Pondelok 11. decembra. Meniny má Hilda

Týždeň vo financiách: Aj neznesiteľný rámus možno dobre speňažiť

Banky a burzové spoločnosti stavajú nové trezory na úschovu zlata – dôvodom je pretrvávajúca európska dlhová kríza a obavy o ďalší osud eurozóny. Vládam, ktoré presadzujú úsporné opatrenia, hádžu polená pod nohy najmä odborové centrály. Boje o podobu budúcej slovenskej vlády ohrozujú európsky záchranný balík, no témou číslo jeden je aj tak futbalový šampionát a africký folklór.

Systematické útoky trhov na tie krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré majú vysoké verejné dlhy, sa síce podpísali pod nedávny pokles eura, nejde ale o žiadne sprisahanie proti euru. "To vylučujem," zdôraznil predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso.

Ako ďalej uviedol, štátne dlhy niektorých krajín sú v centre útokov a nemožno ich brať na ľahkú váhu. "Musíme voči týmto útokom pevne a neúnavne bojovať, to áno, ale neverím v žiadne sprisahanie voči euru!" zopakoval Barroso.

Nová etapa globálnej krízy?

Aj podľa člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Jürgena Starka terajšia kríza nie je krízou eura, ale krízou štátnych dlhov. Stark uviedol, že dlhová kríza sa neobmedzuje len na samotné euro. Podľa jeho slov je to súčasť globálnej krízy, doslova a dopísmena je to nová etapa vo svetovej finančnej kríze. Zároveň zdôraznil, že euro má budúcnosť a bez spoločnej meny by európska integrácia nemohla ďalej pokračovať.

Prezident EÚ Herman van Rompuy pripustil, že fiškálne problémy eurozóny boli dlho maskované silným kurzom eura, kvôli ktorému nebolo možné rozpoznať hroziace nebezpečenstvo. "Silné euro bolo ako tabletka na spanie, niečo ako droga – neboli sme si teda vedomí problémov, ktoré nám hrozia."

Na adresu finančných trhov van Rompuy povedal, že sa príliš nechali uniesť špekuláciami a predsudkami. Na problémy EÚ zareagovali neadekvátne a prehnane.

Nemci: Euro je symbolom slabej ekonomiky

Načim uviesť, že renomovaný ekonomický server s burzovými informáciami Börsennews už začal kótovať akcie aj v nemeckých markách, zdôrazňujúc, že aktuálne reaguje na čoraz väčší odpor značnej časti Nemcov voči euru.

A zároveň chce vraj aj takýmto spôsobom naplniť túžbu Nemcov po ekonomickej bezpečnosti, pre ktorých je marka symbolom ekonomicky zdravého a silného Nemecka, zatiaľ čo euro je symbolom slabého ekonomického systému.

Únia: Rozdrobená, neprehľadná…

Turbulencie okolo eura majú podľa analytikov viaceré príčiny, tou najvážnejšou je rozdrobenosť EÚ a zložitý a neprehľadný systém riadenia. Mnohí v tejto súvislosti poukazujú na to, že pod nedávne prudké posilňovanie US dolára voči euru sa podpísali jasné pravidlá riadenia štátu, jasne a jednoznačne formulované právomoci americkej federálnej vlády.

Jednoducho povedané, EÚ nie sú USA. Európska únia je rozdrobená a prebyrokratizovaná. Nie sú celkom jasne vymedzené kompetencie orgánov EÚ a národných vlád a navyše neustále prichádzajú návrhy na kreovanie nových a nových európskych orgánov, ktoré by do byrokratického chaosu mali vniesť aspoň aký-taký poriadok, zatiaľ čo v Spojených štátoch je to jasné. Aj bez potreby nových orgánov.

Príkladom je návrh vytvoriť európsku ratingovú agentúru, priamo podriadenú orgánom EÚ alebo tiež návrh ba vytvorenie spoločnej ekonomickej vlády nad krajinami únie. Návrh francúzskej proveniencie (prezident Nicolas Sarkozy, ministerka hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti Christine Lagarde) vrelo privítal prezident EÚ Herman van Rompuy. Je presvedčený, že treba vytvoriť takú formu vlády, ktora by rozhodovala o hospodárskej politike v rámci celej eurozóny.

Podľa prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Tricheta naozaj treba zlepšiť mechanizmus dohľadu nad dodržiavaním rozpočtových pravidiel, aby sa zabránilo opakovaniu dlhovej krízy, ktorá postihla Grécko a dalšie krajiny eurozóny. "Ak nezabránime opakovaniu zlého fiškálneho správania, budú hroziť ďalšie turbulencie."

Návrh na vytvorenie spoločnej ekonomickej vlády minulý týždeň prezentovala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej Európa potrebuje takú ekonomickú vládu, ktorá by sa vzťahovala na všetky členské krajiny EÚ, nielen na eurozónu.

Ministerka Christine Lagarde opakovane zdôraznila, že eurozóna naozaj potrebuje mechanizmus hospodárskej vlády a kontroly na to, aby sa mohla stať ozajstnou ekonomickou a menovou úniou. A práve o to ide. EÚ a osobitne eurozóna nie sú ničím iným len nejednotným a rozdrobeným konglomerátom, nefunkčnou zmiešaninou rôznych štátov, čo s obľubou zdôrazňujú mnohí analytici.

Zničia vrodené chyby eura celú EÚ?

Svetoznámy finančník George Soros už skôr povedal, že budúcnosť eurozóny je otázna. Aj v posledných týždňoch a mesiacoch na rôznych fórach viackrát varoval pred skorým rozpadom eurozóny a pre denník Financial Times Soros dodal, že celá konštrukcia európskej jednotnej meny je v terajšej podobe mylná.

Najnovšie zdôraznil, že Európe chýba politická vôľa k spoločnej rozpočtovej politike. Preto je, podľa jeho slov, neodvratná nová recesia, ktorá čaká Európsku úniu a po ktorej prídu dlhé roky stagnácie.

"Príčinou je nedekvátna reakcia vlád na dlhovú krízu v eurozóne a tiež vrodené chyby eura. Práve vrodené chyby, ktoré sú od samého začiatku do eura doslova zabudované, sa teraz stali aktívnymi a majú schopnosť zničiť celú Európsku úniu," uviedol svetoznámy finančník.

Jedným dychom ale dodal, že na poklese eura dobre zarobí Nemecko, pretože pokles eura podporí jeho exportnú ekonomiku. "Nemecko bude rozkvitať, zatiaľ čo zvyšok Európskej únie bude vtesnaný do klesajúcej špirály."

V tejto situácii sa hodí pripomenúť si nedávne vyjadrenia analytikov americkej finančnej skupiny Citigroup,  ktorí v reakcii na grécke udalosti varovali svojich klientov pred rozpadom eurozóny. Jej rozpadu by podľa ich slov mohlo zabrániť len vytvorenie Spojených štátov európskych čiže úplná rozpočtová a politická integrácia jednotlivých členských štátov.

"Buď vzniknú Spojené štáty európske zahrňujúce krajiny s jednotnou fiškálnou politikou alebo to naďalej bude len zlepenec nezávislých štátov a vtedy čaká euro veľmi rýchly koniec," zdôraznil hlavný analytik Citigroup Tom Fitzpatrick.

Mnohí ozaj nevidia ružové perspektívy eura, eurozóny ani celej EÚ. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že viaceré banky a burzové spoločnosti stavajú nové trezory na úschovu zlata. Dôvodom je, ako na to minulý týždeň upozornil britský denník Financial Times,  pretrvávajúca európska dlhová kríza a obavy o ďalší osud eurozóny a z toho vyplývajúci rastúci záujem investorov o zlato.

Svetové banky sa podľa denníka húfne pripravujú na to, aby mali kde uložiť zlaté prúty a mince, keďže zlato je pre investorov niečo ako stávka na istotu, zdôrazňuje Financial Times.

Odborári ukážu svoj hnev 

Klasik by povedal, že v čase, kedy dlhová kríza prerastá všetkým cez hlavu, vlády európskych krajín by na programe dňa mali mať šetrenie vládnych výdavkov. Keď prijmú balíky úsporných opatrení, hneď im odborové centrály hádžu polená pod nohy a vyháňajú ľudí do ulíc.

V posledných dňoch takto protestovali proti úsporným opatreniam svojich vlády napríklad Nemci a Taliani. O protestujúcich Grékoch sa vo svetových médiách už píše pomenej, neznamená to však, že by sa grécke problémy už vyparili.

Analytik spoločnosti TRIM Broker Stanislav Panis zdôraznil, že len málokto verí, že Grécko ujde „zubatej“ z pekáča a neskrachuje. Trh sa už čoskoro nebude pýtať, či Grécko bude musieť reštrukturalizovať dlh (a de facto skrachovať), ale či sa reštrukturalizácia uskutoční riadenie alebo "živelne", pretože Grécko je jednoducho nesolventné.

Vráťme sa k protestom odborárov k úsporným opatreniam európskych vlád. Európska federácia odborových organizácií verejných služieb (EPSU) vydala minulý týždeň vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že "ak vlády mávajú sekerou oživenia a úsporných opatrení, riskujú, že odseknú všetky zelené výhonky a ponechajú zamestnancov, dôchodcov a spoločenstvá, aby čelili perspektíve ešte dlhšej recesie."

EPSU zdôrazňuje, že ak vlády zrušia lebo zmrazia počty pracovných miest v oblasti verejných služieb, pre zostávajúcich prepracovaných zamestnancov vytvoria väčší stres, ďalej sa tým zníži kvalita verejných služieb, menej starostlivosti sa dostane chorým, chudobným a zraniteľným.

Preto EPSU spolu s Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC) a ďalšími odborovými organizáciami pripravuje na 29. septembra celoeurópsku vlnu štrajkov a protestných akcií. Tisíce ľudí budú pochodovať európskymi mestami,aby ukázali svoj hnev.

Člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Guy Quaden povedal, že v eurozóne cítiť mierne zotavenie, avšak všetky členské krajiny bezpodmienečne musia znížiť deficity verejných financií. "Musia tak urobiť, aby uspokojili trhy, ale hlavne preto, aby sme upokojili domácnosti a firmy," zdôraznil Quaden. Šetrenie čaká aj novú slovenskú vládu. Podľa riaditeľa Nadácie F. A. Hayeka Matúša Pošvanca je situácia okolo štátneho rozpočtu a deficitu verejných financií zlá a pravdepodobne je ešte horšia, ako sa všeobecne predpokladá. "V najbližších rokoch bude treba veľa šetriť," poznamenal.

Svet financií sa musí zreformovať

Európski i svetoví politici sa snažia presadiť rôzne právne a daňové nástroje, ktoré by mali ak už nie zabrániť vzniku novej globálnej krízy, tak aspoň pomôcť zmierniť jej následky. Jedným z takýchto nástrojov je návrh na osobitné zdanenie bánk vo forme tzv. globálnej dane, ktorým by si banky takpovediac predplatili možnú sanáciu v budúcnosti.

Globálna banková daň (podľa niektorých návrhov nazvaná aj daň z finančných transakcií), ktorá by – aspoň spočiatku – mala mať jednotnú sadzbu vo všetkých krajinách, by mala zaistiť prostriedky na úhradu nákladov spojených s budúcou finančnou krízou.

Za presadenie tohto návrhu silne bojujú Spojené štáty americké, z krajín EÚ najmä Francúzsko a Nemecko. Najostrejšie nie povedala návrhu Kanada. Tamojší minister financií James Michael "Jim" Flaherty zdôraznil, že celosvetová daň za zodpovednosť bánk za finančnú krízu je pre jeho krajinu absolútne nevhodná, kedže Kanada nemusela v čase krízy sanovať ani jeden z finančných ústavov.

Proti globálnej dani sú aj také krajiny ako India či Austrália. Minulý týždeň sa k nim priradilo aj Česko.

Okrem návrhu na tzv. globálnu daň je ďalším "nástrojom" na reformu sveta financií odporúčanie luxemburského premiéra a predsedu tzv. eurozóny Jean-Claude Junckera, aby EÚ nereagovala na každý jeden krok ratingových agentúr. Juncker to uviedol súvislosti s agentúrou Moody’s Investors Service, ktorá znížila hodnotenie dlhodobých záväzkov Grécka do špekulatívneho pásma.

Známy americký publicista Andrew C. Bentley, zaoberajúcimi sa vzťahmi medzi finančnými inštitúciami a širokou verejnosťou, poznamenal, že po kríze sa bude musieť zmeniť všetko, vrátane účtovníctva, daňových systémov, dohľadu nad bankami a obchodovaním s cennými papiermi. „Najmä súčasné účtovníctvo by malo riadne dostať na frak,“ zdôraznil.

Aj keď sa finančné trhy neustále vyvíjajú, účtovníctvo ako také podľa jeho slov neustále prešľapuje na mieste. „Keď odhliadneme od toho, že v účtovníctve a finančnej kontrole sa dnes používajú moderné výpočtové systémy, v princípe je účtovníctvo stále tým istým aké bolo v stredoveku. Na dnešnú dobu už jednoducho nestačí – zameriava sa na nepodstatné detaily, no podstata mu uniká.“

Európski politici zdôrazňujú, že zmeniť by sa mal aj systém finančného poradenstva. Preto sa Európska komisia (EK)  už onedlho pozrie na zúbky finančným poradcom. Rozhodla sa preveriť, či predávajú klientom vhodné produkty, najmä v oblasti investičného poradenstva. Na základe výsledkov prieskumu potom EK rozhodne o prípadnej úprave právnych predpisov v tejto oblasti.

Slovensko: Premiér sa bojí zodpovednosti

Od nedele 13. júna, odkedy sú známe oficiálne výsledky parlamentných volieb, je viac ako isté, že sľúbená pomoc Slovenska zadĺženému Grécku je neistá. A rovnako sa to týka aj celého európskeho záchranného balíka. Nechajme teraz bokom vášnivé diskusie o tom, či sa podarí zostaviť vládu Robertovi Ficovi alebo sa jej ujme túžobne očakávaná pravicová koalícia, pravdou totiž zostáva, že najnapätejším nie je slovenský volič, ale Európa.

Očakáva, že Slovensko splní to, k čomu sa zaviazalo.

Bez emócií a neférových narážok sa k tomu vyjadril švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, keď v Bruseli uviedol, že "je dôležité, aby každý splnil to, čo by mal splniť." Povedal to v odpovedi na novinársku otázku, či nemá obavy z toho, že Slovensko sa zdráha prispieť na záchranný balík Grécku sužovanému dlhovou krízou. Tá medzitým prerástla do širšieho problému celej eurozóny, pretože ťažkosti majú aj ďalšie krajiny, napríklad Španielsko či Portugalsko.

A práve kvôli tomu sa eurozóna dohodla s Medzinárodným menovým fondom (IMF) na vzniku európskeho záchranného balíka na prípadnú pomoc pre krajiny, ktoré ju budú potrebovať.

"Slovensko sa zatiaľ zdráha podpísať rámcovú zmluvu k tomuto mechanizmu. Myslím, že to bolo súčasťou slovenskej volebnej kampane a preto by sme mali počkať na sformovanie vlády," poznamenal švédský premiér uvedomujúc si, že vládu asi bude zostavovať opozícia na čele so stranou SDKÚ-DS, ktorá od začiatku bola proti tejto pomoci.

V piatok sa Robert Fico pokúsil zahrať divadlo. Reku, bez súhlasu stredopravého štvorlístka, ktorý sa pokúša o zostavenie novej slovenskej vlády, minister financií Ján Počiatek dohodu potrebnú na odblokovanie mechanizmu jednoducho nepodpíše! A ďalej, bez súhlasného stanoviska stredopravých strán by bol podľa neho formálny podpis zo strany súčasnej vlády iba medzinárodnou blamážou Slovenska…

Pekné divadlo!

Opozícia vedená Ivetou Radičovou Ficovi vzápätí odkázala, nech ako úradujúci premiér sám rozhodne. Keď sa k veci bolo treba radiť (bolo to ešte pred voľbami), vtedy opozíciu ani nepustil k slovu.

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár celú situáciu vidí takto: "Robert Fico sa bojí zodpovednosti a chce ju preniesť na iných. Zbytočne sa vyhovára. Jediný, kto môže konať, je on a jeho vláda."

Ako Bugár ďalej dodal, "opozícia s Ficom diskutovať chcela, no on to odmietol. A teraz, keď všetko stratil, zistil, že v takýchto veciach nemôže byť sám. Správa sa alibisticky a veľmi – veľmi nezodpovedne."

Popri voľbách a ich výsledkoch, najmä čo sa týka formovania nového kabinetu, je naďalej témou číslo jeden odškodňovanie obetí záplav, povodní, zosuvov pôdy… 

FIFA: Je obvinená z otrokárstva!

Majstrovstvá sveta vo futbale sú v plnom prúde – napriek ohlušujúcemu zvuku vuvuzel sa tešia značnému záujmu televíznych divákov takmer po celom svete. Zdôrazňujeme, že takmer po celom svete, pretože niekde sledovaniu svetového šampionátu stojí v ceste politika.

Typickým príkladom sú napríklad tie časti Somálska, ktoré sú pod kontrolou radikálnych islamských ozbrojencov poväčšine sa hlásiacich k teroristickej sieti Al-Káida. Gangy islamských radikálov hliadkujú v regiónoch a pátrajú po ľuďoch, ktorí napriek prísnym islamským zákazom tajne sledujú futbalový šampionát.

Niekoľkých TV divákov už zabili, ďalších na verejnosti surovo zbičovali.

Predstavitelia jednej z militantných skupín nazvanej Islamská strana s dostatočným časovým predstihom varovali všetkých mladých ľudí v Somálsku, aby sa neopovážili sledovať zápasy z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej repulike, lebo je to len plytvanie peňazí a času a zo sledovania bláznivo poskakujúcich mužov nezískajú žiaden osoh ani žiadne skúsenosti pre vedenie islamskej svätej vojny džihád.

Všetkých, ktorí hoci len na okamih porušia zákaz sledovať TV prenosy, vyhlásia za nepriateľov islamu.

Iným smerom išiel líbyjský diktátor Muammar Abu Minyar al-Kaddáfí na celonárodnej slávnosti venovanej 40. výročiu odchodu amerických vojsk z Líbye. V plamennom prejave nazval Medzinárodnú futbalovú federáciu  (FIFA) celosvetovou dobre organizovanou mafiou, obvinil ju z otrokárstva a obchodovania s ľuďmi, lebo má za nechtami predaje futbalistov z najchudobnejších krajín.

Kaddáfí svojim verným sľúbil, že to tak nenechá a proti mafiánskej organizácii FIFA bude tvrdo bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.

Prejdime radšej na veselšiu nôtu. Postarali sa o ňu vuvuzely ako jeden z najvýraznejších prvkov tradičného juhoafrického folklóru.  Aj keď mnohým prekáža neznesiteľný rámus, ktorý vytvárajú, predseda organizačného výboru šampionátu Daniel Alexander Jordaan uviedol, že vuvuzely by mohli zakázať, ale len vtedy, pokiaľ by bol pre to dôvod, napríklad, že by nejakú vuvuzelu vhodili na ihrisko.

Futbalový génius Cristiano Ronaldo pripustil, že vuvuzela negatívne vplýva na koncentráciu futbalistov. "Pri tomto ohlušujúcom zvuku je ťažké sa sústrediť na hru. Viacerí hráči nemajú vuvuzely v obľube, ale budeme si musieť na ne zvyknúť," povedal na začiatku šampionátu.

Aj na hluku sa dá dobre trhnúť. Dvaja nemeckí podnikatelia Frank Urbas a Gerd Kehrberg kúpili od juhoafrickej spoločnosti Masincedane Sport práva na výrobu a predaj plastových vuvuzel v krajinách EÚ. S ich predajom začali v Nemecku, postupne sa rozširujú do ďalších krajín. "Aj keď už bude po majstrovstvách, vuvuuzely budú mať uplatnenie," prízvukujú obaja podnikatelia.

Údajne sú s biznisom, ktorí rozbehli, viac ako spokojní.

Lezú vám vuvuzely na nervy?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *