Pondelok 15. októbra. Meniny má Terézia

Tečúca prvomájová krv sa pýta: Pôjde Draghi na nemecký koberec? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Vo vchode do bytovky sa pri výťahu rozprávali traja chlapci vo veku cca 15 rokov. „Škoda, že prvý máj vychádza teraz na nedeľu, lebo keby na iný deň, máme v škole voľno!“ Škoda, prikývol druhý a opýtal sa: „Na čo je vlastne prvý máj?“ Ale ani ďalší to nevedel a spýtavo sa pozrel na mňa, či ja neviem. „Neviem,“ povedal som pre istotu, lebo som sa bál, že mi jednu trafí.

Bol som práve pod vplyvom opatrení českých bezpečnostných síl, o pohotovosti ktorých veľmi podrobne informoval Český rozhlas, ktorý som krátko predtým počúval. Uvedenie do pohotovosti sa týkalo všetkých policajných zložiek – od kriminálnych a dopravných až po tvrdé, po zuby ozbrojené poriadkové útvary, špeciálne jednotky, útvary ťažkoodencov, vrtuľníky a antikonfliktný tím.

Krvavé predprvomájové a prvomájové demonštrácie a pochody majú v mnohých európskych mestách dlhú tradíciu a čakalo sa, že k “niečomu by mohlo dôjsť” aj v bývalých socialistických krajinách, kde tieto krvavé tradície nie sú a “za starých dobrých socialistických čias” sa namiesto typických prvomájových demonštrácií a krvavých pochodov s bitkami konali sladkasté sprievody, ktorých účastníci búrlivo prevolávali na slávu Sovietskeho zväzu a Komunistickej strany Československa. Smutny

Investovať v chaose a v potýčkach

Ale doba sa mení, do hry vstupujú nové faktory: utečenecká kríza a obnovovanie hraníc, nárast nacionalizmu, nenávisť voči myšlienke jednotnej Európy a euru hojne podporovaná moskovskou propagandou, všeobecný rozmach extrémizmu a úspechy populistických strán vo voľbách, pod ktoré sa zrejme podpisuje aj to, čo počas uplynulého týždňa hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen nazval kolapsom doterajšej spoločenskej zmluvy medzi vládnucimi a ovládanými. Tento kolaps a neúprosné zmeny v koncepte spoločnosti síce v nadchádzajúcich mesiacoch naštartujú veľkú volatilitu trhov, ale na strane druhej vytvoria množstvo obchodných príležitostí pre tých, ktorí si v chaose a krvavých potýčkach zachovajú chladnú hlavu. Vyplazly jazyk

Pripomeniem známy Rotschildov výrok, že najlepšie je investovať v čase, keď na uliciach tečie krv. A krátko sa ešte vrátim k hlavnému ekonómovi banky, ktorá je známa svojimi pochmúrnymi a šokujúcimi prognózami. Jakobsen sa nazdáva, že v súčasnosti sme svedkami stúpajúceho odporu proti doterajšiemu establishmentu – ako príklad uvádza úspechy Donalda Trumpa pred blížiacimi sa voľbami v Spojených štátoch a zvyšujúcu sa pravdepodobnosť, že po júnovom referende Británia vystúpi z EÚ.

Je za tým porušenie spoločenskej zmluvy, ktorá má o. i. príčinu v tom, že osem rokov po prepuknutí finančnej krízy zamestnanci dostávajú historicky najnižšiu výplatu v pomere k HDP, kým korporácie dosahujú voči HDP najvyššie príjmy pred zdanením!To je podľa Jakobsena jasná definícia nerovnosti. A ja len doplním, že táto nerovnosť bola jednou z hlavných tém väčšiny krvavých mítingov a nepokojov počas prvomájového víkendu.

Ospravedlňujem sa, že v tomto vydaní pravidelného týždňa vo financiách sa toľko venujem 1. máju, ktorý spravidla nemá žiaden bezprostredný vplyv na finančné trhy, ale… Teraz to ale môže byť aj “trochu” inak. To slovo “trochu” som pre istotu dal do úvodzoviek. Zmateny

Výrazné FIM na odevoch: Ožije fínska marka?

Ako reportér a komentáror som celý víkend veľmi pozorne sledoval správy v zahraničných médiách o predprvomájových a prvomájových demonštráciách, pochodoch a nepokojoch.

Napríklad v Grécku mali už tradičnú príchuť: populisti vykrikovali, že EÚ chce Grékom zle a chce ich ďalej ožobračovať a vydierať nanútenými rozpočtovými škrtmi, a masy tým populistom tlieskali, vo Fínsku extrémisti volali po vystúpení z eurozóny a návrate k fínskej marke (po fínsky markka s vtedajším oficiálnym menovým kódom FIM, ktorý mali demonštranti namaľovaný na svojich odevoch). Len si dovolím pripomenúť, že nedávnu petíciu za čím skoršie opustenie menovej únie podpísalo 53 tisíc Fínov a poslanec za euroskeptickú Stranu Fínov Simon Elo cez víkend opäť raz zopakoval vetu, pre ktorú ho mnohé tamojšie média hojne citujú:

“Pre Nemecko je euro veľmi lacné a pre zvyšok Európy veľmi drahé, nespĺňa tak požiadavky optimálnej menovej únie.” Smutny

Vo Francúzsku sa na 1. mája ešte viac rozhoreli už aj tak krvavé masové nepokoje organizované v súvislosti so zmenami v zákonníku práce a pripomeniem, že tieto nepokoje a protesty, ktoré sa začali ešte v predošlom týždni, si hneď na samom začiatku vyžiadali takmer takmer sto dobitých a zranených policajtov a zatknutých bolo do 250 demoštrantov. Francúzsky premiér Manuel Valls, ktorý bol v čase prvomájových pochodov na návšteve Novej Kaledónie, organizátorom manifestácie prvomájovej manifestácie odkázal, že ak nepredídu novým nepokojom, opäť nastúpi tvrdý a nekomprisný policajný zásah.

V Británii začiatok mája bohato poslúžil na ďalšie rozvírenie potýčok medzi zástancami a odporcami Brexitu a na Slovensku – keďže prvý máj pripadol na nedeľu – pospolitý ľud šiel pokorne do kostola. Smejici se

Cena – atraktívna pre dovozcov, príťažlivá pre exportérov

V Maďarsku využili 1. máj predovšetkým na ďalšie vírenie vášní v utečeneckej kríze, v Dánsku na diskusie o ďalšom uzatváraní hraníc a možnom zrušení Schengenu a voľného pohybu osôb a tovaru po Európe a v Rusku zasa “na zvýšenie” popularity prezidenta Putina, ktorého sláva stojí a padá na cenách ropy…Tie sa aktuálne nachádzajú v pásme 40 – 50 USD. Minulotýždňové obchodovanie uzatvorilo čierne zlato takto:

➤➤➤ severomorská ropná zmes Brent – 48,13 USD, pričom v piatkovom obchodovaní cena nakrátko vyskočila až na 48,50, čo bolo najvyššia úroveň od začiatku roka; americká ľahká ropa WTI – 45,92 USD, ale počas obchodovania sa dostala až na hladinu 46,78, čo je takisto tohtoročný rekord. S tým nárastom cien som však ja osobne veľmi opatrný a stotožňujem sa s vedúcim komoditnej stratégie Saxo Bank pánom Ole Hansenom, že ceny ropy ženú nahor viac špekulatívne obchody než reálne fundamenty

Po tom, čo ceny čierneho zlata v poslednom čase stúpli (pomohol im slabší USD dolár), sú však nateraz dosť vyrovnané – sú totiž ešte stále atraktívne pre dovozcov ropy a už začínajú by príťažlivé mnohých exportérov.

Ale pozor, ak sa ceny dostanú do pásma 50 – 60 USD, rozprúdia nateraz výrazne utlmenú produkciu v Spojených štátoch, ktorej signifikantom je týždeň čo týždeň klesajúci počet ropných vrtov, no americké rozprúdenie (ospravedlňujem sa za ten výraz, ale nič lepšie mi v tej chvíli nenapadlo!) by zrejme privodilo pokles cien.

V hre je však podľa mňa ešte dôležitejší faktor – Irán po zrušení sankcií chŕli stále viac a viac ropy a po tom, čo pred cca dvomi týždňami naplno vytiahol do boja a začal ázijským odberateľom predávať ropu lacnejšie ako Saudská Arábia, fakticky vyhlásil svetovú cenovú vojnu. Podrobnejšie som na túto tému písal vo svojom predchádzajúcom komentári, v ktorom som aj citoval slová klasika z obľúbeného TV seriálu: To nemdopadne dobre!  

Vrátim sa ale k prvomájovým veseliciam. Ani v Rusku neboli jednofarebné – okrem tých oficiálnych manifestácií masovo organizovaných po celej krajine na slávu Putina osobitne manifestovala časť ruských odborárov, ktorá síce prezidenta neglorifikovala, ale ani nekritizovala, len pokorne žiadala zvýšenie platov a zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí.

Nemohol som nezaregistrovať aj početné mítingy a prvomájové stretnutia, ktoré v Rusku usporiadali aj rôzne extrémistické organizácie a militantné združenia. Ich podujatia sčasti podporované aj ruskou Pravoslávnou cirkvou, mali ostro vyhranený nacionalistický, predovšetkým však protiukrajinský a protislamský tón.

Extrémisti: Nechceme euro, chceme pravý nemecký raj!

Zo všetkých májových demonštrácií a nepokojov v Európe má najviac zaujali udalosti v nemeckom Stuttgarte, kde polícia pozatýkala stovky a stovky ľudí. Neustále hlásila ďalších zatknutých a furt jej bolo málo… Cool

Prvý máj mal v tomto juhozápadnom nemeckom meste veľmi zvláštnu príchuť – v predvečer prvomájových osláv sa tam totiž konal celoštátny zjazd extrémistickej a populistickej strany Alternative für Deutschland (AfD), a ja len pripomeniem, že to je strana, ktorá si svoju existenciu vybudovala na podnecovaní nenávisti voči cudzincom a osobitne migrantom z Afriky a Blízkeho východu, je to strana, ktorá požaduje hermetické uzatvorenie hraníc medzi európskymi krajinami a v posledných týždňoch sa zviditeľnila najmä mediálnymi útokmi, urážkami a zosmiešňovaním Európskej centrálnej banky (ECB) a predovšetkým jej prezidenta Maria Draghiho.

Áno, to je presne tá strana, ktorá do nemeckých dôchodcov opakovane hustí, že sa im žije ťažko, veľmi ťažko a len preto majú biedny neradostný život, lebo Draghi… A dôchodcovia im veria a kričia, že treba skoncovať s nenávideným eurom a vrátiť sa k marke. Len čo sa tak stane, hneď na druhý deň sa už budú mať dobre a vráti sa im rozkvitajúci nemecký raj! Starí ľudia uveria všetkému… Nastvany

Sledoval som rozhovory so sfanatizovanými aktivistami a sympatizantmi AfD, keď hrdo rozprávali o tom, ako po stenách vylepovali karikatúry zosmiešňujúce väčšinu členov vedenia ECB a najmä nenávideného Draghiho.

Každá akcia vyvoláva reakciu a v demokracii je to zákonité a normálne, že proti zjazdu tejto extrémistickej strany šíriacej primitívny nacionalizmus a nenávisť, protestovali tisícky ľavicových aktivistov. Podľa vedenia polície viacerí z nich vraj boli ozbrojení a keďže hrozilo, že z neustálych bitiek a potýčok to môže prerásť do obrovského krviprelievania, policajné zložky voči aktivistom koordinovane zakročili vo viacerých vlnách, použili pri tom vodné delá, paprikové spreje a ďalšie donucovacie prostriedky a ľavičiarov zatýkali a odvádzali rovno po stovkách…

Politika lacných peňazí… Vyplazly jazyk

K neustálym nemeckým mediálnym útokom na európske inštitúcie a orgány, vrátane centrálnej banky, sa vyjadrilo aj jej vedenie. Sám Mario Draghi na margo opakovaných útokov zdôraznil, že ECB má mandát zachovávať menovú stabilitu v celej eurozóne a nielen v Nemecku a je to nezávislá inštitúcia, ktorá sa riadi zákonmi a nie želaniami niektorých politikov! Hoci minulotýždňová obrana centrálnej banky bola mierna a v porovnaní s neustálymi útokmi na Draghiho aj dosť ústretová a neútočná, v Nemecku vyvolala len ďalšiu vlnu kritiky a pobúrenia – nielen z extrémistických kruhov, ale aj od štandardných politických strán.

Politici z prostredia kancelárky Angely Merkel sa čoraz viac a čoraz hlasnejšie sťažujú, že v Nemecku, kde ľudia sporia a nemrhá sa verejnými prostriedkami, opatrenia ECB len poškodzujú sporiteľov a dôchodkové fondy, ktorým klesajú výnosy z investícií. Minister financií Wolfgang Schäuble varoval centrálnych bankárov, že politika lacných peňazí ECB podkopáva podporu Nemcov v európsku integráciu.

Viacerí nemeckí analytici však upozornili, že za kritikou ECB nie je nič iné len vyostrený domáci politický boj a snaha pretiahnuť voličov extrémistickej AfD späť do konzervatívneho tábora. Každé porovnanie kríva, ale je to čosi také, ako keby sa Fico po zotavení po operácii rozhodol za každú cenu prilákať k sebe svojich kedysi verných, ktorí ale v posledných voľbách ušli ku Kotlebovi. Stydici se

Situáciu napokon zamotal fakt, že výbor nemeckého parlamentu si prezidenta ECB predvolal na koberec, keďže menová politika centrálnej banky podľa poslancov poškodzuje a existenčne ničí nemeckých sporiteľov. Šéf výboru neskôr zjemnil rétoriku a pre médiá spresnil, že nejde o predvolanie, ale skôr o pozvanie…

Mario Draghi prostredníctvom nemeckého denníka Bild dal tamojším zákonodarcom vedieť, že do Nemecka príde a postaví sa pred nich, ale až niekedy po letných prázdninách.

Zrejme verí, že dovtedy sa situácia upokojí, lebo keby teraz tam šiel, mohlo by mu ísť o život. Situácia je totiž veľmi hustá! Namiesto rozžeravenej pointy ponúkam pieseň z repertoáru legendárnej americkej speváčky Laury Branigan (1957 – 2004). Pieseň má názov Self Control, čo možno preložiť ako sebaovládanie. Tento kedysi veľmi obľúbený hit, ktorý Laura naspievala v apríli 1984, som nevybral náhodou, lebo si myslím, že to čo chýba mnohým politikom je práve sebaovládanie. A tak už len pripomeniem, že pieseň Self Control dlhé mesiace trónila na vrchole hitparád v mnohých krajinách sveta a veľmi obľúbená bola najmä v Nemecku.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu (freeimages)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *