skupinou (37 %) sú ľudia vo veku v rozpätí od 46 do 62 rokov. O investovanie sa približne rovnako zaujímajú muži ako ženy. Ženy sú, ako v mnohých iných oblastiach, aj pri investovaní opatrnejšie. Paradoxne práve opatrnosť v kombinácii s vytrvalosťou prináša im lepšie finančné výsledky. Dokazuje to napríklad výskum veľkého amerického investičného portálu SIGFIC, podľa ktorého čistá návratnosť investičných portfólií žien prekonala mužov o 12 percent.

Ako investovať?

Do čoho investovať? Nakúpiť zlato, umelecké diela, konkrétne akcie firiem či dlhopisy? Takéto rozhodnutia predpokladajú, že investor sa v danej problematike aspoň z časti vyzná, alebo má sprostredkovateľa, ktorého schopnostiam výhradne dôveruje. Treba totiž neustále vyhodnocovať, či komodita, alebo cenný papier, do ktorý človek investoval, má potenciál ďalej rásť a do akej miery.

Preto sú pre začiatočníkov, ktorí sa nechcú denne venovať ekonomickej výkonnosti, zaujímavé najmä podielové fondy. Ich nespornou výhodou je schopnosť eliminovať riziká, keď každý fond rozkladá investície medzi širokú škálu finančných aktív. A navyše ďalšie znižovanie rizika môže dosiahnuť sám investor. Odporúča sa totiž investovanú sumu rozkladať do viacerých fondov a súčasne vkladať do jednotlivých fondov postupne, teda v rôznom čase.

„Diverzifikácia znižuje negatívne dopady v prípade korekcie na finančných trhoch. Časová diverzifikácia zasa znižuje riziko, že svoju investíciu nesprávne načasujem (nakúpim draho/predám lacno),“ zdôrazňuje P. Margetiny. Dodáva, že v súčasnosti už každý druhý investor investície rozkladá do dvoch alebo viacerých fondov. Aj počet tých, ktorí majú prostriedky súčasne v troch a viac fondoch, sa za ostatné dva roky zdvojnásobil. Takto sa správa 12 percent investorov.

Pri pravidelnom mesačnom investovaní klient získava výhodu tzv. priemerovania nákupnej ceny, čo znamená, že investor je schopný nakúpiť viac podielových listov, keď sú ceny nízke a naopak, menej, keď sú úrovne aktív nadhodnotené. Takýmto spôsobom dokáže investor z dlhodobého hľadiska zvýšiť výkonnosť svojho portfólia, alebo ho ochrániť pri výraznejších korekciách.

3 otázky pre začínajúceho investora:

  1. Aký výnos chcem dosiahnuť – koľko danou investíciou chcem získať?
  2. Aké riziko som ochotný akceptovať? (môžem časť investovaných prostriedkov stratiť, akú stratu som ochotný zniesť, unesiem aj vyššie riziko, alebo preferujem istotu)
  3. Ako rýchlo chcem mať dostupné peniaze? (ako rýchlo a za akých podmienok môžem svoju investíciu premeniť na hotové peniaze)

5 rád ako začať:

  1. Vytvorte si obchodný plán – plánujte investičné stratégie v bezstresovom stave, pravidelným investovaním sa znižuje riziko veľkých strát.
  2. Rozložte riziko –  rozložením investície medzi viac fondov a rozložením v čase zmierňujete riziko potenciálnej straty a neznižujete potenciálny výnos.
  3. Stanovte si maximálnu stratu, ktorú ste ochotní akceptovať a neprekračujte ju.
  4. Nedržte zbytočne dlho stratové pozície a neoberajte sa tak o potenciálny zisk z iných (lepších) investícií.
  5. Nepodliehajte emóciám / správajte sa ináč ako dav.

Najčastejšie chyby začínajúcich investorov:

  • podliehame prílišnému optimizmu, keď investícia rastie a prílišnému strachu, keď investícia klesá,
  • príliš dôverujeme svojim vedomostiam, ktoré sú často iba iluzórne,
  • sme príliš aktívni – nakupujeme/ predávame investície, aj keď si to situácia nevyžaduje,
  • pri vstupe do investície vyhľadávame iba názory, ktoré potvrdzujú náš vlastný názor, namiesto toho, aby sme brali do úvahy aj opačné názory,
  • chytanie padajúceho noža – ak sú na trhoch príliš veľké výkyvy, nepokúšajme sa trafiť cenové dno, radšej počkajme pokým sa situácia upokojí a investujme až potom

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *