Nedeľa 21. január. Meniny má Zora

Týždeň vo financiách: Bez tvrdých reforiem to nepôjde!

Aj keď miliardár Soros povedal, že euru verí, Európu trápia dva problémy: grécko-ukrajinská dilema a hádanka, kto má väčšie svaly – pani Angela Merkel či prezident Putin? Naďalej platí, že vždy, keď ide do tuhého, sa bezzubá EÚ zmôže len na všeobecné frázy a veselo je aj na Slovensku, kde vzrástli platové očakávania a zvýšilo sa nebezpečenstvo SMS pôzičiek.

Americká centrálna banka (Fed) pred pár dňami zverejnila viac než 1 500 stránok doslovných prepisov zo 14 (riadnych aj mimoriadnych) zasadaní menového výboru v roku 2008. Vyplynulo z nich, že Fed príchod najväčšej recesie od Veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch 20. storočia podcenil a zaznamenal ho až vtedy, keď sa celá krajina ponorila do hlbokej krízy. Prepisy ukazujú, že Fed spočiatku nepochopil veľkosť katastrofy. Zo Spojených štátov prišla ešte jedna zaujímavá správa. Známy miliardár a filantrop maďarského pôvodu George Soros v rozhovore pre nemecký týždenník Spiegel povedal, že verí euru a zvažuje investície do európskeho finančného sektora. „Eurozóna teraz potrebuje súkromné investície,“ vysvetlil.

Hlavnou témou týždňa ale bola grécko-ukrajinská dilema, tak ju aspoň nazval hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš konštatujúc, že Grécko a tzv. Veľká trojka (EÚ, Medzinárodný menový fond IMF a ECB) sa znova dostávajú do sporu. Grécka vláda sa totiž snaží presvedčiť svojich partnerov, že na „dočistenie“ bánk nepotrebuje viac ako 6 miliárd eur. Prečo? Pretože by pravdepodobne chcela použiť peniaze z fondu určeného pôvodne na záchranu bank trošku inak. Vláda v Aténach vypočítala, že zhruba 10 miliárd eur by mohla z tohto fondu vytiahnuť na financovanie bežných výdavkov v rozpočte, čím by sa vyhla zdĺhavým a nepríjemným rokovaniam v poradí už o treťom záchrannom balíku. A preto hľadá možnosti, aké sa len kde dajú nájsť.

„V tomto prípade ale asi kosa opäť padne na kameň a Atény budú tlačené do vyjednávania o ďalšom kole pomoci… Vo svetle tvrdého postupu Únie voči Grécku bude zaujímavé sledovať, akú pomoc zvládnu ušiť európske krajiny a IMF pre Ukrajinu,“ napísal Bureš a dodal, že IMF zrejme bude klásť tvrdé požiadavky: „Pre Ukrajincov teda nepôjde o žiadnu okamžitú úľavu a rozhadzovanie peňazí z vrtuľníka. V gréckom prípade viedli podobné recepty k bolestivej ceste šesť rokov trvajúcejrecesie. Ukrajina ale na niečo podobné nemusí býť pripravená najmä nie v čase, keď sa chystajú voľby.“

Cez víkend sa schýlilo k vojne

Na rozdiel od médií, ktoré rady vyhľadávajú senzácie a pikošky, sú bezpečnostní analytici menej rozmarní a menej senzáciechtiví. Po celý týždeň od čias, kedy na Ukrajine nastal bod zlomu a prívrženci slobodnej Ukrajiny zvrhli nenávideného promoskovsky orientovaného prezidenta Janukovyča, sa médiá (napríklad aj na Slovensku) zaoberali jedinou témou – kde je Janukovyč? Stratil sa? Vyparil sa? Zdúchol? Skrýva sa niekde v pivnici? Medzitým ukrajinské orgány vyhlásili na neho zatykač a Jankovyč pár dní na to sám dal o sebe vedieť prostredníctvom tlačovky, ktorú zvolal v jednom ruskom meste. Teda, už je v bezpečí – pod ochrannými krídlami ruského prezidenta Putina. A na tlačovke všetkých tých, ktorí požadujú slobodnú a nezávislú Ukrajinu patriacu do Európy a nie pod ruský diktát, nazval špinavou zberbou – ukrajinskými nacionalistami, zločincami, extrémistami.

Bezpečností analytici vnímajúc hroziace nebezpečenstvo už počas týždňa nevylúčili, že môže dôjsť k vážnemu vojnovému kofliktu. Hrozbu začali vnímať od čias, kedy po rusky hovoriaci Krym, ktorý je súčasťou Ukrajiny ako jej autonómna oblasť, najprv obsadili „neznáme vojská“ s neidentifikovateľnými poznávacími znakmi. Neskôr sa z „neznámych vojakov“ vykľuli elitné ruské jednotky… Na Kryme sa vzápätí sama vyhlásila „nová krymská vláda“ a jej promoskovsky orientovaný premiér Sergej Aksenov vyhlásil, že má pod kontrolou všetky ozbrojené zložky (armádu, spravodajské služby, colnú správu, políciu, väzenstvo, pohraničnú stráž atď.). Príslušníkov týchto zložiek, ktorí cítia po ukrajinsky, vyzval, aby sami okamžite a dobrovoľne odstúpili.

Aksenov zároveň oficiálne požiadal ruského prezidenta Putina, aby všetkými dostupnými prostriedkami nastolil poriadok v tejto oblasti Ukrajiny. O tom, že situácia je viac ako vážna hrozia aj opakované výzvy a varovania zo Spojených štátov (prezident Obama, ministerstvo zahraničia, ministerstvo obrany, generalita ozbrojených síl atď.) adresované ruským predstaviteľom, aby sa zdržali akejkoľvek formy vojenského zásahu voči Ukrajine.

Kým Amerika zaujala k veľmi vážnej situácii rozhodný a jednoznačný postoj, bezzubá a málo akcieschopná Európska únia a jej predstavitelia sa nateraz zmohli len na všeobecné a bezduché frázy. Ako vždy, keď ide do tuhého. Opakované, no nič neriešiace stretnutia šéfov diplomacií (Lajčák a spol.), či už v rámci V4 alebo celej EÚ, sú len zbytočným vyhadzovaním peňazí. Alebo prejavom mýlneho názoru, že ide o čisto rusko-ukrajinský konflikt a nás, rozumej: Európy sa to netýka. Omyl vážení! Týka!

Do horúcej situácie sa preto čoraz hlasnejšie zapájajú niektoré členské štáty EÚ, ale len jednotlivo. Ide najmä o Bulharsko, ktoré dôrazne vyzvalo dočasnú ukrajinskú vládu, aby zákonom neobmedzovala používanie regionálnych jazykov, resp. jazykov národnostných menšín. Na území Ukrajiny žije vyše 200 tisíc ľudí hlásiacich sa k bulharskej národnosti a obavu vyjadrilo aj Maďarsko, keďže na Ukrajine žije aj niekoľko stotisíc Maďarov.

Vec sa má tak, že dočasná ukrajinská vláda v horúcich dňoch po zvrhnutí prezidenta Janykovyča zrušila všetky zákony umožňujúce používať regionálne a menšinové jazyky s cieľom čo najviac eliminovať ruský vplyv. Keď sa rúbe les, lietajú triesky! Doplatili na aj ostatné národnosti a etnické skupiny.

Ak sa problémy na Ukrajine (a je ich dosť!) nezačnú okamžite riešiť, hrozí, že rusko-ukrajinský konflikt zachváti ak nie celú Európu, tak aspoň jej východnú polovicu (dodajme, že v západnej a juhozápadnej časti Ukrajiny žijú príslušníci desiatok národnostných menšín a etnických skupín, okrem už spomínaných Bulharov a Maďarov, najmä Moldavci, Nemci, Česi, Rumuni, Poliaci, Slováci, Lotyši, Bielorusi aťď.) a dočasná vláda trošku stráca ich podporu v zmysle prirodzenej proeurópskej orientácie, o ktorú sa Ukrajinci najviac opierali, keď sa proti ruskej nadvláde krvavo bojovalo na Majdane. Dôvodom slabšej podpory je ukrajinský nacionalizmus, ktorý sa prebúdza v niektorých politických silách a situácia sa čoraz viac stáva neprehľadnou a veľmi nebezpečnou!

Kto má väčšie svaly, Angela Merkel alebo Vladimir Putin?

Zložitá situácia si vyžaduje, aby sa medzi Rusko a Ukrajinu čím skôr svojou váhou diplomaticky zasadil niekto z Európy, kto by dokázal zabrániť vojne. Bezduchá EÚ to nedokáže. Dokázalo by to len Nemecko – jedine pred ním a jeho kancelárkou Angelou Merkel totiž ruský prezident Putin sklapne opätky a postaví sa do pozoru. Potvrdilo sa to aj pred niekoľkými rokmi, keď kvôli ukrajinsko-ruským nezrovnalostiam Európu v tých najtuhších mrazoch zachvátila plynová kríza. Pripomeňme, že vtedy to šiel riešiť aj slovenský prezident Gašparovič. Nielen slovenské, ale aj svetové médiá písali o tom, ako sa zahanbene vrátil domov ako malý žiačik s tým, že sa ani nedostal k slovu a nič nevyriešil. Tri dni po Gašparovičovi vycestovala na „miesto činu“ pani Angela Merkel. Prezident Putin rázne po vojensky zrazil opätky a do 24 hodín bolo teplo v celej Európe!

Terajšie horúce udalosti týkajúce sa Ukrajiny sme počas týždňa sledovali predovšetkým z pohľadu ekonomiky a financií. Konštatovali sme, že celá krajina zostala bez peňazí a podľa prvých odhadov bude potrebovať pomoc vo výške 35 miliárd dolárov. Podľa skúseností z minulosti tých peňazí bude treba oveľa viac, ale to dnes nie je na programe dňa.  Situáciu výrazne zhoršuje rozpoltenosť krajiny – západná časť je orientovaná viac proeuópsky a východná časť výrazne promoskovsky, no väčšina peňazí, bohatstva a veľkých spoločností leží vo východnej časti.

Ukrajinská hrivna (UAH) sa ocitla pod tlakom politických turbulencií – v priebehu niekoľkých dní sa jej hodnota oproti americkému doláru a euru prepadla o viac než desať percent, a to najmä po zvrhnutí prezidenta Janukovyča. Podľa hlavného FX stratég Saxo Bank Johna J. Hardyho to s vyhliadkami na okamžitú stabilizáciu politickej situace nevyzerá veľmi ružovo a ukrajinská hrivna utrpí ďalšie rany:

„Trh bude sledovať a čakať, čo prinesú nadchádzajúce mesiace, či dôjde k zamatovej revolúcii, ktorej výsledkom bude vznik dvoch nových krajín alebo sa schyľuje k niečomu horšiemu – k nepriateľskej konfrontácii, na ktorej sa zúčastnia najväčší politickí hráči na politickom či bojovom poli? Dúfajme, že dôjde k prvému variantu. Tak či tak je ťažké predstaviť si Ukrajinu ako dlhodobo životaschopnú krajinu,“ zdôraznil Hardy.

Analytička finančných trhov Michala Moravcová (BOSSA.cz) k téme uviedla, že situáciu zhoršuje Rusko, ktoré na hranice s Ukrajinou presunulo 150 000 vojakov, investori preto zvýšili svoj investorský apetít po japonskom yene, americkom dolári, amerických štátnych dlhopisoch, švajčiarskom franku, zlate a striebre. „Výpredaju naopak podľahlo euro a európske akciové tituly. Euro oslabuje nielen voči franku, ale aj voči americkému doláru, britskej libre, yenu. V prípade, že by na Ukrajine skutočne vypukol závažnejší konflikt, z ekonomického hľadiska by pre eurozónu bola najhoršia odstávka dodávok ropy a zemného plynu, ktoré plynú cez Ukrajinu z Ruska do Európy.“

Už sme uviedli, že Ukrajina nateraz požaduje 35 miliád dolárov v rámci zahraničnej pomoci zo strany Medzinárodného menového fondu (IMF). Ruskí predstavitelia medzitým oznámili, že chcú byť prítomní pri týchto rokovaniach. Hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš dodal, že rokovania o pomoci aj tak budú zložité, ťažko si totiž predstaviť pomoc Ukrajine bez požiadavok na tvrdé reformy„Európski politici majú – povedané slovami poľského premiéra Donalda Tuska – strach, že Ukrajinci by použili pomoc iba na jednoduché splatenie ruských dlhov. Investori sa zasa právom boja že zahraničná pomoc by ohla do Kyjeva doraziť neskoro.“

V ďalšom z komentárov Jan Bureš zasa napísal, že kríza na Ukrajine nabrala prekvapivo rýchly obrat a na program dňa sa dostávajú ekonomické problémy. Medzinárodní veritelia budú zrejme požadovať zvýšenie cien energií pre domácnosť, slabšiu hrivnu a výrazné škrty vo verejných financiách. „Je ale otázkou, či k takýmto krokom bude mať odvahu (a mandát) prechodné politické vedenie, a to v situácii, keď Ukrajina bude v nadchádzajúcich mesiacoch žiť predvolebnou kampaňou pred prezidentskými voľbami naplánovanými na koniec mája,“ dodal.

Predpokladá sa, že do zložitej situácie sa viac zaangažuje Nemecko, ktoré ako motor Európy naďalej silnie. Je to jediná európska krajina, ktorej sa bezvýhradne darí, čo potvrdili aj viaceré makroekonomické údaje, podľa ktorých rast nemeckej ekonomiky vo 4Q zrýchlil – v porovnaní s 3Q ekonomika vzrástla o 0,4 percenta. Vývoz vo 4Q prekonal odhady a vzrástol o 2,6 percenta, pričom sa očakával rast na úrovni 1,7 percenta.

Harmonizovaná inflácia medziročne spomalila. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v Nemecku podľa údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu EÚ spomalilo vo februári na jedno percento z 1,2 percenta v januári. Inflácia spomalila oveľa viac, než čakali analytici. Dôvodom nízkej inflácie je pokles cien energií, upozornil FXstreet.

A ešte z tohtoročných údajov o nezamestnanosti: Počet nezamestnaných poklesol vo februári o 14 tisíc, po predchádzajúcom poklese o 28 tisíc bol za február očakávaný pokles o 10 tisíc nezamestnaných, upozornil Rudolf Plachý z Fio banky. Ratingová agentura Moody’s koncom týždňa potvrdila hodnotenie úverovej spoľahlivosti Nemecka na najvyššom možnom stupni.

Spomínali sme aj Rusko, o ktorom výkonný riaditeľ Steen Jakobsen počas cesty vlakom do Petrohradu pre Investujeme.sk napísal, že je neoddeliteľnou súčasťou rozvíjajúcich sa trhov. A hlavne je jednou z krajín, ktorá rýchlo stráca svoje ekonomické momentum. Dôvodom je absencia reforiem a pokým s tým Rusko nezačne niečo robiť, kríza z rozvíjajúcich sa krajín len tak nezmizne.

Aktualizačný moment: Po tom, čo ruský parlament formálne odobril Putinovu žiadosť o vojenský útok a na Krym a juhovýchodnú časť Ukrajiny sa začali valiť ruské vojská rôznych druhov a zbraní, svet zostal zdesený. Až v tej chvíli si uvedomil vážnosť problému. Ukrajinskí predstavitelia uviedli ozbrojené sily do stavu najvyššej bojovej pohotovosti, vyhlásili mobilizáciu a Ukrajina zároveň oficiálne požiadala Spojené štáty, EÚ a NATO, aby preskúmali všetky dostupné mechanizmy na ochranu jej územnej celistvosti a suverenity, na ochranu ukrajinského ľudu a jadrových zariadení na ukrajinskom území.

Ruské vojska sa prakticky bez väčšieho boja ešte v sobotu zmocnili viacerých ukrajinských vojenských základní, prístavu a letiska. Zdá sa však, že väčšiu úlohu ako vojenská sila zohráva propaganda – ruské médiá celú nedeľu prinášali zábery z desaťtisícových nadšených manifestácií na podporu prezidenta Putina a vojenského útoku na Ukrajinu, ktoré sa konali prakticky vo všetkých ruských mestách. V Moskve sa však začal aj míting odporcov proti vojne s Ukrajinou, ale ruské médiá sa ani nesnažili zakryť fakt, že proti niekoľkým stovkám protestujúcich hneď po začatí mítingu tvrdo zasiahla polícia, všetkých do jedného pozatvárala a hrozia im dlhoročné tresty. Americký prezident Barack Obama a minister zahraničných vecí John Kerry odsúdili Rusko za akt agresie voči Ukrajine a pohrozili veľmi vážnymi dôsledkami zo strany USA a ďalších krajín, vrátane sankcií, ktoré budú Rusko izolovať ekonomicky. Kerry osobitne spomenul zákaz udelenia víz, zmrazenie bankových účtov ruských predstaviteľov i totálnu obchodnú izoláciu Ruska. Zároveň poukázal na už zaznamenaný prudký pokles hodnoty rubľa.

Banka: Mužskou hlavou hýbe jemný ženský krk

A teraz krátko k iným témam rozpitvávaným počas minulého týždňa.

Za hlavu rodiny je stále považovaný muž, ale žena je tým krkom, ktorý hýbe hlavou. Potvrdzuje to aj prieskum Hypoteční banky. O tom, akou farbou bude vymaľovaná obývačka, kam sa pôjde na dovolenku alebo koľko sa mesačne minie, rozhodujú ženy. Aj iné prieskumy ukázali, že ženy míňajú viac ako muži. Časy sa totiž menia. Zhruba pred päťdesiatimi rokmi ešte vládol v rodine muž, ktorý rozhodoval o všetkých dôležitých veciach. Dnes ale rodinnej kase častejšie vládnu ženy. A ešte jeden fakt z prieskumu: Kým muži zháňajú remeselníkov, ženy využívajú hodinových manželov

Ale veselo je aj na Slovensku, kde počet aktívnych hodinových manželov nie je známy a nie sú zmapované ani aktivity, ktoré ponúkajú, no napriek tomu počet uzatvorených manželstiev má za posledné roky stúpajúci trend. Za svoj deň „D“ sú našinci ochotní zaplatiť aj viac ako šesťnásobok svojho mesačného platu, pričom – ako vyplýva z údajov Poštovej banky – na svadbu budú radšej dva roky šetriť, ako by si mali požičať.

A keď je už po svadbe a hostia sa v dobrom rozídu, žena začne muža biť. Tak sa o tom aspoň spieva v jednej pesničke. A možno s tým aj súvisí fakt, že počet podvodov na životnom poistení u nás síce klesá, ubudli prípady fiktívnych úrazov a nepravdivých lekárskych správ, ale pre poisťovne to nie je dôvod na radosť, lebo ako upozornil publicista a ekonóm Peter Apolen, poistné podvody sa presunuli zo životného poistenia na neživotné, pričom v roku 2013 v počte šetrených škôd dominovalo privátne poistenie majetku. Poisťovňa Generali zasa upozornila, že takmer pätina poistných zmlúv v rámci poistenia majetku je staršia ako 15 rokov a poisťovňa dokonca eviduje aj niekoľko poistiek spred 50 rokov! Klienti, ktorí si svoje zmluvy pravidelne neaktualizujú, sa však vystavujú riziku podpoistenia. ODKAZ

Keď sa ženy (samé) podceňujú

Platové očakávania záujemcov o prácu za posledný rok stúpli u nás v priemere o 31 eur, teda zhruba o štyri percentá, pričom ženy sa samé výrazne podceňujú, keďže očakávané platy žien sú približne o štvrtinu nižšie ako očakávané platy mužov. Bez ohľadu na pohlavie najnižšie očakávané platy majú ľudia v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, najvyššie v Bratislavskom kraji.

S platmi, najmä nízkymi, ale aj s nezamestnanosťou súvisí téma nebankových spoločností a úžery. Jedným z riešení po ktorých ľudia siahajú, keď sú v núdzi, sú aj rozmáhajúce sa krátkodobé drobné pôžičky poskytované cez SMS správy a internet. Práve tieto pôžičky podľa štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Moniky Jankovskej vytvárajú značný priestor pre niekedy až úžernícke praktiky nebankových subjektov. „Pri zmluvách uzavretých na diaľku sa množia prípady používania klamlivých obchodných praktík, ktoré spotrebiteľa poškodzujú,“ varovala Jankovská s poukázaním na agresívne správanie nebankových spoločností a neprimerané vymáhanie dlžných súm od spotrebiteľov.

Ilustračné foto záhlaví článku: www.sxc.hu

2 odpovede na “Týždeň vo financiách: Bez tvrdých reforiem to nepôjde!”

  1. P. píše:

    Teraz neskoro večer začali tlačové agentúry vydávať správy o tom, že zosadený ukrajinský prezident Janukovyč (v ruskom ponímaní jediný legálny predstaviteľ Ukrajiny) listom oficiálne požiadal Putina o nasadenie ruských vojsk a nastolenie poriadku a ruskej moci na celom území Ukrajiny, teda až po rumunské, maďarské, slovenské a poľské hranice! Toto nedopadne dobre!

    • Michal Vasylko píše:

      Len aby sa ten ruský mor nezastavil zasa až kdesi na Šumave… Len potom sa katolík Fico a ujo Gašparovič, ktorí sa ku konfliktu vyjadrujú tak opatrne, budú chytať za hlavu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *