Utorok 16. júla. Meniny má Drahomír

Takú hlbokú nenávisť tá žena vraj ešte nevidela (Zrkadlo uplynulého mesiaca)

Nielen vinári sa snažia predísť colným bariéram, ktoré po Brexite zrejme nastanú a NAJ témou posledných dní sú u nás možní budúci prezidenti. Niečo mi k tomu našepkali psíky na našom sídlisku. Kupovanie si ľudí štedrými dôchodkami, minimálnou mzdou a umelým skracovaním pracovného času hádam raz bude musieť skončiť! Som ale skeptik.

Naďalej oblačno a prísun španielskych vín

Vo svojich predchádzajúcich komentároch som veľakrát upozorňoval, že ani 29. marca, čo je oficiálne stanovený dátum Brexitu, nebude v rozvode Británie s EÚ o nič jasnejšie. A udalosti posledných týždňov mi opäť raz dávajú za pravdu a nad Britániou je naďalej oblačno.

Poslanci Dolnej snemovne tamojšieho parlamentu podporili návrh, podľa ktorého Londýn môže požiadať Úniu o odklad odchodu Británie. Možnosť, že to všetko bude trvať oveľa – oveľa dlhšie, ako sa pôvodne rátalo, pripustil v posledný februárový deň už aj hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.

Medzitým sa všetko zamotáva ďalej.

Zaujali ma aj výsledky rozsiahleho prieskumu spoločnosti IHS Markit, podľa ktorých vyhliadky britských domácností na vývoj osobných financií naďalej zostávajú pesimistické. Sú za tým rastúce obavy z Brexitu a jeho dôsledkov.

Naďalej pokračuje vytváranie obrovských skladových zásob na oboch stranách Lamanšského prielivu. Nie je to lacná záležitosť a mnohí ekonómovia predpokladajú, že sa to výrazne odrazí v cenách mnohých výrobkov.

Osobitne som zaregistroval zvýšené aktivity španielskych vinárov, ktorí urýchľujú dodávky do Británie, aby ich tamojší klienti ani v prípade najtvrdšieho Brexitu bez dohody nezostali na suchu. Chápem to, ja sám patrím k nadšeným milovníkom španielskych červených vín. Sú dobré a pravidelne si ich kupuiem, keďže napríklad v porovnaní so slovenskými vínami ma vyjdú podstatne lacnejšie.

Politici nebláznite! Ľudia vám naivne veria

Na domácej scéne sme v uplynulom mesiaci prežili zopár horúcich momentov, ktoré ale nemajú vplyv na svet financií. Napríklad nezvolenie či skôr chrapúnske zablokovanie možného zvolenia sudcov Ústavného súdu a mediálna prestrelka medzi poslancom parlamentu Robertom Ficom a prezidentom republiky Andrejom Kiskom.

Najhorúcejšou témou tém posledných dní sú ale blížiace sa prezidentské voľby, a to už je iný level! Volebné kampane sú plné nadutých, hlúpych a prázdnych rečí. Preto aj z tohto miesta vyzývam politikov, aby sa vo svojich vyjadreniach krotili, keďže ľudia im naivne veria.

Volebné moratórium dnes ešte neplatí. takže slobodne môžem menovať kandidátov na funkciu prezidenta. Avšak bez toho, aby som niektorému nadŕžal či naopak – brojil proti nemu, lebo komentátor má byť nestranný.

Prezidentské voľby sú však teraz naozaj tým, na čom sa momentálne láme Slovensko, a tak v ďalších častiach tohto pravidelného mesačného komentára rozoberiem aspoň niekoľko príkladov, ktoré hovoria za všetko.

Synu, demografickú krivku neprekreslíš!

Demografia je taká, aká je. Rodí sa málo detí, no dôchodcov utešene pribúda. Nie je to len u nás, zápasia s tým mnohé krajiny Európy, avšak Slovensko patrí k tým krajinám, kde to v blízkej budúcnosti bude najhoršie. Ak štát brutálne nezvýši dane a odvody, bude musieť začať znižovať dôchodky. Inej cesty jednoducho niet, demografickú krivku neprekreslíš!

V českej i slovenskej verzii portálu Investujeme sa pravidelne venujeme nutnosti zásadnej reformy penzijných systémov. V Čechách sa o tom hovorí o niečo fundovanejšie a kritickejšie ako na Slovensku, kde v tejto téme až príliš ľahko a jednoznačne víťazí populizmus. Pravda, aj na západ od rieky Morava je penzijná téma súčasťou ostrého politického boja.

Kolega Petr Zámečník k nej sarkasticky dodal, že o potrebe reformy hovoria v Česku všetci, ktorí sa aspoň trochu vyznajú v demografii, je ale signifikantné, že zatiaľ čo samotný dôchodkový systém sa rúti do záhuby, politici vymýšľajú spôsoby, ako mu ešte predtým podrezať žily.

Premiér Babiš čoraz častejšie hovorí o návrhu penzijnej reformy z pera súčasného guvernéra centrálnej banky (ČNB) Jiřího Rusnoka. Jej základným východiskom je kompletná a zásadná zmena filozofie, keďže ľudia platiaci dôchodkové poistenie si nateraz naivne myslia, že si platia na vlastnú penziu, čo je ale zásadný omyl.

Poďme ale späť na Slovensko, kde vývoj demografickej krivky prepisuje doterajšie dôchodkové istoty. A tak kolega Marek Mittaš upozorňuje, že otázka nestojí tak, kedy pôjdeme do dôchodku, ale či dôchodok v súčasnej forme bude o pár rokov vôbec existovať, keďže pomer pracujúcich a dôchodcov sa úplne otočí!

Skoro som ale z nôh spadol a vyrazilo mi dych, keď jeden z možných vítazov prvého kola prezidentských volieb – a teraz čítajme pokojne! – navrhol zavedenie plnohodnotného 13. dôchodku.

Kto to v médiách nezachytil a teraz o tom číta prvýkrát, naozaj háda dobre! S takýmto obskurným návrhom prišiel kandidát s podporou tej najľavicovejšej a najsociálnejšie cítiacej stranuySmer-SD, Maroš Šefčovič.

Robia si z nás dobrý deň

Spomínaný návrh na 13. dôchodok je súčasťou Šefčovičovho širšie koncipovaného programu Strieborný dlh, ktorého cieľom je dosiahnuť zlepšenie kvality života seniorov, čo je skutočne pekná a užitočná idea!

Pekná, užitočná… Ale trinásty dôchodok je už riadna hovädzina! Lepšia ako tá z Poľska. Lebo mäsu z Poľska sa Slovač momentálne vyhýba, ale politikom naivne verí každé jedno slovo!

Môj koment: Zásluhu na tom majú smerácki imidžmejkri, lebo osobne si myslím, že Šefčovič, ktorý ešte donedávna vykonával funkciu podpredsedu Európskej komisie (EC), by takú hlúposť ako 13. dôchodok sa neodvážil sám od seba vytiahnuť na svetlo sveta, predsa len ako vysoký predstaviteľ Únie musí vedieť, že realita je niekde celkom inde… Ale na niektoré skupiny voličov také voloviny naozaj zaberajú.Ľudia, neverte politikom! Robia si z nás dobrý deň.

Toľko hlúposti pokope som ešte nezažil!

Po ďalšiu tému som zašiel na trávniky medzi blokmi, na ktorých sa stretávajú psíky a ich majitelia. Tú paniu, o ktorej bude reč, poznám dlho len tak z videnia, lebo jej psík (volá sa Boby) doteraz neprejavoval väčší záujem o to, aby sa pohral s mojou fenkou Kirou. Až teraz pred pár dňami sa Boby a Kira oňuchali a dali do reči.

„A Čaputová, čo hovoríte?!“ – nie príliš slušným tónom sa ma zrazu opýtala Bobyho majiteľka.

„Čaputová? Pôvodne som chcel voliť Mistríka, ale teraz je to jasné, budem voliť pani Čaputovú.“

„Veď ona podporuje homosexuálov! Ju nesmiete voliť! Alebo sám ste homosexuál?!“

„Nie, nie som, ale myslím si, že prezident, nech sa ním stane ktokoľvek, má byť prezidentom všetkých občanov bez rozdielu národnosti, jazyka, náboženského vyznania, sexuálnej orientácie a tak ďalej.

Dozvedel som sa, že homosexualita je zvrátenosť, ktorá je svojou podstatou protislovenská a musí vyhynúť! Ja na to, že  neviem, čo mi má prekážať, keď sa dvaja dospelí ľudia rovnakého pohlavia dajú dokopy. „Lebo je to cudzie podstate nášho kresťansko – katolíckeho Slovenska!“ – znela jasná odpoveď. 

Zopakoval som, že mi neprekáža, ak sa dvaja ľudia dospelí ľudia rôzneho či rovnakého pohlavia majú radi, ale mi prekáža, ak katolícki kňazi, biskupi či kardináli pohlavne zneužívajú maloleté deti, spravidla teda chlapcov, a či to nie je homosexualita?!

Dodal som ešte, že tých prípadov  je po celom svete vrátane Slovenska strašne veľa a spomenul som aj najnovší prípad kardinála Georgea Pella, ktorý bol donedávna tretím najvyšším hodnostárom vo Vatikáne a teraz je odsúdený za sexuálne zneužívanie maloletých chlapov! „Vidíte a práve to zneužívanie detí ma trápi, či už na Slovensku alebo hocikde inde vo svete,“ uzavrel som tému.

Prečo vy tak nenávidíte to naše kresťanské Slovensko, čo ste vy za človeka?!“ – skríkla a po chvíli dodala: „Vás by mali odsúdiť za nenávisť rodnej krajiny!“

Zrejme som sa tváril nechápavo a tak zdupľovala:

„Takú hlbokú nenávisť voči Slovensku som ešte nevidela!“ – nahnevane na mňa skríkla, zúrivo potiahla Bobyho bližšie k sebe a išli svojím smerom.

Len Boby sa za mnou a Kirou neustále otáčal a očami mi naznačoval že mám pravdu.

Chcel som za dotyčnou ňou zakričať, že toľko hlúposti pokope som za päť minút ešte nezažil, ale potom som si to rozmyslel.

Aj tak by to nepochopila.

Zamestnávateľ by mal zvážiť svoje možnosti

Ale vystrájajú nielen psíčkari a politici, ale aj odborári, ktorí informovali, že v tomto roku otvoria tému skracovania pracovného času na Slovensku. Radosť žiť!

Skrátenie chcú dosiahnuť novelou Zákonníka práce. Zamestnávateľské zväzy a združenia sú však proti. Pri tomto populistickom ťahu totiž vnímajú viaceré možné riziká a trvajú na tom, aby sa o takej vážnej téme rozhodovalo v rámci kolektívneho vyjednávania.

Nesúhlasia, aby skracovanie pracovného času bolo prikázané centrálne, lebo každý jeden zamestnávateľ by si sám mal zvážiť svoje možnosti.

Kratší pracovný týždeň mu totiž vytvorí vyššie náklady súvisiace s prijímaním ďalších ľudí a zvýšenou administratívou. Ak bude chcieť udržať svoju produkciu, bude musieť hľadať nových pracovníkov, čo dnes nie je také jednoduché. Nehovoriac už o práci v zmenových prevádzkach, kde to bude ešte komplikovanejšie a nákladnejšie.

Mnohí analytici sa nazdávajú, že tento populistický ťah odborárov, ktorý sa opiera o podporu jednej silnej politickej strany, v konečnom dôsledku iba oslabí slovenské podnikateľské prostredie v konkurencii so zahraničím.

Aj ja si to myslím.

S touto témou tak trochu priamo a trochu nepriamo súvisí téma minimálnej mzdy. Minister práce Richter sa už nechal počuť, že minimálna mzda by v budúcom roku mohla rapídne narásť, keďže to vraj dovoľuje vývoj ekonomiky. Z prostredia „ľudomilného“ Smeru-SD medzitým zámerne uniklo, že sa uvažuje dokonca až o 600 eurách! Zaujalo ma následné vyjadrenie podpredsedu SaS Ľubomíra Galka, ktorý si myslí, že namiesto kupovania si voličov by bolo lepšie, ak by sa stanovil presný mechanizmus zvyšovania minimálnej mzdy.

Zamestnávatelia totiž sami najlepšie vedia, či na vyššiu minimálnu mzdu majú alebo nie. Problém je v tom, že s minimálnou mzdou sa u nás politicky kupčí a čím viac klesajú preferencie Smeru-SD, tým viac u nás stúpa minimálna mzda.

Správne by to ale  malo byť tak, aby sa raz a navždy stanovil vzorec, ako sa minimálna mzda bude určovať, zdôraznil Galko. Musím s ním súhlasiť, lebo podnikatelia by najmenej dva tri roky dopredu mali vedieť, ako bude rásť minimálna mzda a vedeli sa na to pripraviť.

Hovorím najmenej o dvoch – troch rokoch bez ohľadu na to, či  medzitým sú alebo nie sú nejaké voľby a kto ich vyhrá.

A tak by to bolo férové!

Som ale skeptik a patrím k tým skôr narodeným a tak už niekedy ani neverím, že dožijem sa ešte doby, kedy podnikateľské prostredie by u nás mohlo byť férové a právne čisté.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *