Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Svetová ekonomika je iba o pákovom efekte

Ak vládne a finančné mocnosti už nebudú môcť viac zvýšiť systémovú páku, je pravdepodobné, že sa celý systém zrúti. Ak sa páka prestane zvyšovať, systém pohltí sám seba. Odkedy sa kolaterál zo svetovej ekonomiky vytráca ako hrady z piesku počas prílivu, a disponibilný príjem domácností ostal stáť na mŕtvom bode bez akéhokoľvek zvýšenia, banky strácajú pevnú pôdu pod nohami.

Dôsledkom toho majú vlády a finančný sektor na výber už iba jednu cestu – zvyšovanie páky akokoľvek to ide (zadlžovať, zadlžovať a zadlžovať). Sú dva spôsoby ako to môžu dosiahnuť: umožniť bankám držať fiktívne aktíva ako kapitál, alebo znižovať úrokové sadzby, aby spoločnosť so stagnujúcim disponibilným príjmom mohla naberať stále viac dlhu.

Vlády, finančné skupiny a zástupy akademických ekonómov sa musia spoliehať na zvyšovanie pákového efektu, aby zabránili zneisteniu celého finančného systému. Realita zdiskreditovala celé ekonomické zriadenie (je nepopierateľné, že ich politika s pákovým efektom nadobudla hodnotu, ktorú nie je možné splatiť) a práve preto sa toto zriadenie snaží potopiť svojich kritikov.

Vzniklo už mnoho diskusií o možných efektoch páky vzhľadom na kapitál a rezervy bánk. Základ frakčného rezervného systému je jednoduchý, keď napríklad z 1€ kapitálu (hotovosť alebo rezerva) môžeme vytvoriť páku až do 15€ dlhu. Najľahšia cesta k ekonomickému rastu je umožniť prepákovanie čo najviac kapitálu a rezerv na vytvorenie dlhu. Ak by boli banky obmedzené požičať finančné prostriedky z ich vlastného depozitu, obmedzilo by to množstvo financií v systéme a samozrejme aj nákupy víl na pobreží Španielska, luxusných áut, atď…

Ak si predstavíme, že by banka vytvorila páku 25:1 a každé 1€ by bola rezerva voči 25€ dlhu (hypotéky, spotrebné úvery…), nebezpečenstvo je ihneď zjavné. Ak by sa riziko nesplatenia len 1€ z celkového 25€ dlhu naplnilo a nebolo by splatené, banka nemá voči ostatnému dlhu žiadnu rezervu. Ak by neboli splatené 2€ z každých 25€ dlhu, banka sa stáva insolventná.

Cesta k udržaniu tohto systému je cez navyšovanie pákového efektu, znižovanie úrokových mier a podporovanie konzumu a spotreby spoločnosti. Ak by bolo umožnené používať fiktívne aktíva ako reálne a zvýšili by sme pákový efekt z 25:1 na 50:1, umožnili by sme zdvojnásobenie dlhu. Utrácaním týchto prostriedkov by boli naliate do ekonomiky nové peniaze a podporovali by rast (zasa len dočasne).

To je dôvod, prečo sa v eurozóne stále znižujú požiadavky na rezervy insolventných bánk. Ak je povinná rezerva 10%, banka potrebuje sto miliónov € rezervných depozit na pokrytie dlhu v hodnote jednej miliardy €. V jednoduchosti povedané, ak by sa povinný depozit znížil na 1€, tak by obsah sporiaceho prasiatka malého dieťaťa kryl dlh jednej miliardy €.

V inom prípade by mohli byť fiktívne aktíva banky ocenené rovnakou reálnou hodnotou na trhu akú majú v účtovníctve bánk a slúžili by ako hotovostná kompenzácia. Povedzme, že banka sa stala majiteľom vily po prepadnutí hypotéky. Trhová hodnota nehnuteľnosti predstavuje 100 000€ a hypotéka, ktorú banka poskytla, bola 300 000€. Ak banka predá vilu, bude musieť absorbovať 200 000€ stratu.

Absorbovaná strata by viedla k platobnej neschopnosti. Takže riešením je udržať vilu v účtovníctve na hodnote 500 000€. Nie len, že by tak banka stratu pôvodných 200 000€ vymazala, ale teraz by mala účtovne ďalších 200 000€ kapitálu na zvýšenie pákového efektu prostredníctvom dlhu (500 000 v aktívach mínus 300 000 nesplatená hypotéka nám tvorí 200 000 prebytok).

Akákoľvek pôžička dáva vlastne banke nárok na budúci príjem dlžníka, pretože úroky a istina sa budú hradiť v budúcnosti. Kľúč na udržanie systému založenom na pákovom efekte je udržiavanie nízkych úrokových sadzieb. Povedzme, že domácnosť má 10 000 € disponibilného príjmu minúť na bývanie. Ak je úroková sadzba hypotéky 15% (také boli v roku 1981), domácnosť môže dostať hypotéku 50 000€. Avšak, ak sa úroková sadzba zníži na 1%, domácnosť má zrazu nárok na hypotéku 500 000€. No nie je to ľahké?

V USA až 90% domácností prepákovalo svoje stagnujúce príjmy do obrovských dlhov kvôli kompenzácii svojej klesajúcej kúpnej sily. Takže 90% domácností dokáže v USA fungovať už iba vďaka pákovému efektu. Rovnaká závislosť na pákovom efekte vládne aj v Číne, Japonsku a Európe. Rast celosvetovej ekonomiky bol založený iba na raste pákového efektu. Táto mašinéria dlhov spadla z útesu a teraz sa armáda svetových vládnych ekonómov snaží prekryť realitu zmenou fiktívnych aktív na reálnu kapitálovú hodnotu. Aj keď sa im to podarí, bude to iba na krátko.

Spracované podľa H. Smitha. Autor je analytik spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker.

Jedna odpoveď na “Svetová ekonomika je iba o pákovom efekte”

  1. Martin píše:

    schrnul bych to takto“Prazujícím se nezvyšoval příjem aby ekonomika rostla tak jim banky půjčovali peníze aby si mohli koupit dneska zboží za peníze které vydelají zítra, jenže utracené peníze zůstávají u majitelů firem kteří dávají zamstnancům víc a víc a sami je nejsou schopny utratit. Ekonomové vědí co s tím jenže tisk penez znehodnotí úspory bohatých a tak radši budeme splácet dluhy které se splatit nedají. Případně rozdávají peníze bankám.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *