Streda 18. októbra. Meniny má Lukáš

Tretia svetová vojna: Finančná? Skôr komoditná

Hoci sa vo všeobecnosti má za to, že aktuálne vo svete zúri tretia svetová vojna – finančná, v skutočnosti môže prebiehať skôr druhá studená vojna – o komodity. Zbesilé nákupy Číny a hromadenie domácich zásob nemusí byť tým, z čoho ho majú niektorí analytici. Teda predzásobenie sa v očakávaní vyššej výroby, čo môže byť v aktuálnom prostredí spomalenia ekonomiky taktická chyba – ktorá by mala znamenať nižšie ceny komodít v dôsledku neskoršieho nižšieho dopytu. Čo ak to myslí Čína úplne inak a nákupy myslí strategicky? 

Môže to  byť stávka na demisiu papierových peňazí, diverzifikácia devízových rezerv, alebo proste len upevnenie vplyvu v budúcom svete, kde komodity budú znamenať viac ako čísla hovoriace o stave na účte. Nakoniec, jedinou veľkou silou Číny je slabý juan, lacná pracovná sila a devízové rezervy, ktoré si nahonobila exportom. Prečo by si za ne nekúpila, niečo, čo má skutočnú hodnotu? Alebo ešte lepšie – rovno nezabezpečila čo možno najväčší monopol na produkciu? Nad týmito myšlienkami sa pozastavil Martin Katusa, šéfstratég pre energetiku Casey Research.,

Málokto teraz hovorí, že zosadenie Kaddáfiho v Líbyi bola zlá vec. Teda okrem Číny. Keď rebeli posilnení NATO premohli Kaddáfiho jednotky minulé leto, 36 000 čínskych technikov, konštruktérov a obchodníkov opustilo Líbyu, pričom za chrbtom im ostali rozrobené infraštruktúrne projekty za $20 mld.

Čína, samozrejme, odmietla podporiť útoky NATO, dokonca sa povráva, že ponúkli Kaddáfimu zbrane. S rebelmi si veľmi nesadli. Avšak prešiel rok a Čína si už vybudovala dobré vzťahy aj s novým vedením krajiny. Ponúkla sa, že povedie povojnovú obnovu infraštruktúry v krajine. Čínski nákupcovia tak budú mať prednostný prístup ku veľmi kvalitnej líbyjskej rope.

Avšak Čína chce oveľa viac ako líbyjskú ropu. Cez Líbyu sa chce dostať k masívnym africkým rezervám ropy, odhadovaných na 200 – 210 mld. barelov.

Čína tak rozohrala veľkú hru s USA o svetové energetické zdroje. Za posledných 5 rokov Čína zainvestovala $75 mld., hlavne cez svoje spoločnosti Sinopec, CNOOC a JV s ďalšími firmami. Ide o 45 obchodov, hlavne skupovanie podielov v ťažobných a producentských spoločnostiach a projektoch po celom svete. Nájdeme tu brazílske, kanadské, americké, britské, ruské, kazašské či sýrske spoločnosti. Na obrázku len krátky zoznam akvizícií za posledné dva roky.

cina-trimbroker-25-6-2012  

Prebiehajú akvizície smerom na všetky svetové strany od Číny, od kanadských pieskov po ťažobné projekty v Nigérii. V Austrálii Čína skupuje priamo energetické firmy. Čína dokonca skúpila 33% podielu v projekte Eagle Ford Shale v Texase. Chesapeake potreboval hotovosť, tak ho predal.

Podobná situácia je aj v prípade kontroverzného projektu rozširovania ropovodu Keystone z Kanady do USA, ktorý by mal po novom siahať od kanadskej Alberty do amerického Texasu. Americká nechuť rozšíriť ropovod pred voľbami (čo keď aktivisti nezvolia Obamu) môže Číne prihrať ďalšiu výhru, s Kanadou by sa určite dohodla. Hlavne ak Kanada bude chcieť diverzifikovať export, ktorý aktuálne takmer výlučne pozostáva z exportu ropy do USA. Nehovoriac o tom, že v Kanade sa aktuálne nachádza až 90% všetkých ropných rezerv ropy mimo OPEC. Ak nebude ropovod rozšírený smerom do USA, kanadské piesky určite získajú kapitál na rozvoj. Akurát, že ropa potom nepôjde ropovodom do USA, ale do tankerov a po mori preč. Čína ešte priplatí, aby tam mohla investovať.

Samozrejme, najzásadnejším frontom tohto boja o suroviny bude región MENA (Middle East and North Africa). Hoci USA s EÚ sa snažia zabezpečiť celosvetové embargo na iránsku ropu, Číny sa to netýka. Hoci od začiatku tohto roka znížila svoje importy z Iránu o 50%, nebolo to kvôli jadrovému programu ale diskusii o cene. Irán nechcel pochopiť, že Čína chce lepšie ceny a preto tá predbežne obmedzila nákupy, kým Irán nepríde k rozumu. V roku 2011 stúpli importy Číny z Iránu o 30% a Irán je aktuálne tretím najväčším dodávateľom ropy do Číny. Nie je prekvapením, že Čína odmieta embargo na Irán, má tu totiž svoj biznis. Irán sa tak veľmi ľahko môže stať ďalšou pôdou, kde sa stretnú svetové záujmy mocností.

Nebude sám. USA, keďže si chce udržať vplyv v Afrike, v roku 2006 vytvorila vojenské vzťahy s 54 africkými národmi. Toto spojenie sa volá AFRICOM (alebo skôr USAFRICOM?) a je najnovším prírastkom k deviatim vojenským zmluvám, ktoré má USA po celom svete. AFRICOM je odkazom smerom k Číne, že USA nebude sedieť a pozerať sa, ako Čína získava kontrolu nad prírodnými zdrojmi kontinentu. Na to má USA samozrejme veľmi dobré dôvody, v roku 2004, prvý krát v histórii, importy ropy zo Západnej Afriky prekročili tie zo Saudskej Arábie. V roku 2010 USA importovala 1.8 mil. barelov ropy denne  z Nigérie, Angoly, Alžírska, Konga, Gabonu, Kameronu… Saudi dodávali len 1.1 mil. barelov denne. Čína však má záujem tiež.

V roku 2009 prekročil čínsky obchod s Afrikou ten americký, aspoň čo sa týka objemu. Do Afriky odišiel jeden milión expertov na prieskum ložísk nerastných surovín a rozliezol sa po 40 krajinách čierneho kontinentu. Číne je jasné, že čoraz väčšiu úlohu na ropnom trhu bude mať ropa z nekonvenčných zdrojov, ktoré sa aktuálne len skúmajú. A ona chce byť nie len pritom, chce si tu zabezpečiť najväčší vplyv.

Dôvody, prečo Čína rieši budúce dodávky ropy je sú veľmi logické. 1.34 mld. obyvateľov, mnoho z nich sa len teraz dostáva z najväčšej biedy a ich spotreba rastie. Minulý rok spotreba vzrástla z 8.2 mil. barelov denne na 9.4, pričom i aktuálne, keď sa hovorí o väčšom ako očakávanom spomalení Číny, čínske importy neklesajú. Naopak.

Svetová produkcia je pri svojich dekádnych maximách, čo dočasne zabránilo vysokým cenám ropy. Prebiehajú veľké investície v krajinách OPEC (hlavne Irak), ale tiež mimo OPEC, hlavne v USA, ktoré výrazne zvyšuje svoju produkciu. Treba však rovno dodať, že tieto investície sa nedejú preto, pretože sa očakáva pokles cien ropy. Práve naopak. A keďže náklady na produkciu ropy rastú, produkcia bude stíhať s rastúcim dopytom len ak ceny budú dostatočné.

Krajiny ako Venezuela, Kuvajt či dokonca Saudská Arábia sa dostali sami do kúta tým, že si kupovali domáci sociálny zmier. Hlavne dotáciami palív. Toto vytvára tlak na rozpočty a preto tieto krajiny tvoria tlak na rast cien ropy (s výnimkou Saudov), keďže potrebujú isté ceny ropy, aby udržali dostatočné príjmy, ktoré majú kryť tieto výdavky. Nejde len o palivá, ide o veľký systém sociálnych dotácií a programov.

V roku 2011 stál benzín v týchto krajinách 6 – 81 centov za galón. Keďže produkcia bude skôr klesať, resp. stúpať pomalšie ako produkčné náklady, náklady týchto dotácií sa budú zvyšovať a bude ich musieť kryť vyššia cena ropy. Inak bude zle – nedobre a demonštrácie na Blízkom východe, prípadne rastúce riziko občianskej vojny automaticky zabezpečí raketový rast cien ropy. Už nám to ukázala Líbya aj Irán.

USA bude mať v tejto vojne jednu veľkú výhodu – aktuálny domáci boom produkcie zemného plynu, nasledovaného boomom produkcie ropy. USA má zemného plynu pri súčasnej miere spotreby minimálne na 100 rokov a pri rastúcej produkcii ropy budú pravdepodobne importy ropy do USA postupne klesať. Zemný plyn má veľkú perspektívu a je veľmi pravdepodobné, že roky veľkého poklesu má už za sebou. Nízke ceny a veľké možnosti prinesú investície do jeho využitia – už len z dôvodu, že to bude šetriť náklady na energie. Prvé lastovičky tu už máme a sú to elektrárne, ktoré nahradili časť spotreby uhlia lacnejším zemným plynom, čím dorovnali rast spotreby a zastavili prepad zemného plynu.

Osobitnou kapitolou je jadrová energia. Podstatné je to, že veľké ekonomiky už pochopili, že napriek katastrofe vo Fukušime sa nezaobídu bez jadrovej energie. USA importuje 90% svojej spotreby uránu, pričom budúci rok expiruje dohoda s Ruskom. USA má 104 jadrových reaktorov. Čína má 14, 26 stavia, 51 plánuje a 120 odporúča. A ďalšie krajiny, ako India, či Saudská Arábia tiež chcú svoje vlastné jadrové programy. Dokonca aj Irán zvažuje dohodu s EÚ, výmenou za jadrové palivo.

Zhrnutie a záver

Tento text bol primárne o energetike, avšak Čína začína kopiť aj ďalšie komodity, či už je to zlato (Čína patrí k najväčším producentom, avšak je čistým importérom zlata), bavlna, meď, o obilninách nehovoriac. Veľké mocnosti rozohrali veľkú partiu o kontrolu nad prírodnými zdrojmi a preto sa čoskoro budeme venovať spôsobom, ako na tejto celosvetovej hre Monopoly zarobiť. Čína totiž vie, že je skôr fabrikou, kde sa vyrába, ako laboratóriom, kde sa vymyslí niečo nové. A preto si chce zabezpečiť prísun k zdrojom. Aj na úkor ostatných. Avšak, hoci EÚ v týchto otázkach sladko spí, USA to nenechá len tak, keďže pre krajinu je energetická bezpečnosť prioritou. A to platí aj o ďalších komoditách. 

Nie je náhoda, že na Blízkom východe sa už dekády stretávajú záujmy mocností, aktuálne je krajinou záujmu Sýria. Práve pri tejto krajine a s jej účasťou pravdepodobne prebehnú obrovské vojenské manévre, hoci ich samozrejme Čína poprela. Veľká Británia pred dvomi dňami informovala o zastavení ruského konvoja, ktorý do Sýrie prevážal vojenské vrtuľníky. Dôvodom na zastavenie konvoja bolo platné embargo EÚ na Sýriu a Rusko si rýchlo našlo dôvod, prečo ich tam chcelo dodať. Najskôr išlo o dodanie dávno dohodnutých opravených vrtuľníkov pre vládu, neskôr o ochranu ruských občanov v Sýrii. Dve lode z Ruska, ktoré sa podľa snímok satelitov aktuálne nakladajú na základni Krym v Sevastopoli, by boli schopné zobrať 24 tankov a 600 vojakov. Rusko pre ochranu svojich úbohých občanov urobí všetko. 

Autor je analytik TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Ilustračné foto: sxc.hu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *