Streda 17. január. Meniny má Bohdana

Tri kľúčové udalosti, ktoré nás všetkých držali za chvost (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Európska centrálna banka otvorila dvere Fedu a je celkom možné, že ceny ropy budú dlhodobo ďalej klesať, pretože nik nechce znížiť ťažbu. Reč bude aj o Rusku ako potravinárskej veľmoci, o stachanovcoch hrdo prekračujúcich pracovné normy i o Draghiho sympatickom, no potmehúdskom úsmeve.

Hľadal som vhodné slovo, ktorým by som stručne charakterizoval uplynulý týždeň alebo aspoň jeho búrlivý začiatok, ktorý sa niesol v znamení divergencie alebo napíšem to ľudovo – v znamení ďalšieho roztvárania sa významových nožníc v chápaní menových politík. Uf! A konečne mám za sebou prvú a najťažšiu vetu tohto komentára. Ostatné už pôjde ľahšie. Big grin

Očakávania a prirodzená nervozita

Od samého začiatku týždňa trhy čakali na dva azda najvýznamnejšie makroudalosti v poslednom období. Na štvrtkové rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) o úrokových sadzbách a ďalšom uvoľnení menovej politiky, čím by sa podporila stagnujúca európska ekonomika, a na piatkové zverejnenie údajov o počte novovytvorených pracovných miest v Spojených štátoch a novembrovej miere nezamestnanosti. Išlo totiž o posledné dôležité makroúdaje, ktoré by mohli silne, ak už nechcem napísať, že kľúčovo a osudovo ovplyvniť decembrové zasadnutie americkej centrálnej banky (Fed) ohľadom možného zvýšenia úrokových sadzieb.

Inak a jednoduchšie povedané – opäť by malo dôjsť k ďalšiemu roztváraniu nožníc medzi menovými politikami dvoch hlavných svetových bánk. Kým od pondelka sa čakalo, že ECB svoju menovú politiku ďalej uvoľní, Fed bude smerovať k jej ďalšiemu sprísneniu a uťahovaniu, čo bude mať veľký vplyv hádam na všetky ostatné centrálne banky vo svete. A prostredníctvom bánk na celú zemeguľu. Vyplazly jazyk

K týmto dvom udalostiam, ktoré od začiatku týždňa držali väčšinu sveta za chvost, som musel prirátať i tretiu a – nemenej významnú. Globálne finančné trhy totiž zároveň netrpezlivo čakali aj na to, či Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) na piatkovom zasadnutí o svojej ťažobnej politike vo Viedni pristúpi k obmedzeniu produkcie. Aj keď ceny čierneho zlata sú už príliš dlho pod veľkým tlakom v dôsledku vysokej prevahy ponuky nad dopytom, OPEC po celý čas odmietala podporiť ceny znížením produkcie, pretože by tak vyprázdnila pole pre konkurenciu. Jej členské krajiny by vraj aj boli ochotné uvažovať o prípadnom znížení produkcie, pravda len vtedy, ak by sa k tomu zaviazali aj nečlenské krajiny, najmä teda Rusko. 

Všeobecné očakávania smerom k zníženiu ťažby boli však od začiatku týždňa obrovské, hoci Rusko si ich nijako zvlášť nevšímalo.

Táto rozľahlá krajina je – a nielen z hľadiska čierneho zlata – problémovou krajinou sama o sebe s neustále padajúcou ekonomikou. Pod jej pád sa podpisujú klesajúce ceny ropy v kombinácii s protiruskými sankciami ako odplatou za vojenské obsadenie Ukrajiny.

To, že ruská ekonomika je na dne, už minulý týždeň konečne pripustil aj prezident Putin, ktorý na rozdiel od premiéra Medvedeva a jeho ekonomických ministrov o takom niečom doteraz nechcel ani len počuť dôvodiac tým, ako môže byť na tom zle krajina, ktorá má toľko udatných vojakov?! Pod ťarchou objektívnych faktov a okolností Putin nakoniec predsa len priznal, že situácia v ruskej ekonomike je veľmi zložitá, ale – aby nepodlomil morálku svojich vojsk – zaobalil to slovami: “Veľmi zložitá, ale nie kritická.” Ale aby som sa vrátil k téme! Rusko naďalej vo veľkom ťaží ropu siahajúc už na niekdajšie sovietske rekordy, ťaží ju však veľmi draho – s veľmi zastaralými technológiami a nízkou produktivitou práce – a predáva ju lacno v snahe udržať si mocenský vplyv vo svete. Smutny

Takáto politika ale nemôže mať dlhé trvanie.

Mňa osobne veľmi pobavili dve Putinove vyjadrenia, ktoré spolu s už citovanými slovami, že situácia je veľmi zložitá, ale nie kritická, predniesol v posolstve k poslancom obidvoch komôr Federálneho zhromaždenia. Po prvé, že sloboda podnikania je nevyhnutnou podmienkou pre ekonomický rozvoj a preto bude treba prijať opatrenia vedúce k zníženiu zbytočnej kontroly podnikateľskej sféry zo strany štátu, po druhé, že Rusko by sa mohlo stať najväčším svetovým dodávateľom zdravých potravín, pravda, za podmienky že všetkým, ktorí nechcú obrábať poľnohospodársku pôdu, sa pozemky skonfiškujú. Nastvany

Neviem, naozaj neviem, ako to bude, keď sa Rusko stane svetovou potravinárskou veľmocou, viem ale odhadnúť, že ak Fed v decembri sprísni svoju menovú politiku, nastanú pohyby dolára – aj smerom hore aj dole, a to výrazne zahýbe cenami čierneho zlata na svetových trhoch. Ako to presne bude s USD po decembrovom zasadnutí Fedu, nateraz nevedno, hoci analytici v mnohých kútoch sveta sa po celý týždeň priam predbiehali v maľovaní rôznych “zaručených” scenárov. Ekonóm Saxo Bank Christopher Dembik to ešte pred štvrtkovým zasadnutím ECB pre Investujeme.sk napísal o poznanie jednoduchšie: Rozvíjajúce sa krajiny viac závisia na Fede ako na ECB. Potom ešte spresnil: “Rozdiel medzi smerovaním monetárnych politík na dvoch stranách Atlantiku podstatne zasiahne finančné trhy. Vyvolá to prirodzene ďalšiu volatilitu.”

Šok, sklamanie a rastúca nádej

ECB minulý týždeň ešte viac uvoľnila svoju už aj tak extrémne expanzívnu menovú politiku. Rada guvernérov centrálnej banky rozhodla, že s platnosťou od stredy 9. decembra sa znižuje depozitná sadzba z mínus 0,20 na mínus 0,30 percenta, pričom kľúčová úroková sadzba zostáva na úrovni 0,05 percenta a nezmenená zostáva aj jednodňová refinančná sadzba 0,30 percenta. Prezident ECB Mario Draghi na následnej tlačovej konferencii zároveň informoval, že banka predlžuje program nákupu dlhopisov, prostredníctvom ktorého pumpuje do bankového systému eurozóny 60 miliárd eur mesačne. Program, ktorý mal pôvodne trvať do septembra 2016, sa natiahne najmenej o pol roka, prinajmenšom do marca 2017. Draghi dodal, že banka bude v rámci programu nakupovať aj komunálne a regionálne dlhopisy, keďže doteraz nakupovala prevažne len vládne dlhopisy. Smutny

Trhy zostali zaskočené, lebo čakali podstatne viac. Najmä však výraznejšie zníženie depozitnej sadzby a rozšírenie objemu kvantitatívneho uvoľňovania (QE) a nielen časové predĺženie programu. Menový stratég Saxo Bank John Hardy k tomu dopísal, že trhy sú z krokov ECB sklamené“Oznámené zmeny v monetárnej politike ECB trhy vyhodnotili ako nedostatočné… Je to šok. Čakalo sa, že ECB urobí niečo oveľa viac. Euro reagovalo posilnením.” Analytik ČSOB Jan Čermák to zasa sformuloval slovami, že Super-Mario čiže prezident ECB Draghi opäť ukázal, že vie trhy prekvapiť, a to aj v opačnom garde. Trhy však musia na ECB rýchlo zabudnúť

V jednej veci bolo ale hneď po štvrtkovom zasadnutí ECB jasné. To, že USD tak oslabil, dáva americkej centrálnej banke voľné ruky k zvýšeniu úrokových sadzieb na decembrovom zasadnutí. Fed sa totiž už nemusí obávať, že zvýšenie sadzieb by poslalo dolár na paritu s eurom, čím by svoju menovú politiku až príliš zatiahol. Analytik Tomáš Raputa (FXstreet) to trefne okomentoval slovami, že ECB otvorila dvere Fedu.  

Šéfka americkej centrálnej banky pani Janet Yellen na pôde Spoločného ekonomického výboru Kongresu naznačila možnosť zvýšenia úrokových sadzieb už teraz v decembri, s čím – myslím si – svetové trhy aj rátajú. Doslova uviedla, že ak nedôjde k nečakaným otrasom, ktoré by podkopali dôveru v ekonomiku, tak úrokové sadzby, ktoré sa už sedem rokov pohybujú v blízkosti nuly, by sa mohli zvýšiť na zasadnutí centrálnej banky, ktoré bude 15. a 16. decembra.

Za pravdu jej dali piatkové údaje z trhu práce – v novembri vzniklo v Spojených štátoch 211 tisíc nových pracovných miest, pričom očakávania analytikov sa pohybovali zhruba na úrovni 200 tisíc. Miera nezamestnanosti zostala na piatich percentách, čo je prakticky plná zamestnanosť a ministerstvo práce zároveň spresnilo, že v septembri rovnako ako aj v októbri vzniklo o 35 tisíc viac pracovných miest než boli pôvodné odhady. Toto všetko trhy potešilo, lebo nádej, že Fed zvýši úroky sa ešte väčšmi rozrástla… Cool

Iracký minister ropného priemyslu Adil Abd al Mahdi ešte pred piatkovým zasadnutím združenia OPEC naznačil, že členské krajiny nemajú v úmysle znížiť ťažbu čierneho zlata, aby zvýšili jeho cenu. Popoludní už bolo všetko jasné ako facka! OPEC ťažobnú politiku nezmenil, jeho členovia sa na kvótach nedohodli.V reáli je to tak, že združenie ponechalo na členských štátoch, aby naďalej dodávali na trh, ktorý je vysoko prezásobený, aspoň toľko ropy ako doteraz. Alebo aj viac…

Jeden z najväčších nárastov v histórii eura

Kráľovský menový pár v pondelok ráno načal týždeň na hladine 1,0585 EURUSD, popoludní ale klesol až na úroveň 1,0564. Búrlivý vývoj zažila spoločná európska mena pred zasadnutím ECB – 1,0590, po zasadnutí výrazne posilnila, postupne si voči USD pripísala až 3 percentá, čo je v dennom obchodovaní jeden z najväčších nárastov v histórii jednotnej európskej meny. Euro však spevnilo aj ku švajčiarskemu franku a ďalším popredným menám. Financial Times (FT) k tomu dopísali, že štvrtkový nárast eura bol jedným z jeho najväčších pohybov v dennom obchodovaní.

V piatok podvečer sa obchodovalo na úrovni 1,0892 USD.

Viacero analytikov sa zhodlo v tom, že štvrtkové 3-percentné posilnenie eura v reakcii na rozhodnutie, ktoré bolo trhom široko očakávané, bolo vskutku mimoriadnou záležitosťou. Bol to výslovný úlet, ktorý ale o čomsi svedčí… Išlo totiž o tretie najväčšie spevnenie spoločnej európskej meny od jej vzniku v roku 1999. Takýto výrazný pohyb by sa čakal v prípade, ak by ECB nadelila obchodníkom ako darček k Vianociam zvýšenie sadzieb, ale nie v situácii, keď sa viac-menej len naplnil dlhoočakávaný konsenzus.  

Od usmievavých úderníkov po Draghiho tlačovky

Ceny čierneho zlata od pondelka rána netrpezlivo čakali na piatkové stretnutie OPEC vo Viedni. Týždeň začali takto: americká ľahká ropa WTI sa v pondelok ráno predávala po 41,79 USD a severomorská ropá zmes Brent po 44,75 USD. Pred piatkovým zasadnutím združenia: WTI – 41,19 USD, Brent –  a po oznámení jeho výsledkov ceny ďalej padali berúc na vedomie, že veľkí producenti OPEC budú i naďalej ako lev v klietke chrániť svoje trhové podiely a že združenie nehodlá nič urobiť pre stabilizáciu trhu, ba práve naopak – naopak verí, modlí sa a dúfa, že pokles cien vytlačí z trhu ďalších producentov.

Napríklad americké firmy, ktoré ťažia ropu z bridlíc, čo vôbec nie je až taká lacná záležitosť, ale najmä Rusko, ktoré za každú cenu láme rekordy v ťažbe. Ako za čias súdruha diktátora J. V. Stalina a jeho nekonečnou múdrosťou a pracovitosťou nasiaknutých stachanovcov, ktorí v tých neútešných a smutných časoch bezproblémovo plnili pracovné normy aj na 1000 a viac percent. Vyplazly jazyk

Keďže patrí k tým, ktorí už veľa pamätajú, dodnes mám pred očami obrázok z učebnice, na ktorom usmievavý úderník – stachanovec, rozumej: najlepší robotník dnes už neviem ktorého závodu, pri sústružení odliatkov 12-násobne pravidelne prekračoval dennú normu. Dokázal to, lebo ho k tomu viedli tie správne idey – myšlienky z diel Marxa, Engelsa, Lenina a Stalina, ktoré študoval namiesto obedňajšej prestávky! Ale to už je iný príbeh a s dianím na minulotýždňových finačných trhoch nijako nesúvisí.

Súvisel by iba vtedy, ak by Spojené štáty a Stalinovo, pardon Putinovo Rusko poľavili v produkcii čierneho zlata… Ak to ale neurobia a svetová produkcia bude ďalej rásť, čo piatkové zasadnutie OPEC jasne naznačilo, ceny budú aj v dlhodobom horizonte klesať, čo znamená, že eurozóna sa inflácie tak skoro nezbaví.

A nepomôže tomu ani neviem koľko Draghiho tlačoviek s jeho milým a úslužným a tak trochu potmehúdskym úsmevom. Mrkajici

Väčšina ľudí má z nulovej a miestami dokonca i zápornej inflácie právom nevýslovnú radosť. Úprimne sa tešia z toho, že ceny v obchodoch sa nezvyšujú a na zemi je už teraz raj. Dlhodobá inflácia však nie je také víťazstvo, ako sa neznalým zdá na prvý pohľad. Nenapomáha ďalšiemu rozvoju ekonomiky a niektorí odborníci varujú, že tento stav môže byť predzvesťou blížiacej sa krutej a zničujúcej krízy, ktorá nevieš kedy zaklope na dvere.

Aj preto ja osobne chápem Draghiho a jeho družinu v ich opatrnosti… Vo štvrtok sa to ukázalo – trhy reagujú živelne a s opatrníctvom ECB neboli spokojné. Napíšem to tak ako mi zobák narástol – čakali viac rozšafnosti, teda výraznejšie zníženie depozitnej sadzby a rozšírenie objemu kvantitatívneho uvoľňovania (QE) nad terajších 60 miliárd. Alebo ako to napísal makroekonóm VÚB banky Andrej Arady: Očakávali agresívnejšie kroky ECB.  

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: Laura Furmaníková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *