Sobota 16. novembra. Meniny má Agnesa

Syndróm vyhorenia ohrozuje aj finančných agentov. Ako sa mu vyhnúť?

So syndrómom vyhorenia je to ako s chrípkou. Ľudia často ignorujú prvotné príznaky, čo vedie k vážnym zdravotným problémom. Stres, vysoké pracovné nasadenie a práca s ľuďmi sú bežná rutina finančných agentov aj mnohých ďalších profesií. Pritom ide o rizikové faktory, ktoré patria k najčastejším spúšťačom syndrómu vyhorenia.

Fenomén súvisiaci s prácou

Svetová zdravotnícka organizácia syndróm vyhorenia zaradila v máji tohto roka do Medzinárodnej klasifikácie chorôb v kategórii ICD-11. Ide o negatívny fenomén súvisiaci s prácou, vyplývajúci z chronického stresu, ktorý nebol úspešne zvládnutý. Prejavuje sa hlavne pocitom vyčerpania, cynizmom alebo negativistickými pocitmi človeka vo vzťahu k práci a zníženou efektívitou.

„Nárast klientov so syndrómom vyhorenia za posledné roky stúpa,“ potvrdzuje z vlastnej praxe psychológ Martin Miler a dodáva, že stúpa nielen počet prípadov, ale súčasne klesá aj ich vek: „Najčastejšie sa tento problém vyskytuje u ľudí po štyridsiatke, ale pribúdajú aj mladší, tridsiatnici, ktorí extrémne intenzívne pracujú, či pracovali.“ Väčšinou si nezvládli rozložiť správne prácu a oddych, skrátka sa preťažili.

Medzi prvé varovné signály, ktoré netreba ignorovať patria problémy so spánkom, zdravotné problémy, únava, ktoré však ľudia často ignorujú alebo dokonca tieto problémy chcú pretlačiť prácou, čo ešte viac urýchli syndróm vyhorenia. „Extrémny prejav je diagnóza reakcie na akútny stres, s čím môže byť človek reálne práceneschopný niekoľko týždňov, až mesiacov,“ hovorí M. Miler. Omnoho lepšie je však takémuto stavu, kedy už človek nie je schopný vrátiť sa do práce, predchádzať. Existuje viacero možností.

Finanční agenti sú tiež ohrození

Práca s ľuďmi, tlak na výkon, stres – to všetko je každodenný chlebík finančných agentov a prostredie, v ktorom sa dá bez dostatočnej psychohygieny rýchlo vyhorieť. Práve psychohygiena je kľúčovým opatrením, ktoré pomôže vyhoreniu sa vyhnúť. Uvedomujú si to aj zodpovedné spoločnosti podnikajúce vo finančníctve.

„Dlhodobo organizujeme programy, ktoré sú zamerané na zdravú psychohygienu zamestnancov a eliminovanie stresu. Organizujeme pre pracovníkov antistresový pobyt, športové aktivity, série prednášok o zdravom životnom štýle, zdravom sedení, o spôsoboch znižovania stresu v súvislosti s plnením pracovných úloh. Ďalej dni zdravia, kedy si zamestnanci môžu nechať skontrolovať svoj zdravotný stav. Zaviedli sme tiež možnosť využívania práce z domu,“ hovorí Helena Kanderková z Allianz – Slovenskej poisťovne.

„Naši zamestnanci majú priamo v spoločnosti možnosť využívať dve relax miestnosti, jednu takzvanú aktívnu, kde si môžu napríklad zahrať stolný futbal a jednu pasívnu, kde je pokojnejšia atmosféra s pohovkou, na ktorej môžu relaxovať. Aj týmto chceme zamestnancom poskytnúť priestor na oddych a relax, a tak predísť preťaženiu,“ dodáva na margo snahy o bezstresové prostredie Matej Neumann z Union poisťovne.

Na správne vybalansovanie života však musí dbať vždy človek predovšetkým sám. A o to viac v prostredí finančného sprostredkovania, kde je každý do veľkej miery odkázaný sám na seba.

„V našej oblasti je každý pánom svojho času a určuje si, koľko času venuje práci a koľko ostatným aktivitám. Preto je v každého rukách, aby si ustrážil časový a energetický work-life balance,“ hovorí Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Nesprávne pracovné nastavenie

Vyhorenie prichádza pri dlhodobom preťažení, zanedbávaní relaxu a rodiny a aj vtedy, ak už človek nevidí žiadnu cestu, ako profesionálne napredovať. Nezáleží teda, či pracuje v korporácií alebo podniká. Problémom je aj porovnávanie. „Mnoho ľudí sa porovnáva, nezdravo súťaží a pritom si neuvedomujú, že každý sme iný a nie všetci môžeme byť najlepší vo všetkom. Je vhodné nájsť svoj smer a cestu. Aj to je prevencia pred preťažením a vyhorením,“ hovorí M. Miler.

Príkladom je Jozef Beständig, TOP finančný sprostredkovateľ Fincentra: „Ako obchodník pôsobiaci takmer 14 rokov na trhu sprostredkovania som mal momenty, kedy som s biznisom chcel skončiť, ale výrazne pomohli dva faktory. Ukončenie snahy o manažérsku pozíciu a najmä zmena materskej spoločnosti.“ Práve zmena prostredia môže byť aj výrazným stimulom, ako sa vyhnúť vyhoreniu, ak človek chce naďalej pôsobiť v oblasti, v ktorej je dobrý.

„Riešením môže byť zmena typu práce alebo minimálne zamestnávateľa, hoci typ práce môže ostať rovnaký, zmení sa pracovné prostredie a niekedy to pomôže,“ radí M. Miler.

Nie je to syndróm neúspešných

So syndrómom vyhorenia vo finančnom sprostredkovaní sa stretol aj Jaroslav Ilek, finančný sprostredkovateľ Fincentra a to nie u začínajúcich agentov frustrovaných neúspechom, ale práve naopak.

„Stáva sa to občas aj ľuďom, ktorí patria k veľmi úspešným, majú dostatok práce a vedia si aj slušne zarobiť. Je to skôr stav, kedy premýšľajú, ako sa posunúť ďalej vo svojom podnikaní a hľadajú inšpiráciu, čo by mohli zmeniť a vylepšiť,“ hovorí J. Ilek, a dodáva: „vyhorenie je častokrát spojené s obdobím, kedy človek dlhodobo robí tie isté aktivity rovnakým spôsobom. Poradca je však najmä človek, ktorý chce byť s rodinou, chce spoznávať nové krajiny, chce mať kvalitný spoločenský život, chce byť fit po fyzickej stránke a chce mať nielen skvelých kolegov, ale aj skvelých priateľov. Práve toto má väčší vplyv na kvalitu života ako práca samotná.“

Ak má človek v živote správne rozložené priority, má len minimálnu šancu, že to v práci preženie a prepáli. „Ak je vyššie spomínané splnené, tak poradca nemá šancu vyhorieť. Možno to bude znieť neuveriteľne, ale po štrnástich rokoch podnikania vo finančnom sprostredkovaní som to nikdy nezažil. Venujem sa tomu, čo ma baví a vždy si nájdem niečo, čo posúva vpred mňa a posúva vpred aj ľudí v mojom tíme“ dodáva J. Ilek.

Zmena práce je jedným z riešení

„So syndrómom vyhorenia som sa už u kolegov stretol. Podvedome alebo vedome začali byť preto otvorení iným pracovným príležitostiam, ktoré sa k nim po čase naozaj aj dostali,“ hovorí M. Búlik a dodáva: „Čo ma však teší, že ak aj odišli do inej branže, všetci sú úspešní, čo potvrdzuje ich kvality. Pokiaľ viem, žiadny z nich sa zatiaľ ku finančnému sprostredkovaniu nevrátil a ani sa o to nepokúšal.“ Zmena práce tak môže človeku výrazne pomôcť, ak ho stará práce nenapĺňa.

M. Miler hovorí, že vyhľadať odbornú pomoc býva užitočné. Ide o pohľad človeka z vonku, ktorý pomôže nájsť východisko a poradí, ako si nastaviť priority.

„Ak z času na čas spozorujeme u niektorých zamestnancov isté známky vyhorenia, snažíme sa nájsť individuálne riešenie na zlepšenie ich situácie. V niektorých prípadoch sa vieme individuálne dohodnúť na poskytnutí neplateného voľna,” hovorí H. Kanderková.

„Považujem za chybu, ak človek o takýchto problémoch nehovorí včas – a to najmä so svojím vedúcim, ktorý mu vie poradiť. Najmä to, aby do svojho života zaradil viac času pre hobby a rodinu,“ hovorí M. Búlik. Dodáva, že práve to stálo aj za prípadom z minulosti, kde syndróm vyhorenia znemožnil človeku ďalej pracovať.

„S týmto syndrómom som sa stretol v praxi osobne len raz. Keďže však jeho príznaky daný človek v sebe skrýval, netušili sme o tom a to až do momentu, kedy už bolo neskoro. Nebolo už možné riešiť tento problém tak, aby človek zotrval v práci, ktorá vyžaduje kontakt s ľuďmi. Preto bolo jeho radikálnym riešením odísť z firmy, dať si pár týždňov dovolenku a potom začať pracovať v úplne inej sfére.“

Workoholizmus je skratka k vyhoreniu

Aj keď človeka práca baví, nemal by to s ňou preháňať. „Ak človek nevie oddychovať a aj na dovolenke používa mobil, notebook, vybavuje telefonáty, to nie je oddych. Je to cesta do pekla,“ hovorí M. Miler.

Výbornou formou relaxu je aj pasívny oddych, na ktorý však často výkonovo orientovaní ľudia zabúdajú. Majú pocit, že vysoké pracovné nasadenie v práci potrebujú kompenzovať aj vysokým nasadením napríklad v podobe aktívneho športu, či behania, aktivít, ktoré ich opäť dostávajú do výkonu.

„Dlhodobá absencia pasívneho oddychu, teda takzvaného ničnerobenia, je však problém,“ hovorí M. Miler a radí: „Potrebujeme pasívny oddych. Nemusíme sa hýbať, niečo robiť, len čítať, počúvať hudbu alebo ísť na prechádzku, čo je iné, ako ísť behať. “

Pretože aj ničnerobenie je formou regenerácie. Nepodávanie výkonu nás naň v budúcnosti pripraví. Neustále ísť na plný plyn sa nedá ani v aute, ani v živote. Inak hrozí katastrofa.

Jedna odpoveď na “Syndróm vyhorenia ohrozuje aj finančných agentov. Ako sa mu vyhnúť?”

  1. Eva píše:

    Človek by nemal robiť, čo nechce. Vtedy nehrozí syndróm vyhorenia. Inými slovami – práca by mala baviť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *