Pondelok 25. septembra. Meniny má Vladislav

Sú Slováci opatrní, alebo len nevzdelaní investori?

Slováci finančné trhy dlho nepotrebovali. A preto ani nepoznali. Štát im “garantoval všetko”. Od narodenia v podobe predškolskej opatery, vzdelávacieho systému, zamestnania, bývania, sociálnych dávok až po dôchodok. Zjednodušene, “všetci mali všetko”. Ak aj cítili potrebu niečo si bokom odložiť alebo sa poistiť, mali na to presne jednu banku a jednu poisťovňu. 

Práve tieto “garancie” sa zakorenili do mysle ľudí natoľko, že vo svojom správaní a najmä výbere finančných produktov, vedome či podvedome, garancie vyhľadávajú až dodnes.

Na náhle zmeny hospodárskeho a politického systému v roku 1989 sme neboli pripravení. Teda až na tých “vyvolených”. Vznikali nové banky, začala sa kupónová privatizácia, prichádzali a vznikali nové finančné inštitúcie, nebankové subjekty a predaj všakovakých finančných produktov.

Vidina ľahkého zárobku

Dôkazom, že na toto nové obdobie neboli Slováci pripravení, je ich trpká skúsenosť s rozkradnutými kupónovými fondmi, nedostupnými vkladmi v štyroch skrachovaných bankách, stratenými miliardami korún v nebankovkách alebo iných pyramídových hrách. A nazvať práve spomenuté “investície” konzervatívnymi, by bolo viac ako pritiahnuté za vlasy. Niesli so sebou totiž veľkú dávku rizika.

Po týchto trpkých skúsenostiach nebolo treba bankám a ďalším finančným inštitúciám, veľa a namiesto nákladného vzdelávania, ktoré nášmu verejnému vzdelávaciemu systému akosi uniklo, začali ponúkať riešenia šité na mieru slovenskému spotrebiteľovi. A tak vznikli garantované produkty – garantované vklady, garantované fondy atď.

Takmer nikto sa však nepýta(-l), koľko taká garancia stojí. V bežnom živote, nevynímajúc osobné financie, nie je nič zadarmo. Finančné inštitúcie, ktoré vymysleli a ponúkali garantované vklady to nerobili zadarmo, naopak nechali sa kráľovsky zaplatiť. I keď je náročné cenu za garancie kvantifikovať, predsa len sa pár príkladov ponúka.

Pri garantovaných vkladoch sa garancie vzťahovali iba na vklad po odpočítaní vstupného poplatku,  za garancie ste teda zaplatili vstupným poplatkom (do cca 3 %) a rovnako ako pri kapitálovom poistení ste hneď mohli zabudnúť na zhodnotenie nad infláciu. Zaplatili ste teda cenu znehodnotenia kúpnej sily vašich peňazí. Pri termínovaných vkladoch je to obdobné, navyše ste za garancie nepriamo zaplatili fondu na ochranu vkladov niekoľko desatín percenta z vášho vkladu (aby sa mohli vyplatiť nedostupné vklady v už spomínaných skrachovaných bankách, resp. mohol vytvárať “vankúš” pre ďalšie podobné prípady).

Chyby z nevedomosti

Od zmeny, a to nielen finančného systému, však uplynuli už takmer tri dekády a spotrebitelia na našom finančnom trhu mohli základy investovania ak nie pochopiť, tak aspoň sa o ne ľahko obtrieť. Nikto im však nevysvetlil, ako finančné trhy a ich nástroje fungujú a ako ich využiť vo svoj prospech. Stali sa pokusnými králikmi bankárov, predavačov poistiek, fondov, alternatívnych investícií a to všetko bez premyslenej investičnej stratégie.

Ak totiž nemáte dlhodobý plán, teda stratégiu, ste odkázaný robiť chyby. Nakupovať aktíva, keď sú drahé – trhy na vrchole a naopak, predávať, keď sú trhy dole. Ak to skombinujeme so slabou disciplínou a nerozkladaním investícií v čase, získame koktail, ktorý bude verným obrazom investícií Slovákov v II. pilieri, v III. pilieri, v podielových fondoch, a vlastne naprieč celou štruktúrou finančného kapitálu Slovákov.

Nazvať Slovákov konzervatívnymi preto nie je najvýstižnejšie. Správnejšie by bolo skonštatovať, že Slováci nevedia posúdiť, ktoré riziká je vhodné akceptovať a ktoré už nie. A práve za týmto faktom stojí nízka miera finančnej gramotnosti.

Autor je TOP finančným sprostredkovateľom Fincentra.

Jedna odpoveď na “Sú Slováci opatrní, alebo len nevzdelaní investori?”

  1. borec píše:

    Väčšina Slovákov sa o investície nezaujíma. Pasivita vo všetkom. Teda aj pri peniazoch.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *