Stvrtok 13. decembra. Meniny má Lucia

Tohtoročné Nobelove ceny za ekonómiu potešili okrem ekonómov aj environmentalistov

Kráľovská švédska vedecká akadémia udelila tento rok cenu Švédskej centrálnej banky za ekonómiu na počesť Alfreda Nobela dvom laurátom. Ocenené boli práce skúmajúce vzťah technológií, životného prostredia a dlhodobého ekonomického rastu.

Za zahrnutie klimatických zmien do dlhodobých makroekonomických analýz ju získal William D. Nordhaus a za obohatenie dlhodobých makro analýz o technologické inovácie získal cenu Paul M. Romer.

Obaja laureáti sa zaoberali vývojom metód na riešenie niektorých súčasných pálčivých otázok. Najmä toho, ako dosiahnuť dlhodobý a udržateľný ekonomický rast.

Podstatou ich ekonomických prístupov je hospodárenie so vzácnymi zdrojmi. Tak ako hlavné obmedzenia ekonomického rastu udáva príroda, naše znalosti určujú ako dobre sa dokážeme s týmito limitmi vysporiadať. Tohtoroční laureáti Nobelových cien podstatne rozšírili záber ekonomických analýz. Skonštruovali modely, ktoré vysvetľujú, ako sa vzájomne ovplyvňujú: trhová ekonomika, príroda a znalosti.

Technologické zmeny

Paul Romer sa zaoberal tým, ako dokáže know-how determinovať dlhodobý ekonomický rast. Ročný rast ekonomiky o pár percent dokáže v priebehu niekoľkých dekád zásadne transformovať život ľudí. Predchádzajúci makroekonomický vývoj sa zameriaval na to, ako technologické inovácie, ako primárny faktor, posilňujú ekonomický rast.

Nevenoval sa však dostatočne tomu, ako naopak ekonomické rozhodnutia a trhové podmienky determinujú vznik nových technológií. P. Romer tento problém vyriešil demonštrovaním toho, ako ekonomické sily motivujú firmy k ochote iniciovať nové myšlienky a inovácie.

Romerove riešenie bolo publikované ešte v roku 1990 a položilo základy toho, čo dnes nazývame teória endogénneho rastu. Táto teória je vysvetľuje ako sa inovácie líšia pri rôznych tovaroch a aké podmienky potrebujú na to, aby uspeli na trhu. Podnietila k vzniku veľkému počtu nových štúdií skúmajúcich vzťahy medzi reguláciami a politikami povzbudzujúcimi vznik nových myšlienok a dlhodobej prosperity.

Klimatické zmeny

William Nordhaus skúmal interakcie medzi spoločnosťou a prírodou. Rozhodol sa venovať tejto téme už v 70tych rokoch minulého storočia, keď ako vedec nadobudol obavy z vplyvu spaľovania fosílnych palív na otepľovanie klímy. V polovici 90tych rokov sa stal prvým, kto vytvoril integrovaný hodnotiaci model opisujúci globálne spolupôsobenie ekonómie a klímy.

Jeho model integroval viaceré teórie a empirické výsledky fyziky, chémie a ekonomiky. Dnes je široko rozšírený a používaný pri simulovaní vplyvu ekonomiky na klímu. Využíva sa napríklad pri odhade dôsledkov zmien v environmentálnej politike, napríklad pri zavedení uhlíkovej dane.

Prínosy prác P. Romera a W. Norghausa sú aj metodologické. Poskytujú zásadný pohľad na vzťahy príčin a dôsledkov technologických a klimatických zmien.

Hoci tohtoroční laureáti neposkytujú finálne odpovede, ich zistenia nás posunuli významne bližšie k odpovedi na otázku: ako môžeme dosiahnuť dlhodobý a udržateľný globálny ekonomický rast.

William D. Nordhaus sa narodil v roku 1941 v Albuquerque v Novom Mexiku, USA.  Titul Ph.D. získal v roku 1967 na Massachusetts technologickom inštitúte  v Cambridge. Je profesorom ekonóm na Yale University v USA.

 

 

 

Paul M. Romer sa narodil v roku 1955 v americkom Denvere. Titul Ph.D. získal v roku 1983 na Chicagskej univerzite v USA. Je profesorom na Newyorskej Stern School of Business.

 

 

 

Cena zahŕňa aj finančnú odmenu vo výške deväť miliónov švédskych korún, ktoré boli rozdelené medzi oboch laureátov rovnakým dielom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *