Stvrtok 26. apríla. Meniny má Jaroslava

Trhy boli v marci v tieni politiky – najviac trpeli akcie

Investície 05.04.2018 | 00:00 0 Komentárov

Hroziaca obchodná vojna medzi USA a Čínou, britsko-ruský spor súvisiaci s otravou ruského špióna v Londýne, či škandál úniku osobných údajov členov Facebooku, to sú niektoré z faktorov, ktoré ovplyvňovali svetové finančné trhy v marci. Tie si uplynulý mesiac určite nezapíšu do histórie ako pokojný.

♣ Akciové trhy v marci končili v červených číslach, keď reagovali na riziko vypuknutia obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a zvyškom sveta. Mínusom bol aj problém Facebooku okolo neoprávneného nakladania s používateľskými dátami, čo vytvorilo negatívny sentiment voči celému technologickému sektoru.

♣ Nervózna atmosféra na trhoch, okrem iného aj pre politické čistky v Bielom dome a pre kauzu otravy bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa, ktorá vyústila do zhoršenia diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Západom, sa prejavila na raste cien bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov. Do karát im hrali signály len pozvoľného oživenia inflácie a zároveň v holubičom zmysle prijatých výsledkov zasadnutí ECB a Fedu.

♣ Zlato síce najskôr pre napätie súvisiace s protekcionizmom v zahraničnom obchode vyskočilo na päťtýždňové maximá, neskôr však väčšinu zisku vymazalo po správach, že USA a Čína v zákulisí rokujú, ako sa vyhnúť špirále uvaľovania ciel.

♣ Ropa vyrovnala januárové multiročné maximá, kam ju posunuli faktory ako robustný dopyt, správy o tom, že Saudská Arábia chce dlhodobú dohodu členov OPEC a ďalších krajín o nastavení ťažby, ako aj rastúca nervozita medzi Rijádom a Teheránom. V závere mesiace však prišlo, po raste, ktorý sa javil ako prepálený, ku korekcii.

♣ Kurz eura voči doláru nemal jasný trend, keďže rast prevážil opatrný slovník šéfa ECB Maria Draghiho. Obchodníci si nevšímali ani slabý rast inflácie v USA a nie až taký jastrabí slovník Fedu, pričom dolár rôzne reagoval aj na vývoj napätia okolo obchodnej vojny.

Akciové trhy – prevážili škadály

Akciové trhy v úvode marca mazali februárové straty, keď na nich prevážili fundamenty, ktoré hovorili o dynamickom nadtrendovom raste svetovej ekonomiky, pomalom oživení inflácie, a teda tiež o pomalej normalizácii menovej politiky. Rovnako to boli aj očakávania rastu zisku firiem pri valuácii, ktoré sa nejavili také napäté ako pred technickou korekciou.

Navyše medzi investormi panovalo presvedčenie, že oznámené dovozné clá USA na oceľ a hliník, ale aj na práčky a na solárne panely, budú mať na americkú a svetovú ekonomiku minimálny vplyv. Technologické akcie dokonca prekonali historické maximá.

Situácia sa však dramaticky zmenila, keď Biely dom oznámil zámer uvaliť clo špeciálne na čínsky tovar. Síce ani tieto opatrenia by nemali zásadne vykoľajiť svetovú ekonomiku, no výrazne stúplo riziko špirály vzájomného zavádzania ciel, a teda vypuknutia obchodnej vojny v plnej sile. A to aj pre nevyberaný slovník amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa navyše vo svojej administratíve zbavoval nepohodlných ľudí s odlišným názorom a ktorého ďalšie kroky možno len ťažko odhadnúť.

Pokles akciových trhov sa zintenzívnil aj pre škandál sociálnej siete Facebook okolo neoprávneného poskytovania používateľských dát, čo vytvorilo negatívny sentiment voči celému technologickému sektoru, ktorému v závere mesiaca dodávala silu aj skepsa banky Goldman Sachs ohľadom predajov iPhonov – vlajkového produktu Applu. Navyše tu boli správy o tom, že americký prezident Donald Trump sa chce pozrieť na biznis Amazonu, ktorý podľa neho ničí tradičných maloobchodníkov. Akciové trhy v USA tak za mesiac stratili takmer štyri percentá, európske niečo nad tri percentá, podobne tak aj rozvíjajúce sa trhy.

Rástli ceny dlhopisov

Zvýšená averzia voči riziku pre obavy z rozpútania obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou, z politických čistiek v Bielom dome, či pre geopolitické napätie okolo vyhostenia ruských diplomatov Veľkou Britániou a ďalšími krajinami v reakcii na otrávenie bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa, z čoho je podľa Západu hlavným podozrivým Kremeľ, sa pretavila do rastu cien, a teda do poklesu výnosov štátnych dlhopisov, najmä na dlhých koncoch výnosových kriviek.

Cenám dlhopisov pomohol aj fakt, že trhy prestávajú pre len umiernený rast inflácie hrať hru na rýchlu normalizáciu menových politík v eurozóne či v USA. Tieto očakávania potvrdil aj relatívne umiernený slovník ECB či Fedu po ich zasadnutiach.

Výnos desaťročných amerických pokladničných poukážok tak klesol o 12 bázických bodov na 2,75 percenta, pričom nemecký, s rovnakou lehotou splatnosti, sa dostal pod 0,5 percenta, pri posune výnosu do splatnosti nadol o 16 bázických bodov. Ceny podnikových dlhopisov či emerging markets dlhopisov len stagnovali.

Zlato a ropa v zajatí politiky

Zlato sa v prvej polovici mesiaca pohybovalo v úzkom pásme, keď reagovalo najmä na stagnáciu výnosov amerických dlhopisov, ako aj kurzu dolára. Až v druhej polovici sa odrazilo nad 1 350 dolárov k päťtýždňovým maximám. Prispel k tomu jednak nie až taký jastrabí slovník Fedu po zasadnutí, ako aj gradácia napätia okolo hroziacej obchodnej vojny a všeobecne pochmúrna nálada na trhoch.

V úplnom závere marca žltý kov väčšinu zisku vymazal, keď začalo byť zrejmé, že obe krajiny sa chcú obchodnej vojne vyhnúť a prebiehajú medzi nimi rokovania, čo zastavilo aj oslabovanie dolára. Zlato tak končilo mesiac na 1 325 dolároch.

Ropa sa v priebehu celého mesiaca posúvala vyššie, až dorovnala januárové viacročné maximá, keď sa WTI pohybovala nad 66 dolármi a Brent nad 71 dolármi. Na tieto úrovne ju dotlačilo pokračovanie robustného dopytu po nej, ako aj správy o tom, že Saudská Arábia chce predĺžiť súčasnú dohodu členov OPEC a ďalších krajín o znížení produkcie aj na rok 2019. Neskôr sa dokonca objavili správy, že Rijád by rád videl dlhodobú dohodu na desať až 20 rokov.

Plusom pre čierne zlato boli aj urážlivé slová saudskoarabského princa Mohammeda bin Salmana na adresu Iránu. Saudská Arábia a Irán, ako dve veľmoci Stredného východu, majú už dlhšie napäté vzťahy aj z náboženských dôvodov, keďže v jednom vládnu sunniti a v druhom šiiti.

V závere mesiace prišlo ku korekcii po raste, ktorý sa javil ako prestrelený. Rástla totiž ťažba bridlicovej ropy, ako aj zásoby v USA. Benchmark WTI tak zatváral mesiac na úrovni 65 dolárov a WTI na 70 dolároch, čo predstavovalo medzimesačne nárast o 3,1, resp. 5,5 percenta.

Ani euro, ani dolár nevedeli, ktorým smerom sa vydať

Kurz eura voči doláru nemal v marci jasný trend a osciloval okolo 123 dolárových centov. Raz prevažoval opatrný slovník šéfa ECB Maria Draghiho po ostatnom zasadnutí centrálnej banky, ktorá síce odstránila prísľub sprísňovania kvantitatívneho uvoľňovania, zároveň však nezrušila súvislosť programu a napĺňania inflačného cieľa, ktorý ešte stále nie je dosiahnutý.

Inokedy si obchodníci všímali najmä slabý rast inflácie v USA a nie až taký jastrabí slovník Fedu, ako čakal trh. Dolár reagoval rôzne aj na meniaci sa sentiment okolo obchodnej vojny, keď raz silnel ako bezpečný prístav a inokedy klesal, keďže historicky sa protekcionizmu vždy pretavil do slabosti dolára.

 

Stanislav Pánis, Tomáš Rajtar – analytici J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *