Nedeľa 27. septembra. Meniny má Cyprián

Tlačíš, tlačím, tlačíme: Nezamýšľané dôsledky centrálneho bankovníctva

Vyzerá to tak, že rok 2012 bude rokom centrálnych bánk a vzrušujúcou oslavou ich geniálnych manévrov, ktoré zabraňujú rozpadu celého systému. Svoju spanilú jazdu začali západné centrálne banky minulý november, kedy sa rozhodli, že problémy eurozóny budú riešiť tlačením peňazí alebo ako to nazývajú, poskytovaním likvidity. Rozsah a frekvencia týchto manévrov sa zvyšuje každým týždňom, čo len dokazuje zúfalú krehkosť dnešného finančného systému.

Prvá manipulácia sa uskutočnila 30. novembra 2011, kedy šesť kľúčových centrálnych bánk (Fed, ECB, SNB, BOJ, BOE a BOC) ohlásilo „koordinované akcie s cieľom zvýšiť ich kapacitu pri poskytovaní likvidity na podporu globálneho finančného systému“. Povedané jednoducho, v snahe odvrátiť úplný kolaps v európskom bankovom systéme, Fed sa rozhodol poskytovať neobmedzené množstvo dolárových swapov ostatným centrálnym bankám. Tieto dolárové swapy umožňujú centrálnym bankám, najmä však ECB, požičiavať si doláre od americkej centrálnej banky a následne požičiavať ich vlastným komerčným bankám, aby tie mohli splácať svoje dlhy. Najlepšie na týchto swapoch je to, že sa stali vo svojom množstve neobmedzené – to znamená, že až do februára 2013 americký Fed bude pripravený požičiavať také množstvo dolárov, ktorým sa zabráni finančnému kolapsu. Znie to fakt úžasne, a my Európania by sme za to mali byť asi aj vďační, až na jeden detail, a síce, že na to, aby Fed mohol zásobovať trh týmito dolármi, bude ich musieť vytvoriť priamo „zo vzduchu“.

Tu však naše rozprávanie o kúzelníkoch z centrálnych bánk nekončí, práve naopak, ešte sa poriadne ani nezačalo. Keďže dolárové swapy neboli dostatočným nástrojom, ktorý by vyriešil problémy, približne o tri týždne neskôr, 21. decembra 2011, ECB spustila prvé kolo toľko velebených dlhodobých refinančných operácií (LTRO). V tomto programe ECB zásobila 523 európskych bánk so 489 miliardami eur vo forme trojročných pôžičiek, aby zabezpečila, že sviatky pokoja prebehnú naozaj bez nepríjemných udalostí. Mimochodom, druhé kolo LTRO prebehlo v utorok a dopyt po lacných pôžičkách sa ešte zvýšil, keď až 800 bánk prejavilo záujem o €529,5 miliardy. Dobrou správou je to, že výnosy na talianskych, španielskych a portugalských dlhopisoch od prvého LTRO poklesli, čo naznačuje, že aspoň časť z týchto prostriedkov bola použitá na nákup obligácií týchto krajín. Zlou správou je to, že banky v eurozóne sa pravdepodobne stali závislými na (skrytom) programe kvantitatívneho uvoľňovania. To, čo všeobecne platí pri požívaní drog, bude asi platiť aj v tomto prípade – ak s tým raz začnete, je veľmi ťažké prestať.

Napríklad taká Veľká Británia je už tiež definitívne závislá – 9. februára 2012 oznámila tamojšia centrálna banka rozšírenie svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania o ďalších £50 miliárd, čo znamená,, že od marca 2009 rozšírila menovú bázu už o £325 miliárd. Japonsko je na tom podobne. 14. februára tohto roku sa rozhodla centrálna banka Japonska vytlačiť ¥10 biliónov (približne $129 miliárd), čím dosahuje kvantitatívne uvoľňovanie v réžii tejto centrálnej banky ¥65 biliónov ($825 miliárd). Na svojej poslednej tlačovej konferencii zas predseda Fedu Ben Bernanke signalizoval, že americká centrálna banka ponechá takmer nulové úrokové sadzby až do konca roku 2014, čo je o 18 mesiacov dlhšie ako sľuboval minulý rok. Ak Bernanke dodrží svoje slovo, americká vláda si do konca roku 2014 bude užívať nulové úroky šiesty rok v rade. Isteže, predĺženie politiky nulových sadzieb nemá taký priamy efekt ako kvantitatívne uvoľňovanie, ale kto viac potrebuje ďalšie kolo tohto programu v jeho tradičnej podobe, keď Fed kupuje 91% všetkých amerických dlhopisov so splatnosťou 20 – 30 rokov? Možno si QE šetria na prichádzajúce voľby.

Všetky tieto intervencie s najväčšou pravdepodobnosť vysvetľujú pozitívny vývoj na trhoch od začiatku roka. Ak by sa 6 spomínaných centrálnych bánk nedohodlo na dolárových swapoch, ak by ECB nespustila LTRO a ak by Bernanke neohlásil ďalšie pokračovanie politiky nulových sadzieb, človek môže len hádať, na akých úrovniach by sa dnes obchodovali akciové indexy. A tiež sa môžeme iba domnievať, či by bankový systém v Európe prežil koniec minulého roku. Ďakujme teda za tieto „koordinované akcie“. V krátkodobom horizonte nepochybne fungujú.

Aké následky má tlačenie peňazí?

Čo však pozrieť sa aj na dlhodobý horizont? Aké sú nezamýšľané dôsledky opakujúcej sa „záchrany“ systému? Aké sú následky všetkého tohto tlačenia peňazí? Niektoré z nich poznáme.

V prvom rade, bez pokračujúcej podpory centrálnych bánk, medzibanková likvidita by už v tomto roku mohla úplne vyschnúť. Zvážme implikácie programu LTRO: ak naštartujete program pôžičiek, ktorý má zachrániť európske banky a ich participácia je dobrovoľná, každá z 523, resp. 800 bánk, ktorá sa na tomto programe zúčastní, vlastne pripúšťa, že má problémy. Ako si potom tieto banky budú medzi sebou požičiavať? Ak ste bankou, ktorá sa zúčastnila na LTRO, pretože ste sa nachádzali na pokraji bankrotu, ako môžete dôverovať ostatným bankám, ktoré sa tiež do tejto akcie zapojili? LTRO môže byť potenciálne veľmi nebezpečný nástroj, pretože ak sa vo veľkom začnú európske banky spoliehať na takéto pôžičky, ECB sa neúmyselne stane súčasťou rozvráteného európskeho bankového systému, a to navždy.

Druhým nezamýšľaným dôsledkom, ktoré tieto intervencie spôsobia, je vnímanie (ne)solventnosti západného finančného systému z pohľadu iných krajín. Ak ste zahraničným veriteľom Spojených štátov, Veľkej Británie, Európy alebo Japonska, len sotva budete mať pokojný spánok pri požičiavaní peňazí týmto štátom. Ako budete môcť požičiavať subjektom, ktoré by už dávno zbankrotovali nebyť hotovostných injekcií zo strany svojich centrálnych bánk. Čo sa stane, ak zvyšok sveta začne spochybňovať konanie týchto rozhodujúcich centrálnych bánk? Aká bude ďalšia entita, ktorá zachráni finančný systém, ak sa trh obráti proti Fedu alebo ECB? V roku 2008 – 2009 to boli banky, ktoré stratili dôveryhodnosť a bolo pre štáty nutné zachrániť ich. V rokoch 2010 – 2011 výrazne utrpela kredibilita suverénnych štátov, hlavne tých v Európe, a museli byť zachránené centrálnymi bankami. Ale pre samotné centrálne banky neexistuje veriteľ poslednej inštancie.

Ak preskúmame dnešné makro prostredie, prídeme k niekoľkým záverom. Svet, okrem toho západného, nie je slepý a vidí, čo robí Fed a ECB. Keď Fed otvorene cieli dvojpercentnú infláciu, zahraniční veritelia vedia, že tým v roku 2012 stratia minimálne dve percentá kúpnej sily z prostriedkov, ktoré Američanom poskytli. Preto by nikoho z nás nemalo prekvapiť, keď títo veritelia začnú hromadiť alternatívne aktíva, pri ktorých existuje lepšia šanca, že ochránia ich majetok.

To je pravdepodobne aj hlavný dôvod, prečo Čína v decembri minulého roka znížila držbu amerických dlhopisov o $32 miliárd a na druhej strane zvýšila import zlata v roku 2011 o 428 ton, zo 110 ton v roku 2010. Dovoz medi do Číny dosiahol v decembri rekordnú úroveň 508 942 ton, čo je napriek poklesu HDP z konca roka, takmer o 48% viac v porovnaní s dovozom medzi v roku 2010. To isté platí aj o importe ropy, ktorý v januári dosiahol 23,41 milióna metrických ton, čo je v medziročnom porovnaní zvýšenie o 7,4%. Čína teda nečaká na ďalšie kolo kvantitatívneho uvoľňovania. Zrýchľuje svoj únik z papierových mien a hromadí reálne aktíva.

Dovoz zlata do Číny a držba amerických dlhopisov

trimbroker-komentar-120302-1

Tento trend môžeme badať aj u iných krajín, nielen u Číny. Od októbra 2010 sa Rusko zbavilo polovice amerických dlhopisov, ktoré dovtedy držalo. Nie je prekvapením, že Rusko v minulom vo veľkom kupovalo zlato a k svojim zlatým rezervám pridalo ďalších 95 ton.

Expozícia Ruska voči americkým dlhopisom 

trimbroker-komentar-120302-2

Problémom intervencie centrálnych bánk je to, že nikdy nefungujú tak ako boli naplánované. Nezamýšľané dôsledky nakoniec zrušia všetky krátkodobé benefity. Keď sa vrátime späť do roku 2008, keď Fed predstavil politiku nulových úrokových sadzieb, každý si myslel, že to bolo výborné rozhodnutie. Po štyroch rokoch aj tí najväčší optimisti musia uznať, že napríklad pre sporiteľov má táto politika katastrofálne účinky. Schodky verejného penzijného sektoru sú tiež desivé. V Európe sa dlhodobý deficit dôchodkových účtov odhaduje na $39 biliónov, čo je približne päť krát viac ako dlh celého kontinentu. V USA sa toto číslo zvýšilo v roku 2011 o $2,9 bilióna a ak by Spojené štáty zahŕňali tieto náklady do výpočtu svojho deficitu, ich oficiálny rozpočtový deficit by v roku nebol uvádzaných $1,3 bilióna, ale $4,2 bilióna.

Žiaľbohu, neexistuje žiadna učebnica ekonómie, ktorá by slúžila ako príručka v týchto čudných časoch, ale triezve uvažovanie nám dáva jasne najavo, aby sme boli veľmi opatrní pri pokračujúcich manipuláciách centrálnych bánk. Čím viac budú centrálne banky tlačiť, aby zachránili systém, tým viac sa tento systém bude spoliehať na ich tlačiarenské, resp. „digitálne“ lisy – a dlhový problém nevyriešite tým, že vytvoríte ešte viac dlhu a tiež nie je možné tlačiť peniaze bez vážnych dôsledkov. Centrálne banky poháňajú rast nedôvery medzi veriteľskými krajinami, čo ich núti prijímať preventívne opatrenia so svojimi devízovými rezervami. Individuálni investori by ich tiež mali nasledovať, pretože je oveľa jednoduchšie užiť si „rok centrálnych bánk“, ak vlastníte aktíva, ktoré budú profitovať zo všetkého tohto nalievania peňazí na rozdiel od aktív, ktoré ním môžu byť len zničené.

Voľný preklad textu Erica Sprotta. Spracované analytikom spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových trhoch. Ilustračné foto: sxc.hu.

Jedna odpoveď na “Tlačíš, tlačím, tlačíme: Nezamýšľané dôsledky centrálneho bankovníctva”

  1. marek píše:

    každá z 523, resp. 800 bánk, ktorá sa na tomto programe zúčastní, vlastne pripúšťa, že má problémy…tak tato veta ma zarazila a nemyslim si,ze je pravdiva, ak banka vezme lacny uver,neznamena to, ze je na tom zle. pride mito uplne normalne,skor naopak,ktora banka je na tom tak dobre,aby nevyuzila lacne peniaze ???

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial