Utorok 16. októbra. Meniny má Vladimíra

Štyri chyby, ktoré vás privedú k finančnej samovražde

Nie je to tak dávno čo svet obleteli výsledky výskumu o vplyve nedávnej globálnej finančnej krízy na duševné zdravie, ktoré boli publikované v časopise British Medical Journal. Vedci po preskúmaní dát z 54 krajín zistili, že len v krízovom roku 2009 stúpol počet samovrážd v USA a Kanade o deväť percent, v prípade nových členov EÚ – kde patrí aj Slovensko – dokonca o 13.3 percenta. 

A hoci my na investujeme.sk nechceme byť v žiadnom prípade morbídni a zastávame názor, že nič nie je také horúce, ako sa na prvý pohľad zdá, sú rozhodnutia, kedy k samovražde – v prenesenom zmysle slova – privádzame svoje financie. Pozrite sa, ako sa im vyhnúť.

1. Žiadny záchranný vankúš

Aj ten najbanálnejšie vyzerajúci nečakaný výdavok – v podobe pokazenej práčky či poruchy na aute – sa v prípade neexistujúceho “záchranného finančného vankúša” môže ukázať ako veľký problém, ktorý vedie k zbytočnému naberaniu úverov. Kapitolou samou o sebe je náhly výpadok príjmov – či už v dôsledku zníženia mzdy alebo úplnej straty zamestnania či vážnejšej a dlhodobejšej choroby.

Pokiaľ nemáte v talóne aspoň základnú rezervu na pokrytie takýchto nečakaných udalostí, koledujete si v budúcnosti o vážny problém. Séria niekoľkých takýchto nešťastných náhod totiž bez potrebného “vankúša” zvyčajne roztáča koleso pôžičiek a pokiaľ si nedáte pozor, ani sa nenazdáte a máte na krku exekútora.

Aký hrubý by mal tento vankúš byť? Väčšina nami oslovených odborníkov sa zhoduje na všeobecnom pravidle, že núdzová rezerva by mala predstavovať minimálne trojnásobok mesačného príjmu, podľa možnosti však viac. “Klienti by mali mať vytvorenú rezervu minimálne vo výške troch, ideálne až šiestich mesačných platov, na  pokrytie neočakávaných výdavkov,” radí Ján Porázik, hlavný analytik Fincentra.

“Ideálne je mať odloženú sumu vo výške troch mesačných platov,” potvrdzuje Lenka Lendacká, hovorkyňa Poštovej banky. “Takáto suma dokáže pokryť základné potreby v prípade neočakávanej životnej situácie.” Bežný účet však ako úložisko takéhoto “vankúša” neodporúča, pretože peniaze sa na ňom sa zhodnocujú len minimálne, prípadne vôbec. Pri tejto príležitosti do pozornosti dáva napríklad radšej termínované vklady.

Ján Porázik v tejto súvislosti spomína častú chybu slovenských sporiteľov – peniaze držia na bežnom účte, v horšom prípade dokonca doma “pod vankúšom”, kde ich zožiera inflácia a strácajú na hodnote.

“Presnejšie je sústrediť sa na výšku mesačných výdavkov a tie mať vykryté rezervou aspoň na tri mesiace dopredu,” radí Jana Lavrinčíková, obchodná vedúca pre OVB Allfinanz Slovensko. “Samozrejme, keď sa s klientom rozprávam o nastavení jeho rodinných financií, odporúčam mu, ktoré výdavky by sa dali zredukovať a akým spôsobom. Z mojej skúsenosti takto u každého klienta vieme vytvoriť ešte väčšiu rezervu, ktorú možno rozumne investovať,” dodáva.

VÚB banka ide v odporúčaniach takisto radšej ďalej a pre istotu odporúča “finančný vankúš” postupne nafúknuť až do veľkosti bežných výdavkov domácnosti – vrátane splátok úverov – za obdobie minimálne pol roka.

2. Od výplaty k výplate

Vytvorenie “záchranného vankúša” však neznamená, že na ďalšie sporenie môžete rezignovať. Práve naopak, v tomto momente ste len na začiatku vašich dlhodobých sporiacich snáh, ktorými si pri vhodne nastavenom pláne vytvoríte udržateľný rast majetku do budúcnosti. Tým nadobudnete nielen finančnú slobodu – teda možnosť plniť si zásadnejšie životné ciele, ale aj finančnú istotu v dôchodkovom veku. A hoci šetrenie sa niekedy zdá nemožné, asi nikto sa nechce ocitnúť v šesťdesiatke s len pár tisíckami celoživotných úspor a vidinou živorenia na skromnom dôchodku.

Aj v tomto prípade sa prakticky všetci oslovení odborníci zhodli. “Výška sporenia je individuálna a väčšinou závisí od disponibilného príjmu,” pripúšťa Ján Porázik z Fincentra a dodáva že ľudia s vyšším disponibilným príjmom si väčšinou môžu dovoliť odložiť vyššie percento zo svojich príjmov, ako ľudia s nižším príjmom. “Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že ľudia by si mali odkladať minimálne 10 až 15 percent zo svojho čistého príjmu.”

“Efektívne sporenie je veľmi dôležité pre stabilnú finančnú situáciu každej rodiny,” potvrdzuje Lenka Lendacká z Poštovej banky a dodáva, že klientom odporúča odkladať si mesačne takisto aspoň 10 percent z príjmu.

Teória teda vyzerá jednoducho. Ale aká je prax? Aká časť Slovákov si skutočne každý mesiac niečo odkladá a aký je trend?

Štefan Frimmer, hovorca Slovenskej sporiteľne, z vlastných štatistík banky hovorí, že väčšina jej klientov toto pravidlo viac-menej dodržiava. “V našej banke sporia klienti v porovnaní s minulými rokmi približne rovnakú čiastku. Pravidelne si každý mesiac odkladajú približne 75 eur,” pričom dodáva, že pravidelne si sporí až 90 percent klientov banky.

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky, hovorí, že Slováci majú v priemere ušetrených 8 percent z hrubého disponobilného príjmu (bez zarátania zhodnotenia úspor v II. dôchodkovom pilieri). Upozorňuje na zaujímavý fakt – miera úspor sa v porovnaní s obdobím krátko po kríze zmenšila. “Ľudia sa vtedy báli budúcnosti a začali viac šetriť,” hovorí, no upozorňuje že aj keď na 11-percentnú mieru úspor z rokov po vypuknutí globálnej finančnej krízy síce nedosiahneme, stále sporíme v priemere viac ako v období boomu medzi rokmi 2005 a 2008.

V absolútnych číslach mal priemerný Slovák na konci minulého roku v bankách uložených 5 064 eur, udáva na základe kalkulácií dát z ECB Dana Špacírová, analytička Poštovej banky. “Ide o sumu, ktorá pripadá tak na ekonomicky aktívneho človeka, ako aj na dôchodcu či dieťa, ktorému peniaze odkladajú rodičia,” hovorí a pokračuje, že s ohľadom na priemernú mzdu tak výška bankových vkladov Slovákov dosiahla šesťnásobok mesačného príjmu. Predbehli sme tak Maďarov i Poliakov, no Česi dokážu ušetriť o niečo viac.

“Je to z dôvodu vyšších príjmov – HDP na obyvateľa majú Česi vyššie ako my, môžu si dovoliť odložiť viac, vysvetľuje Zdenko Štefanides z VÚB. “Poliakov a Maďarov v HDP na hlavu prevyšujeme.” Upozorňuje však na fakt, že v porovnaním s priemerom únie (11 percent) i užšej eurozóny (13 percent) v miere úspor k hrubému príjmu zaostávame.

Mladšie ročníky sa väčšinou stavajú k šetreniu odmerane, udáva príklad z praxe Ján Porázik z Fincentra. “Hneď ako sa pozrieme na ľudí, ktorí už majú nejaké záväzky, či už vo forme

hypotéky alebo rodiny, berú šetrenie oveľa vážnejšie a ich rezerva sa väčšinou pohybuje na vyššej úrovni ako je odporúčaná minimálna hranica troch platov.”

Mnohých Slovákov navyše trápi znepokojivý fakt – mesačne si nedokážu nič usporiť. Plných 35 percent slovenských domácností tak žije od výplaty k výplate, mesačne si dokáže aspoň niečo odložiť z príjmu len okolo 40 percent domácností, upozorňuje Dana Špacírová, ktorá sa opiera o dáta zo Štatistického úradu.

Marcový telefonický prieskum VÚB banky a agentúry 2muse na vzorke 600 respondentov tento nelichotivý stav potvrdzuje. Reálne sporí len 54 percent Slovákov, pričom až dve pätiny z tejto skupiny dokáže ušetriť mesačne menej ako sto eur. Medián mesačných úspor Slovákov je tak šesťdesiat eur, pričom pravidelne sa podarí aspoň niečo bokom odložiť len pätnástim percentám respondentov. Takmer pätina opýtaných sa navyše priznala, že nedokážu nič ušetriť kvôli vysokým splátkam úverov – čím sa dostávame k ďalšej chybe vo finančnom správaní.

3. Život nad pomery

Hoci úvery majú v ekonomike svoje nezastupiteľné miesto – privádzajú kapitál, tam, kde je potrebný – pôžičku si vždy dôkladne premyslite. Odborníci sa zhodujú, že by sa rozhodne nemala splátka jedného úveru riešiť ďalším. Varovným signálom je negatívne hodnotenie úverovej bonity. Inými slovami zamietnutie žiadosti o úver v banke. Nie je vtedy finančné zodpovedné pokúšať o úver v nebankových spoločnostiach.

“Aj keď oficiálne štatistiky nás chlácholia, že v zadlženosti sme ďaleko za vyspelou Európou, tempo akým naberáme nové úvery bez skutočnej tvorby aktív je alarmujúce,” upozorňuje Jana Lavrinčíková z OVB. “To pokladám za najväčšiu chybu v spôsobe, ako zaobchádzame so svojimi financiami.” V prvom rade si podľa nej treba vytvoriť aktíva a až potom zvažovať úverové zaťaženie. “Pretože stále platí stará pravda – investícia z našetrených peňazí je vždy lacnejšia ako akokoľvek výhodný úver,” dodáva.

Ako je to teda s našimi dlhmi? Sme naozaj takí šporovliví, ako o sebe s obľubou tvrdíme?

V porovnaní s priemerom eurozóny sme naozaj ešte stále na chvoste. “Výška našich dlhov predstavuje približne 48 percent z ročného disponibilného príjmu, priemer v Európe je 98 percent,” hovorí Zdenko Štefanides z VÚB, no zároveň upozorňuje na fakt, že Európu rýchlo dobiehame. Analýzy banky naznačujú, že rast slovenského HDP na jedného obyvateľa o tisíc eur so sebou prináša nárast zadlženia o 5.6 percentuálneho bodu – podstatne viac ako 2.1 percentuálneho bodu v zdravom jadre eurozóny. Pokiaľ by sme teda teoreticky dobehli úroveň HDP na hlavu Nemecka, naše zadlženie by dosiahlo zhruba 157 percent (Nemecko má túto mieru na 84.5 percenta).

Rastúci trend Slovákov uspokojiť si svoje potreby hneď a úverom, potvrdzuje aj Štefan Frimmel zo Slovenskej sporiteľne. “Spôsob, ako získať úver je čím ďalej tým rýchlejší a pohodlnejší, aj Slováci si už zvykli získať ho na počkanie, prípadne elektronicky,” hovorí. Rastie aj priemerná výška úverov – nielen na bývanie, ale aj spotrebných. Kým napríklad v roku 2008 bola priemerná výška úverov na bývanie v banke 39-tisíc, v minulom roku to bolo už 42-tisíc eur. V súčasnosti sa pohybuje v okolí 50-tisícovej hranice, čo podľa neho súvisí aj s rastom príjmov, čo  robí väčšie úvery dostupnejšie.

“Pri spotrebných úveroch navyše rastie počet menších úverov aj od 300 eur, priemerný úver však tiež kopíruje rastúci  trend – kým v roku 2008 v prepočte na eurá bola priemerná výška úveru blízko 4 700 eur, v roku 2013 už zľahka prekročil sumu 5 100 eur,” približuje Š. Frimmer štatistiky banky.

Stúpajúci trend v úverovaní Slovákov potvrdzuje aj Dana Špacírová z Poštovej banky. Prevaha  sporenia však zatiaľ prekonaná nebola. Podľa prepočtov banky na základe údajov z ECB dlhoval bankám na konci uplynulého roka priemerný Slovák 3 807 eur, čo je o tretinu menej ako priemerný bankový vklad.

Kým menej ako my banke dlžili v prepočte na hlavu už iba obyvatelia šiestich ekonomík EÚ, rekordmani sú Luxemburčania.ktorí v priemere dlžili minulý rok na hlavu vyše 68-tisíc.

Slovensko pritom môže dosiahnuť 60-percentný strop úverov v pomere k hrubému príjmu už v horizonte šiestich rokov, naznačuje aprílový report z VÚB, ktorý spomína aj fakt, že spomedzi krajín eurozóny majú vyšší podiel úverov na bývanie ako naše banky len v Estónsku. Banka však vo svojom scenári tento scenár nepredpokladá, s rastom zadlžovania Slovákov však počíta aj do budúcna.

4. Nepočítať s katastrofami

Je asi prirodzené, že väčšina z nás vo svojom živote automaticky neočakáva katastrofické scenáre, lebo ich podvedome nechce privolať. Poverčivosť však nie je na mieste a využitie niektorých poistných produktov a ich kombinácií je vítaným doplnkom sporiaceho či investičného portfólia. V prípade nešťastných udalostí – či už veľkej ujmy na majetku alebo zdraví – vám navyše môže “zachrániť krk.”

Krátkozraký prístup k financiám a orientáciu na udalosti, ktoré očakávame v krátkodobom horizonte Slovákom vyčíta aj Ján Porazík z Fincentra.

“Čo dlhodobo podceňujeme je poistenie životných rizík a zabezpečenie rodiny proti výpadku príjmu,” upozorňuje Jana Lavrinčíková z OVB. Hoci sa pomer životného a neživotného poistenia u nás “preklopil” v prospech života, života, stále výrazne zaostávame za vyspelými krajinami, hovorí.

“Ja vidím príčinu v spoliehaní sa na pomoc rodiny pre prípad, že sa niečo stane,” upozorňuje a odvoláva sa na vlastný prieskum spoločnosti, podľa ktorého sa až 55 percent Slovákov radí o financiách so svojou rodinou. “Ak však tento prístup prevládne v celej rodine, má človek pri nepredvídanej udalosti problém.”

Ako sa však vo všetkých možných šetriacich a sporiacich produktoch orientovať? Svoju radu ponúka Ján Porázik z Fincentra. “Najdôležitejšou chybou je, že bežný Slovák je presvedčený o tom, že sa o svoje financie dokáže zodpovedne postarať sám, hovorí. “Finančný sektor je zložitejší ako sa na prvý pohľad zdá a vyhľadať  odborníka aj v tejto sfére – nielen zdravie alebo právo – nie je hanbou, práve naopak, klient môže značne získať.”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *