Stvrtok 19. septembra. Meniny má Konštantín

Trhy v 1. štvrťroku rástli o toľko, ako priemerne za celý rok

trhy

Akciové trhy pokračovali v marci v spanilej rally a americký index S&P 500 dosiahol najlepší kvartál za ostatnú dekádu s vyše 13-percentným ziskom.

♣  Za silným rastom stoja tri hlavné faktory. Prvým je očakávanie dosiahnutie obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Druhým je holubičí postoj Fedu, ktorý naznačil dlhú prestávku pri zvyšovaní sadzieb. A tretím je stimulovanie čínskej ekonomiky. Nepresvedčivé makrodáta síce spôsobovali nervozitu, ale predsa sa dostali len na vedľajšiu koľaj podobne ako brexit.

♣  Napriek ochote podstupovať riziko klesali výnosy štátnych dlhopisov, za čím stálo očakávanie, že Fed a ani ECB nebudú v nasledujúcich 18 mesiacoch zvyšovať sadzby vzhľadom na utlmený inflačný tlak a na nepresvedčivé makrodáta.

♣ Ropa sa posunula na najvyššie úrovne od novembra a od vianočného minima rástla o 40 percent, keď profitovala z poklesu jej produkcie.

♣ Zlato skončilo za marec v mínuse pod 1 300 dolármi napriek poklesu americkej výnosovej krivky, keď silnejší vplyv naň mali rast akciových trhov a silnejší dolár.

♣ Dolár zaznamenal niekoľko obratov za marec. Najskôr silnel, keď profitoval zo solídnych amerických dát a z doručenia viac holubičieho odkazu ECB, ako čakal trh. Následne sa dostal do defenzívy pre konštruktívnu náladu na trhoch a pre holubičí pivot Fedu. Neskôr sa však z toho otriasol, keďže k slovu sa prihlásili ďalšie slabé dáta z eurozóny či z Číny.

Akciové trhy

Akciové trhy majú za sebou ďalší mesiac rallye, ktorá spôsobila, že za kvartál získali to, čo normálne za celý rok. Najsledovanejší index na svete – americký S&P 500 si za prvé tri mesiace roka pripísal vyše 13 percent a od vianočného dna získal viac ako 20 percent, pričom v tesnom závese mu na chrbát dýchali aj európske a emerging akcie. Za nákupnou náladou stáli tri hlavné faktory.

Prvým bolo očakávanie zakopania sekery obchodnej vojny medzi USA a Čínou, kde sa zdá len otázkou času, kedy príde k podpisu obchodnej dohody medzi oboma stranami. Druhým dôvodom je holubičí postoj Fedu, ktorý naznačil dlhú prestávku pri zvyšovaní sadzieb, čo by malo zlepšiť finančné podmienky a predĺžiť hospodársky cyklus o rok až dva. A tretím je stimulovanie čínskej ekonomiky, čo by mohlo pomôcť aj európskemu hospospodárstvu, spôsobiť zrýchlenie rastu globálneho HDP a tým pomôcť k ďalšiemu rastu firemného zisku.

Investori síce mali na radare zverejňovanie ďalších prinajlepšom zmiešaných makrodát, ktoré hovoria o pokračovaní vädnutia globálneho ekonomického momenta, no boli zaradené na vedľajšiu koľaj, keď ich spomínané tri faktory prehlušili. Na druhej strane úplne ich nevyhodili z hlavy, keďže za celý prvý kvartál sa viac darilo rozvinutým trhom, ako tým rozvojovým a viac defenzívnym akciám ako cyklickým, pričom dolár si držal pomerne silnú pozíciu. Brexit tiež zásadnejšie nelomcoval akciami, dokonca ani európskymi, keď trhy očakávajú, že na konci k príde k nejakému trhovo priateľskému rozvodu Londýna a Bruselu, prípadne, že sa vôbec neuskutoční.

Dlhopisové trhy

Konštruktívna nálada na trhoch neviedla k rastu výnosových kriviek štátnych dlhopisov Západu, ktoré v marci dokonca klesli. Stálo za tým uvedomovanie si obchodníkov, že zverejňované makrodáta, najmä z eurozóny, hovoria o pokračovaní slabého globálneho ekonomického rastu, pričom aj inflácia výraznejšie nerastie nad dvojpercentný cieľ centrálnych bánk a pravdou bol skôr opak.

Navyše trhy po holubičích slovách Fedu a ECB počítajú, že obe banky zrejme (ak vôbec) zvýšia úrokové sadzby až koncom roka 2020, čo je výrazne neskôr, ako boli pôvodné očakávania. Výsledkom bol pokles 10-ročného amerického výnosu na 2,4 percenta, čo je najnižšia úroveň od konca roka 2017, pričom nemecký 10-ročný výnos sa ponoril do záporného teritória po slabých marcových flashových prieskumoch aktivity podľa PMI z eurozóny. Podnikové či emerging dlhopisy viac-menej kopírovali vývoj tých amerických.

Komoditné trhy

Zlato na prelome februára a marca postihla technická korekcia a výber zisku po dlhom raste, ktorý sa začal ešte na jeseň minulého roku. Hoci sa v priebehu mesiaca cena vrátila nad 1300-dolárovú métu, nedokázala si ju udržať napriek poklesu americkej výnosovej krivky, keďže silnejší vplyv naň mal rast akciových trhov a sčasti aj silnejší dolár ako obavy zo spomaľovania globálnej ekonomiky či iné neistoty od brexitu až po rast fiškálneho deficitu USA.

Ropa sa posunula na najvyššiu úroveň od novembra, keď americký benchmark WTI prekročil 60-dolárovú métu a severomorský Brent 68-dolárovú hladinu. Od vianočného minima rástli ceny o 40 percent, keď profitovali z poklesu produkcie OPEC+, zo sankcií USA voči Iránu a Venezuele, ako aj zo spomaľovania tempa rastu americkej bridlicovej ťažby. Navyše ako rizikové aktívum čerpalo čierne zlato silu aj z rallye na akciových trhoch, ktoré započítavajú uvoľnenie nervozity okolo obchodnej vojny a akceleráciu rastu čínskej a aj globálnej ekonomickej aktivity, čo by sa malo pozitívne podpísať na dopyte po nej.

Devízové trhy

Dolár zaznamenal v marci niekoľko obratov voči euru, ktoré ho striedavo dvakrát poslali k 112 centom a dvakrát zoslablo k 114 centom. V úvode mesiaca benefitoval dolár zo solídnych amerických makrodát, za ktorými Čína či eurozóna zaostávali. Navyše mu pomohol fakt, že ECB sa zaviazala nezvyšovať sadzby minimálne do konca roka spolu s obnovením refinančných operácii TLTRO pre bankový sektor, čím doručila viac, ako čakal trh. To poslalo kurz eura až na úroveň 112 dolárových centov. Z týchto úrovní sa však odrazilo až k 114 centom pre konštruktívnu náladu na trhoch a pre holubičí postoj Fedu, kde trhy začali očakávať, že nezvýši sadzby minimálne do konca roka 2020.

Americká centrálna banka navyše oznámila, že ukončí kvantitatívne sprísňovanie, teda redukciu svojej bilancie už v septembri. Zverejnenie mimoriadne slabých prieskumov aktivity PMI z eurozóny za marec však otočilo vývoj kurzu a poslalo ho znova k 112 centom na konci mesiaca.

Britská libra skákala hore-dole v závislosti od správ o brexite. Keď rástla pravdepodobnosť konštruktívneho brexitu, ktorý by bol priateľský k trhom, silnela a naopak. Celkovo sa však javí, že trhy dávajú negatívnemu scenáru tvrdého brexitu stále nízku pravdepodobnosť a je zrejmé, že príde k jeho ďalšiemu odloženiu za prvý posunutý termín 12. apríla.

trhy marec

Autor je analytik J&T banky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *