Pondelok 20. novembra. Meniny má Félix

Takmer tretina Slovákov podľa prieskumu klame bankám a poisťovniam

Podľa prieskumu nemajú Slováci problém klamať vo svojom zamestnaní. Až sedem z desiatich priznalo, že v minulosti klamalo svojim nadriadeným. Úradom nehovorí pravdu tretina a 30 percent Slovákov klame pri komunikácií s bankami a poisťovňami.

Až 80 percent respondentov nedávneho prieskumu priznalo, že už klamalo kolegom v práci. Pred úradmi majú Slováci o niečo väčší rešpekt s „len“ tretinou nepravdovravných. Zdá sa teda, že Slováci patria k notorickým klamárom. Dôvodom je najmä strach, alebo túžba získať pre seba nejakú výhodu. Posmeľuje ich k tomu aj fakt, že veľká časť z nich z klamstva ťaží. Štyria z desiatich ľudí odpovedali, že sa im klamstvo z dlhodobého hľadiska vyplatilo. Výsledky vyplývajú z prieskumu spoločnosti STEM/MARK realizovaného pre spoločnosť Home Credit.

Milosrdná lož

S nejakým druhom klamstva, alebo len nehovorením celej pravdy má reálnu skúsenosť zrejme väčšina z nás. Vyskytuje sa v najrôznejších životných situáciách. Za klamstvom však nemusí byť vždy zlý úmysel. Až tri štvrtiny ľudí totiž niekedy v minulosti klamali napríklad o tom, že sa majú lepšie, ako tomu naozaj bolo.  Ešte o niečo viac je takých, ktorí použili tzv. milosrdné klamstvo, teda keď niečo zamlčali, aby niekomu neublížili.

Skoro polovica ľudí bežne využíva aj akési drobné klamstvá, trebárs  o počte vypitých pív, zamlčanom nákupe zbytočných vecí, či len predstierajú učenie sa cudzieho jazyka. „Viac ako 30 percent Slovákov sa priznalo, že klamali o dosiahnutých výsledkoch, napríklad o známkach v škole, splnení úlohy, či nejakom úspechu v práci,“ hovorí analytik spotrebiteľského financovania spoločnosti Home Credit Roman Müller.

Prospechári

Na druhej strane sú však klamstvá, ktoré majú človeku priniesť nejaký prospech. Až šiesti z desiatich respondentov uviedli, že už niekedy klamali preto, aby si nejako prilepšili obraz o sebe u druhých. Prieskum ukázal že nehovoriť pravdu alebo klamať na pracovisku nie je na Slovensku chápané ako morálny prehrešok. Naopak je to v podstate národný šport, keď sa ľudia v práci menia na vypočítavcov a pretvárky. Sedem z desiatich Slovákov sa priznalo, že už klamalo svojim nadriadeným v práci. Ešte viac je takých – až 80 percent, ktorí klamali kolegom v zamestnaní.

Na otázku, ako sa cítili, keď klamali svojmu šéfovi či šéfke, väčšina uviedla, že si tak uľahčili situáciu, alebo že mali pocit, že inak konať v tej chvíli nemohli. Ospravedlnením často je presvedčenie, že i šéf, alebo samotná organizácia klamú, takže neklamať by znamenalo byť v nevýhode.

Nie všetko sa prepečie

S klamstvami, či už drobnými alebo aj zásadnejšieho charakteru, sa tak môžeme stretnúť v podstate takmer všade. Väčšina aspoň raz klamala aj pred lekárom, konkrétne až 60 percent respondentov. Aspoň pred úradmi majú Slováci o niečo väčší rešpekt, alebo aspoň v prieskume to tvrdili. Klame tu totiž údajne „len“ tretina ľudí. Môže za tým však byť aj podvedomý strach priznať sa k lži voči úradnej autorite.

Približne štvrtina opýtaných uviedla, že zamýšľané klamstvo pred úradom si nakoniec rozmyslela. Dôvodom bol strach z odhalenia alebo výčitky svedomia. Našlo sa však aj 11 percent takých, ktorí priznali, že klamstvo pred úradom im prešlo a nakoniec na tom aj zarobili, alebo mali nejaký iný prospech.

Klamstvom k lepšiemu úveru

S klamstvom sa však stretávajú aj pracovníci bánk a poisťovní. Ešte pred existenciou úverových registrov, či možnosťou overiť si príjem v Sociálnej poisťovni, nebolo zriedkavé, ak sa žiadateľ o úver fiktívne zamestnal u známeho na obligátne tri mesiace, aby sa tak klasifikoval, povedzme, pri žiadosti o hypotéku, alebo si nadhodnotil svoj príjem.

Poisťovne zas bojujú s klamármi pri poistných podvodoch. Snaha obohatiť sa na PZP, či havarijnom poistení ešte stále nepredstavuje v mysliach veľkej časti Slovákov nič nemorálne. Poistný podvod sa stále chápe v zmysle „z ktorého krv netečie“. Aj preto poisťovatelia investujú značné prostriedky do technológií identifikujúcich klamárov, napríklad prostredníctvom analýzy hlasu, či do rozsiahlych tímov interných vyšetrovateľov, zväčša bývalých policajtov. V prípade komunikácie ľudí s bankami či poisťovňami priznalo klamstvo, či zamlčanej pravdy takmer 30 percent opytovaných.

Rozhodnutie klamať, či hovoriť pravdu, je ovplyvnené viacerými premennými. Jednak je to výchova v rodine, ktorá vytvára morálne zásady, je to však aj okolie, ktoré dokáže tieto zásady zmeniť k lepšiemu, či k horšiemu, a potom je tu vlastná skúsenosť s „úspechom“ klamstiev. Je pochopiteľné, že ten, koho odhalili a musel niesť následky, si podobné konanie v budúcnosti dobre rozmyslí. Naopak, ak sa dá na klamstve benefitovať, motivuje to k ďalším lžiam.

Menej klamstiev v rodine

Respondenti prieskumu priznali, že v 40 percentách prípadov boli ich lži odhalené a spôsobili im značné problémy. Na druhej strane je tu rovnaká časť ľudí, ktorí získali klamstvami rôzne výhody. „Klamanie o skutočnej  finančnej situácii, či zatajovanie dôležitých informácií o príjme či zadlžení trebárs v banke, sa môže človeku v konečnom dôsledku v budúcnosti vypomstiť, keď nebude schopný splácať úver alebo pôžičku. Vždy je  lepšie v komunikácii s finančnými inštitúciami hovoriť pravdu“, uvádza R. Müller.

Štyria z desiatich ľudí odpovedali, že z klamstva mali z dlhodobého hľadiska osobný prospech. Ešte o niečo viac bolo takých, ktorí priznali, že svojim klamstvom pomohli aj niekomu inému. Zaujímavé je zistenie tri štvrtiny Slovákov, ktoré uviedli, že v nejakej situácii nakoniec nezaklamali, tak urobili preto že u nich „zvíťazilo lepšie ja“.

O niečo lepšie vychádzajú výsledky pri pravdovravnosti v rodine. Partnerovi či partnerke údajne nikdy neklame 38 percent opýtaných. Viac ako 40 percent zase tvrdí, že nikdy neklame svojim deťom.

Ako veľmi podľa vás klamú klienti bankám a poisťovniam?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *