Streda 16. január. Meniny má Kristína

Stojíme pred novou výzvou. Ako dodať firmám dostatok pracovníkov

pracovný trh

Na Slovensku chýba pracovná sila. Nezamestnanosť dosahuje rekordne nízku úroveň – 6,8 percenta. Pozreli sme preto na to, aká situácia vládne v iných krajinách Európy.

Vláda SR včera schválila návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorou sa majú od začiatku budúceho roka zjednodušiť možnosti dovozu pracovníkov z krajín mimo EÚ. Ide o reakciu na rekordne napätý pracovný trh na Slovensku.

Pri pohľade na medzinárodné porovnanie však vidíme, že hoci je situácia náročná, zďaleka nie je najhoršia v Európe. Prím drží Česko, ktoré je jedinou krajinou v Európe, kde by sa ani v ideálnom prípade zamestnania všetkých občanov, nepodarilo obsadiť všetky voľné pracovné miesta. Slovensko patrí v EÚ medzi desať krajín s najviac napätým trhom práce.

Riziko nedostatku pracovnej sily

Nedostatok pracovnej sily nielen doma na Slovensku, ale prakticky v celom regióne, zvýrazňuje tlak na rast miezd. Vyššie disponibilné príjmy domácnosti následne podporujú aj spotrebu.

Na druhej strane, nedostatok ponuky pracovnej sily môže ohroziť rastový potenciál krajiny. Viaceré spoločnosti by mohli pod vplyvom zvyšujúcich sa nákladov práce a nedostatku vhodnej pracovnej sily začať prehodnocovať svoje ďalšie investície a vydať sa smerom za dostupnejšou pracovnou silou.

Problém s dostupnosťou pracovnej sily v regióne pritom bude v najbližších desaťročiach ešte viac prehlbovať nepriaznivá demografia – starnúca populácia. Naopak, zmierňovať by ho mohol technologický progres a čoraz viac rozširujúca sa automatizácia, ktorá znižuje nároky na pracovnú silu na úkor kapitálu.

Pozreli sme sa na ponuku voľnej pracovnej sily v krajinách EÚ, a to nielen z pohľadu miery nezamestnanosti, ale aj z pohľadu neobsadených voľných pracovných miest v ekonomike a tzv. skrytej nezamestnanosti – teda časti ekonomicky neaktívneho obyvateľstva, ktoré má záujem pracovať, ale z rôznych dôvodov si prácu aktívne nehľadá.

Na základe týchto údajov sme skonštruovali mieru čistej ponuky pracovnej sily. Ide o nezamestnanosť navýšenú o skrytú nezamestnanosť a zníženú o neobsadené voľné pracovné miesta v ekonomike. Takto sme vypočítali technický index čistej ponuky pracovnej sily, ktorý by mal vyjadrovať, aká je aktuálna voľná ponuka pracovnej sily v krajine, ak by teoreticky boli všetky existujú voľné pracovné miesta v danom štáte obsadené z domácich zdrojov.

V realite platí, že pri voľnom pohybe pracovnej sily v Európe, môžu krajiny s akútnym nedostatkom pracovnej sily využívať aj voľné zdroje iných krajín EÚ. Zistíme teda, ktoré krajiny môžu slúžiť ako zdroj voľnej pracovnej sily.

V Európe je 26 miliónov nezamestnaných

Ako je to teda s voľnými pracovnými kapacitami v Európe? V krajinách EÚ je aj po očistení o existujúce neobsadené voľné pracovné pozície stále teoreticky k dispozícií viac ako 26 miliónov nezamestnaných. Takmer polovica z nich si však prácu aktívne nehľadá – skrytí nezamestnaní. Čistá ponuka pracovnej sily je i napriek tomu na úrovni viac ako desatiny ekonomicky aktívneho obyvateľstva (navýšeného o skrytých nezamestnaných).

Väčším problém ako nedostatok pracovnej sily v Európe sa tak javí skôr jej kvalita. Inými slovami, skrytí nezamestnaní, či dlhodobo nezamestnaní nemajú dostatočnú kvalifikáciu a často ani pracovné návyky. Problémom je aj nerovnomerné rozloženie voľných kapacít v kombinácií s nízkou mobilitou pracovníkov.

Vo všeobecnosti by sa Európa dala podľa tejto optiky rozdeliť na problematický stred Európy spolu s časťou Škandinávie a Beneluxu, kde je už pracovná sila často silne nedostatkovou komoditou a na druhej strane stále uvoľnený juh Európy, ktorý po kríze v minulých rokoch dlhodobo vykazuje nadmernú zásobu pracovníkov, hoci aj  v podobe skrytej nezamestnanosti.

Mobilite pracovnej sily smerom z juhu Európy do jej stredu neraz bráni cena práce, ktorá v nových členských krajinách stále výrazne zaostáva za pôvodnou EÚ15. Krajiny strednej a východnej Európy sa tak spoliehajú skôr na dovoz pracovnej sily z blízkych krajín mimo EÚ, najmä Ukrajiny, či Srbska.

Najmenej ľudí bez práce je v Česku

Miera nezamestnanosti v krajinách EÚ v druhom štvrťroku klesla v priemere na 6,9 percenta, pričom sa pohybovala od 2,3 percenta v Česku po až po 19,4 percenta v Grécku. Slovensko vykázalo hodnotu 6,8 percenta, čo je  mierne pod priemerom EÚ. Počas letných mesiacov sa miera nezamestnanosti v krajinách EÚ ďalej znižovala, v priemere o o jednu až dve desatiny a vyrovnala tak doterajšiemu minimu z roku 2008.

Reálne zverejňovanú nezamestnanosť vo viacerých krajinách EÚ však umelo znižujú „dobrovoľne nezamestnaní“, ktorí si prácu aktívne nehľadajú, avšak aspoň teoreticky majú záujem pracovať. Skrytá nezamestnanosť dosahuje v priemere 5,4 percenta, pričom sa pohybuje od dvoch až troch percernt v Litve, Česku, Švédsku, na Slovensku a Cypre až po viac ako desať percent v Írsku a Taliansku. Nadpriemernú mieru skrytej nezamestnanosti však nájdeme aj v Rakúsku, či Poľsku.

S problémom voľných pracovných miest zápasí v Európe najmä česká ekonomika, kde je neobsadených viac ako päť percent všetkých pracovných pozícií. V priemere je v EÚ neobsadených 2,2 percenta miest. V krajinách na juhu Európy (Grécko, Španielsko, Portugalsko, či Bulharsko) je to len menej ako jedno percento.

Grécko, Taliansko a Španielsko majú stále problémy

Oficiálne čísla Eurostatu, ktoré vychádzajú zo štatistík slovenského Štatistického úradu, evidujú na Slovensku mieru voľných pracovných miest výrazne pod priemerom EÚ, na úrovni „len“ 1,2 percenta. Úrady práce však hlásia 3,5-krát viac voľných pracovných miest ako vykazujú oficiálne štatistiky Štatistického úradu.

Vysoká ponuka voľných pracovných miest v kombinácií s nízkou mierou nezamestnanosti, robí z českého pracovného trhu jednoznačne najviac napätý pracovný trh v Európe. Česko by ako jediná krajina EÚ nedokázalo ani teoreticky obsadiť všetky voľné pracovné miesta z vlastných zdrojov. Neobsadených by ostalo takmer 40 tisíc pozícií.

Najbližšie k českému je potom nemecký trh práce, ktorý však teoreticky stále vykazuje čistú ponuku pracovnej sily na úrovni cez štyroch percent ekonomicky aktívnej populácie navýšenej o skrytú nezamestnanosť. Po obsadení všetkých voľných pracovných pozícií v ekonomike by teda zostali k dispozícií stále štyri percentá aspoň teoreticky zamestnateľnej populácie.

Na druhom pomyslenom póle sú krajiny na juhu Európy (Grécko, Taliansko a Španielsko), ktoré vykazujú aj po očistení o voľné pracovné pozície zásobu pracovnej sily na úrovni zhruba 20 percent ekonomicky aktívnej populácie navýšenej o skrytú nezamestnanosť.

Slovensko je rozdelené na západ a východ

Slovensko vykazuje mieru nezamestnanosti tesne pod úrovňou priemeru EÚ. Pohľad na čistú ponuku práce však potvrdzuje, že lokálny trh práce je o niečo viac napätý, ako hlásia oficiálne čísla nezamestnanosti. Po obsadení všetkých voľných pracovných miest v ekonomike, by k dispozícií zostalo približne 8,5 percenta aspoň teoreticky zamestnateľnej populácie, teda 238 tisíc ľudí. Je to o takmer dva percentuálne body menej ako priemer EÚ (10,3%).

Čistá ponuka pracovnej sily na Slovensku patrí medzi desať najnižších v Európe. Navyše, ak by sme vychádzali zo štatistík voľných pracovných pozícií úradov práce, čistá ponuka práce na Slovensku by bola nižšia ešte o ďalšie dva percentuálne body a pohybovala by sa na úrovni podobnej Maďarsku, Švédsku, Litve, či Veľkej Británii.

Problémom Slovenska je pritom veľká vnútorná diskrepancia v ponuke a dopyte po práci kombinovaná s nízkou mobilitou časti nezamestnaných. Západ krajiny tak už v súčasnosti vykazuje podobné charakteristiky ako český trh.


Autor je analytik UniCredit Bank.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *