Piatok 20. októbra. Meniny má Vendelín

Takú ti strelím! alebo Keynesova myšlienka znova na scéne (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Pred obchodným centrom som sa stretol so spolužiakom z vysokej školy. Rozprávali sme sa o sankciách, ktoré EÚ uvalila na agresívne Rusko a najmä o dopadoch sankcií, ktoré sa v posledných dňoch odrazili na znížených cenách niektorých druhov potravín. Neskrýval som ani svoje sklamanie z večnej schizofrénie slovenského premiéra Fica.

Z jeho populizmu a večného lavírovania vyplývajúceho z toho, že keď treba, hrdo sa hlási k presvedčeným Európanom a keď treba, tak je národne cítiaci, ale v skutočnosti je len bývalým komunistom odchovaným na moskovskom mlieku. A tak sa aj stavia k protiruským sanciám. A naopak – ocenil som jednoznačný postoj nemeckej kancelárky Angely Merkel, ktorá priznala, že sankcie budú nemeckú ekonomiku bolieť, ale je vojna a nekonať v reakcii na ruské kroky nepripadá pre Nemcov do úvahy.

Vtom k nám priskočil postarší ujko, taký typický sedemdesiatnik. O nejakých 10 – 12 rokov starší od nás. Zahnal sa na mňa so slovami: “Keď ti jednu strelím, tak sa z toho zose… Aké máš právo hodnotiť pána Fica, ty zasran! Mňa nezaujímajú tí buzeranti v Bruseli, otcom nášho národa je Fico a len on a tiež pán Putin vedia, čo je pre našu vlasť najlepšie…”

Epizóda s dôchodcom naznačila hlavné témy uplynulého týždňa – finančné trhy síce boli výrazne ovplyvnené údajmi z amerického trhu práce, ale väčší vplyv malo pokračovanie rusko-ukrajinského konfliktu a predovšetkým samotné protiruské sankcie, odveta z Ruska a dopad sankcií na európsku ekonomiku, vrátane aktuálnych cien potravín.

Prečo sa Putin smeje z Európy?

Ale viac ako priamy či nepriamy ekonomický dopad sankcií hrali úlohu rôzne protichodné vyjadrenia a politicko-názorová nejednotnosť v rámci EÚ. Aj ona sama mala veľký dopad na padajúce euro. Do toho vpadla ešte povestná čerešnička na torte (štvrtkový kabaret Mario Draghi a spol.), ale aj prepad britskej libry v súvislosti s obavami, že Británia už zrejme nebude taká silná a že 5 miliónov Škótov sa už čochvíľa bude rozhodovať, či zostať alebo nezostať v Spojenom kráľovstve, teda či ho po 307 rokoch opustia a vydajú sa na cestu nezávislosti. Rovnako ako záujmy Škótov vzbudzuje v EÚ obavy aj čoraz hlasnejšie volanie Kataláncov po samostatnosti. Z európskej nejednotnosti, rôznorodosti a predovšetkým z protichodnosti názorov jej predstaviteľov sa smeje autokrat Putin.

Ťaží z nej a smeje sa, lebo čím je Európa politicky a názorovo roztrieštenejšia nejednotnejšia, o to silnejšie je jednotné Rusko, kde sa iný než oficiálny názor na hocičo trestá dlhoročným väzením. Ruskí novinári a blogeri o tom vedia svoje.

S európskou rôznorodosťou a roztrieštenosťou súvisí jedna minulotýždňová správa. Výbor pre politické záležitosti Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, oficiálne Parliamentary Assembly of the Council of Europe (PACE), vyzval vlády európskych krajín, aby netolerovali neonacistické a extrémistické hnutia a ich predstaviteľov a nedovolili, aby boli dávaní do polohy mučeníkov. Výbor zároveň vyzval všetky “normálne” politické strany v Európe, aby sa nebáli zapojiť do diskusie s neonacistickými hnutiami a verejne vyvrátili a odsúdili ich nenávistnú ideológiu a protidemokratickú rétoriku. Neviem, ako tebe, milý čitateľ, ale mne je zle z toho, čo som pred pár dňami začul vo verejnoprávnom slovenskom rozhlase. Ktorýsi poslanec strany Smer-SD sa posťažoval, že keď vošiel do úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, na čele ktorého stojí Marián Kotleba z Ľudovej strany Naše Slovensko, a pri príchode pozdravil Dobrý deň!, úradníci mu odzdravili Na stráž! Bol z toho zhrozený.

Aj mňa pri rádiu poriadne striaslo…

Nálada na 13-mesačnom minime

Trend, ktorý kráľovský pár EUR/USD začal už v auguste, pokračoval po celý týždeň a dostal sa až na historické minimá. O ďalší pokles eura sa postaral európsky pesimizmus – nálada v európskom priemysle začiatkom týždňa padla na najnižšie úrovne za posledných 13 mesiacov. Pesimizmus je spôsobený slabším výkonom eurozóny, pokračovaním rusko-ukrajinskej krízy a najmä donebavolajúcou nejednotnosťou európskych lídrov v otázke sankcií proti Rusku. Takým najmarkantnejším príkladom boli diskusie medzi lídrami, či medzi sankcie zaradiť aj zákaz vstupu ruského ministra obrany Sergeja Šojgu na územie EÚ. Slovenský premiér Fico sa vo svojej politickej schizofrénii nemohol pri tomto rokovaní dobre cítiť. O ruskom ministrovi sa totiž eurolídri dohadovali krátko po tom, čo opustil územie Slovenska, kde sa zúčastnil na oslavách výročia SNP a kde sa s ním naši papaláši vrúcne potľapkávali ako s priateľom nášho ľudu…

Počas týzdňa sa začalo uvažovať aj o vylúčení Ruska z medzinárodného platobného systému SWIFT

Ďalšou minulotýždennou udalosťou bolo dohodnuté prímerie na rusko-ukrajinskom fronte, ktoré privítali mnohí mocní sveta, vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkel, a ktoré výrazne upokojilo finančné trhy. Rýchlo sa však ukázalo, že prímerie nebude mať dlhé trvanie. V noci zo soboty na nedeľu už hlásili reportéri svetových tlačových agentúr pokračovanie ostrých bojov v polmiliónovom meste Mariupol a v jeho okolí vrátane strategického prístavu. Ukrajinské vládne sily vzápätí potvrdili, že boli intenzívne ostreľované delostrelectvom a raketami systému Grad. Svetová verejnosť s napätím očakávala, že najvyšší ruskí predstavitelia opäť raz vyhlásia, že ani netušia odkiaľ môžu mať proruskí povstalci na Ukrajine rakety systému Grad. Je celkom možné, že každý obyvateľ regiónu má doma na kredenci alebo v detskej izbe takéto rakety…

Ešte šťastie, že Mariupolčania ruskej národnosti nemajú doma na chladničke položené aj jadrové zbrane!

Euro pokračovalo v poklese

Ale dosť bolo sarkazmu, lebo viac ako žongľovanie politikov so slovíčkami, ktoré rusko-ukrajinský konflikt aj tak nerieši, len posúva do inej polohy, na trhy zapôsobilo štvrtkové extempore. Mám tým na mysli zasadnutie Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré prinieslo prekvapivé zníženie úrokových sadzieb na nové historické minimá. Hlavná sadzba sa znížila na 0,05 percenta, hraničná refinančná sadzba na 0,30 percenta a depozitná sadzba na mínus 0,20 percenta. Zároveň sa banka zaviazala spustiť program nákupu zaistených cenných papierov a dlhopisov, pričom tieto nákupy by mali výraznejšie ovplyvniť rozvahu ECB.

Dovolím si ešte pripomenúť, že problematike zápornej depozitnej sadzby aj z filozofického pohľadu a z pohľadu bežného človeka som sa venoval v Týždni vo financiách, ktorý vyšiel v júni po tom, čo ECB s cieľom, aby komerčné banky použili voľnú likviditu a zvýšili rýchlosť obehu peňazí, znížila depozitnú sadzu na mínus 0,10 percenta. To vyvolalo mnoho vzruchu. Komentár som vtedy zverejnil pod názvom “Trhy občas potrebujú impulz alebo aspoň prievan” a uvedenú tému možno nájsť v kapitolke nazvanej Je záporná sadzba proti rozumu a prírode? 

Euro sa po štvrtkovom eurodivadle prepadlo na štrnásťmesačné minimá, no v piatok kráľovský pár EURUSD akoby trochu stúpol. Nevýrazne, ale predsa. O pokles dolára sa postarali správy z amerického trhu práce, ktoré podlomili dôveru v americkú ekonomiku a obnovili špekulácie, že tamojšia centrálna banka (Fed) nechá úrokové sadzby blízko nuly po dlhší čas. V hre boli totiž aktuálne štatistiky amerického ministerstva práce, podľa ktorých nezamestnanosť oproti júlu síce klesla, avšak v auguste sa vytvorilo len 142.000 pracovných miest, hoci analytici očakávali vznik viac ako 220 tisíc nových pracovných pozícií.

V záujme objektívnej pravdy musím spresniť, že tých 142 tisíc nových miest je najslabší prírastok za posledných osem mesiacov.

Piatkový krátkodobý pokles US dolára však včas zbrzdili správy o dohode o prímerí medzi ukrajinskou vládou a proruskými povstalcami. Dohoda totiž mala byť prvým krokom k upokojeniu vzťahov medzi Moskvou a Západom. Ako je však zrejmé z najnovších správ, prímerie bolo narušené v noci na nedeľu (rakety systému Grad) a je predpoklad, že pokles eura bude v najbližšom období ešte pokračovať.

Slabšie dáta z trhu práce paradoxne napomohli opatrnému rastu zámorských akcií. Zverejnené údaje totiž priniesli vidinu menšieho tlaku na utiahnutie menovej politiky Fed-u. Hlavné akciové indexy v piatok posilnili o 0,1 – 0,3 percenta, pričom sa darilo sa najmä utilitám (+ 1%), telekomunikáciám (+0,5%) a informačným technologiám (+0,5%) a naopak – smerom nadol išli finančné spoločnosti (-0,1%)./ Údaje z trhu práce, ale aj avízované prímerie stlačili na sklonku týždňa ceny obidvoch typov ropy. Americká ľahká ropa WTI s dodávkou v októbri uzatvorila týždeň na úrovni 93,29 USD za barel, severomorská Brent ukončila minulotýždňové obchodovanie na cene 100,82 USD za barel.

Je ťažké prijať nové myšlienky?

Výrok baróna z anglického Tiltonu, Johna Maynarda Keynesa, zakladateľa ekonomickej školy myslenia neskôr nazvanej keynesianizmus, ktorý bol už miliónkrát citovaný a tisíckrát parafrázovaný a poprekrúcaný, znie zhruba takto: „Pre ľudí nie je ťažké prijať nové myšlienky, ale zabudnúť na tie staré.” Keynesianizmus je – veľmi zjednodušene povedané – náuka o výkyvoch v úrovni ekonomickej aktivity najmä počas veľkých depresií a kríz. Ak jestvuje vysoká nezamestnanosť a nevyužité výrobné kapacity, jedinou cestou ako zvýšiť zamestnanosť a celkový dôchodok je zvýšenie výdavkov – na spotrebu alebo na investície. Preto sú potrebné aktívne zásahy vlád do ekonomiky, ktorými sa má v obdobiach vysokej nezamestnanosti stimulovať dopyt – napríklad výdavkami na verejné práce.

Citovaný Keynesov výrok o zabúdaní minulý týždeň trefne pripomenula banka ČSOB vo svojich pravidelných komentároch. Prijať nové myšlienky a v tej chvíli zabudnúť na tie staré – s niečim takým nemá problém šéf ECB Mario Draghi. Keď v júni ECB rozbehla program cielených dlhodobých refinančných operácií (TLTRO), nepriamo naznačil, že ďalší pokles sadzieb by už nebol efektívny. „A dnes ho tu máme!“ – s dávkou sarkazmu konštatovali analytici ČSOB.

A nielen to, Draghi naozaj povedal, že ďalší pokles by nebol efektívny a nedával by zmysel. Banky by totiž k rýchlejšiemu poskytovaniu úverov neroztočil a len by im mohol zakusnúť do marží. Výraznejšie záporné sadzby by v extrémnom prípade nakoniec mohli viesť k honbe za fyzickou hotovosťou, čo si ECB určite nepraje

Názory analytikov a komentátorov sa zhodli v jednom – išlo o nečakaný a výrazne prekvapivý krok. Analytička Poštovej banky Dana Vrabcová trefne poznamenala, že zasadnutie bolo omnoho zaujímavejšie, než sa očakávalo. ECB po dlhej dobe prekvapila a pristúpila k zníženiu úrokových sadzieb na nové historické minimá. Tento krok znamená, že na trhu sa zrejme dočkáme ďalšieho oslabenia eura. Nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať. Zatiaľ čo ECB menovú politiku ďalej uvoľňuje, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie už na začiatku budúceho roka

Štvrtkové rozhodnutie ECB privítala výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (IMF) Christine Lagarde. Povedala, že oceňuje a podporuje úsilie centrálnej banky riešiť klesajúcu infláciu, zhoršenie inflačných očakávaní a slabnúcu ekonomickú aktivitu v eurozóne. “Veľmi vítame opatrenie ECB, ktoré pomôže zmierniť nebezpečenstvo, aké predstavuje dlhšie obdobie nízkej inflácie,” zdôraznila pani Christine.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *