Stvrtok 19. októbra. Meniny má Kristián

Týždeň vo financiách: Bez pevných pravidiel svet nie je schopný predchádzať finančným bublinám

Európsky záchranný fond podľa ratingovej agentúry Moody’s nedočiahne dostatočne ďaleko, lebo celý mechanizmus je založený na veľmi krehkom politickom konsenze. Ale sú aj dobré správy. Rusko avízovalo, že by do európskeho záchranného systému mohlo investovať a slovenskí odborári hodlajú počas hokejových majstrovstiev robiť cirkus.

Francúzsko chce presadiť, aby sa skupina G20 ešte v tomto roku definitívne dohodla na nových pravidlách svetového finančného systému. Tak o tom aspoň na minulotýždňovom stretnutí predstaviteľov krajín G20 hovorili zástupcovia krajiny galského kohúta.

Prezident Nicolas Sarkozy opakovane zdôraznil, že svet sa buď dohodne na jasných pravidlách koordinácie a spolupráce alebo mu budú neustále hroziť menové vojny a finančné krízy. Doslova povedal, že medzinárodný menový a finančný systém bez pevných regulí nebude schopný predchádzať krízam, finančným bublinám a šíriacim sa nerovnováham.

Bez pravidiel a dohľadu podľa Sarkozyho svetu jednoducho hrozí, že bude odsúdený na čoraz bolestivejšie krízy.

Euroval v novom šate?

Vo svete financií sa počas upynulého týždňa najviac hovorilo o európskom stabilizačnom mechanizme, ktorý – obrazne povedané – dostane novú podobu. Terajší  (dočasný) Európsky finančný stabilizačný nástroj EFSF (European Financial Stability Facility), skrátene nazývaný euroval, by mal nahradiť novokoncipovaný trvalý Európsky stabilizačný mechanizmus ESM (European Stability Mechanism). Aj ten budú médiá a verejnosť skrátne nazývať euroval

O novom mechanizme, ktorého efektívna úverová kapacita na poskytnutie finančnej pomoci členom eurozóny v ťažkostiach, by mala byť 500 miliárd eur, podrobnejšie na portáli Investujeme.sk písal analytik spoločnosti TRIM Broker Valér Demjan.

Len úchytkom spomeňme aspoň niekoľko schválených pravidiel fungovania ESM. Finančná pomoc by sa mala poskytovať na základe prísnych podmienok a prostredníctvom úverov, pričom dĺžka programu a splatnosť úveru bude závislá od druhu problémov a vyhliadok konkrétneho členského štátu na opätovné získanie prístupu na finančné trhy. Ďalšia zásada hovorí, že ak členský štát prijme finančnú pomoc, bude sa od neho očakávať adekvátna a primeraná účasť súkromného sektor

Finančná pomoc ESM bude aktivovaná na základe žiadosti členského štátu v ťažkostiach adresovaná ostatným členským štátom eurozóny, analytik Valér Demján k tomu uvádza, že aktuálne sa očakáva portugalská žiadosť (po tamojších voľbách).

A ešte jedno pravidlo. ESM by mal pri poskytovaní finančnej pomoci úzko spolupracovať s Medzinárodným menovým fondom (IMF), ktorý bude participovať na technickej aj finančnej úrovni.

Európska komisia: Kopa vzletných fráz!

Na tému pripravovaného nového eurovalu kvetnato rečnil v slovenskom parlamente eurokomisár a podpredseda Európskej komisie (EC) Maroš Šefčovič.

Predstavil nový systém ekonomickej správy v rámci EÚ, ktorý podľa jeho slov bude spočívať v tom, že kolektívne záväzky, ktoré sa dohodnú v rámci Únie, sa postupne premietnu do národných reformných programov, do konvergenčných programov, do sledovania udržateľnosti národných rozpočtov. Uskutoční sa diskusia o základných parametroch národných rozpočtov na úrovni ministrov. Porioritou zostáva zachovanie modelu sociálnej trhovej ekonomiky i oživenie jednotného spoločného trhu..  

Európska komisia nebude narušovať koncové atribúty jednotného trhu, ale naopak – bude sa snažiťodomknúť ďalší potenciál jednotného trhu. K menovej únii sa postupne pridá únia hospodárska. Chystaný Európsky stabilizačný mechanizmus bude podľa eurokomisára odstrašujúco pôsobiť na tých, ktorý euro ohrozujú. Blablabla, blablabla.

Človek by ani neveril, že z prostredia európskych orgánov môže naraz vyjsť toľko vzletných fráz!

A ešte jedna poznámka. Ruskí predstavitelia minulý týždeň avízovali, že uvažujú o možnom investovaní časti svojich rezerv do európskeho záchranného fondu. Podľa viceguvernéra centrálnej banky Ruskej federácie Bank Rossii Sergeja Švecova ak bude v dlhopisoch eurovalu dostatočná likvidita, Rusko by mohlo do nich investovať vraj už v tomto roku. 

Moody’s: Krehký politický konsenzus…

Ratingová agentúra Moody’s – na rozdiel od eurokomisára nevidí fungovanie Európskeho stabilizačneho mechanizmu nijako ružovo. Podľa jej predstaviteľov ESM nedočiahne dostatočne ďaleko a tak nemožno vylúčiť znižovanie ratingov ďalších štátov eurozóny. Podľa agentúry nejde o spoľahlivý systém podpory finančne slabších štátov tými silnejšími, ktorý držiteľov štátnych obligácií naďalej ponechá v neistote.

Moody’s zdôrazňuje, že tým hlavným nedostatkom je absencia presných podmienok, kedy môže byť finančná pomoc poskytnutá.

Agentúra však ide ešte ďalej. Podľa jej predstaviteľov je celý mechanizmus pomoci založený na príliš krehkom politickom konsenze. V dôsledku toho možno očakávať, že mnohé členské krajiny EÚ sa budú i naďalej potýkať s vážnymi finančnými problémami. Agentúra dodala, že pokiaľ náklady na pôžičky budú i naďalej rásť, povešdie to k ďalšiemu znižovaniu ratingov.

A to najmä vo vzťahu ku krajinám eurozóny naozaj nemožno vylúčiť.

Načim už len dodať, že agentúra Moody’s v posledných dňoch výrazne znížila ratingy Španielska, Portugalska, Grécka. Podobne znížili rating Írska a ďalších krajín aj agentúry Standard & Poor’s a Fitch Ratings. Klasik by povedal, že nad eurozónou sa opäť začalo zmrákať.

Bližšie informácie o týchto skutočnostiach sme na portáli Investujeme.sk priniesli v týchto článkoch a správach: V Európe opäť padali ratingyIrsko: Zítra budou zveřejněny stress testy bank, Týždenný komentár: Ďalšie znižovanie ratingov na Pyrenejskom poloostrove i v sekcii Investičné spravodajstvo.

Nepriatelia socializmu: Jar, leto, jeseň, zima

V európskych štruktúrach opäť raz zavládla nevôľa voči ratingovým agentúram. Je to čosi také, ako keď sme štyri desaťročia úspešne budovali socializmus a kazili nám to len negatívne správy zo štvavých rozhlasových vysielačov Slobodná Európa a Hlas Ameriky. Alebo aj to, ako by sme z roka na rok boli  úspešnejšie plnili plány, keby nám v ceste nestáli štyria triedni nepriatelia. Jar, leto, jeseň, zima…

A tak je to aj s ratingovými agentúrami. Koľko smelých plánov vytvorili európski politici a úradníci (viď napríklad spomenuté vystúpenie eurokomisára Maroša Šefčoviča v jednom z predošlých odstavcov) a kde sme už mohli byť, keby nie tých hnusných ratingových agentúr, ktoré všetko dobré hneď zmetú zo stola!

Najnovšie sa Európska komisia  (EC) pustila do agentúry Standard & Poor’s, ktorá minulý týždeň znížila rating Grécka o dva stupne a posunula ho do špekulatívneho pásma. Zároveň varovala, že v prípade zhoršenia rozpočtového deficitu zníži rating o ďalší stupeň. Možno aj o dva… Podobne aj agentúra Moody’s znížila úverové hodnotenie Grécka a zaradila ho na úroveň takých krajín ako sú Bolívia a Bielorusko.

Toto sa samozrejme Európskej komisii (EC) nepáči, ktorá na zníženie ratingov okamžite zareagovala. Jej hovorca  Amadeo Altafaj i Tardio tlmočil celkové pochybnosti EC o fungovaní ratingových agentúr. "Máme pochybnosti o tom, ako ratingové agentúry fungujú." Dodal, že EC sa musí na ich činnosť pozerať kriticky a pripravuje isté legislatívne opatrenia na ich reguláciu.

Aj socialistické Československo prijalo opatrenia na rušenie vysielania Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy.

Niekoľko desiatok rokov ich vysielanie prerušoval ohlušujúci signál tzv. rušičiek. No napriek tomu, že hučali ako divé, sa budovaniu socializmu lepšie nedarilo…

IMF: Vyrába vraj samé problémy

Z krajín, ktorým spomínané  agentúry v posledných dňoch výrazne znížili rating, sa najväčšia pozornosť upiera na Portugalsko. Niektorí analytici upozornili, že táto krajina sa už priblížila k samému okraju finančného kolapsu. Do hry medzitým vstúpila Brazília. Podľa brazílskej prezidentky Dilmy Rousseff jej krajina chce Portugalsku pomôcť. Napríklad aj tým, že by odkúpila časť portugalského dlhu.

Aj bývalý brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v týchto dňoch viackrát zdôraznil, že Brazília Portugalsku pomôže. Zároveň varoval portugalských predstaviteľov pred tým, aby o pomoc požiadali orgány EÚ a Medzinárodného menového fondu (IMF).

K činnosti IMF sa Lula da Silva vyjadril veľmi kriticky a Portugalcom povedal, že fond nevyrieši problémy Portugalska podobne ako svojho času nepomohol pri riešení brazílskych ťažkostí.

Dodal, že IMF, vždy keď sa pokúša pomôcť pri znižovaní dlhov, nič nevyrieši, iba vyrobí množstvo ďalších a ďalších problémov.

Odborári: Budú ďalej stvárať cirkusy

Svet potrebuje reformy. A potrebuje ich každá krajina. Vrátane Slovenska. Ale všade, kde vláda pristúpi k reformám, ozvú sa tí, ktorí s nimi nesúhlasia. Zväčša sú to vypasení odborárski bossovia, ľavičiari, politici – populisti, netvorivé a nekritické masy, atakďalej, atakďalej.

Aj na Slovensku. Po štyroch rokoch vládnutia strany oháňajúcej sa nálepkami sociálneho a národného, ktorá veľa reforiem nepriniesla, je tu vláda viac pravicová ako ľavicová. A odborári, ktorí štyri roky boli ticho, vystrkujú rožky. Sú proti všetkému. Sú proti zmenám v Zákonníku práce. Sľubujú ďalšie a ďalšie protestné akcie. Najnovšie už nevylučujú, že budú robiť cirkus aj počas hokejových majstrovstiev sveta.

Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Miroslava Gazdíka budú organizovať prostestné akcie aj v čase konania zápasov –  napríklad budú blokovať dopravu.

Z čoho tučnejú odborárski bossovia?

Ale odborári skúšajú popri hokeji aj iné triky. Aj toť nedávno sa obrátili na premiérku Ivetu Radičovú – ako na matku a pracujúcu ženu. Vraj určite pochopí… "Ste žena, a viete ako žena bráni svoju rodinu, aby mala viac času na deti, aby ich mohla vychovávať a nie celé hodiny stráviť v práci preto, aby prežili s odretými ušami," apeloval na premiérku predseda Odborového zväzu  KOVO Emil Machyna.

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Špirko k tomu dodal, že odbory svojimi neustálymi protestmi proti novele Zákonníka práce napĺňajú svoju dohodu s opozičnou stranou Smer-SD.

"Je to dohoda, aby odborári za každú cenu útočili na vládu a vytvárali napätie v spoločnosti. Strana Smer-SD sa k novele Zákonník práce  nahlas nevyjadruje – nemusí. Za ňu túto prácu robia odborári," zdôraznil viceprezident RÚZ.

Ako ďalej dodal, odborárskych bossov problém nezamestnanosti ani nezaujíma. "To, čo navonok deklarujú, má zakryť skutočný motív, a tým je to, že sa trasú za zachovanie svojich privilégií, finančných zdrojov a mocenskej pozície."

RÚZ spolu s ďalšími podnikateľskými a profesnými združeniami chce iniciovať legislatívne zmeny, podľa ktorých by odborové združenia museli preukazovať, odkiaľ získavajú finančné zdroje a ako ich využívajú. Jozef Špirko k tomu dodal. "Nastal čas demaskovať zámery odborových predákov."

Občania si podľa jeho slov zaslúžia vedieť, odkiaľ odboroví predáci berú peniaze.

Peniaze vs. poisťovňa: Narýchlo menený zákon

Počas uplynulého týždňa sme boli aj svedkami narýchlo a účelovo meneného zákona, teda toho, čo strany terajšej vládnej koalície právom vyčítali predchádzajúcej vládnej garnitúre. Ono je to totiž tak, že ak sa akýkoľvek zákon mení ad hoc a narýchlo, nemusí to byť vždy kóšer. Minimálne to vzbudzuje nejaké podozrenie.

Objektívne ťažko povedať, či do tejto schémy zapadá aj vládou prebojovaná náhla zmena zákona, ktorým by sa presunula účinnosť nových podmienok vykazovania platobnej neschopnosti z apríla 2011 až na rok 2013. Horúcim želiezkom v ohni je Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) , ktorá už roky vyrába len dlhy.

Premiérka Iveta Radičová  k tomu povedala, že vláda použije všetky dostupné procesy a nástroje, aby zabránila riziku, že by sa VšZP dostala do konkurzu.

Vec sa má tak, že práve táto poisťovňa spravuje asi 70 percent zdrojov z verejného zdravotného poistenia a ak by sa okamžite nezrealizovala zmena platného zákona, musela by byť vyhlásená za platobne neschopnú. To by ohrozilo financovanie zdravotnej starostlivosti cca 3 a pol milióna poistencov a okolo okolo 11 tisíc poskytovateľov tejto starostlivosti.

A  to by si už žiadna slovenská vláda nechcela zobrať na svoje plecia.

A tak sme boli svedkami zrýchleného rokovania parlamentu a rovnako rýchlo sa poponáhľal i prezident Ivan Gašparovič. Bleskovo schválenú novelu zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou podpísal hneď na druhý deň. A pritom ju ani nepresadili tie politické sily, ktoré s ním ešte nedávno bili bandu.

Namiesto pointy len happy end. Príbeh má ozaj šťastný koniec – tri a pol milióna poistencov je príliš veľké sústo a tak ani pre pravicovú vládu neplatí, že zákon by mal platiť pre každého rovnako.

V oblasti zdravotného poistenia a rovnako i v akomkoľvek inom podnikaní.

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Máte úspory zabezpečené pre prípad zániku eura?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *