Stvrtok 21. marca. Meniny má Blahoslav

Týždeň vo financiách: Bratříčku, zavírej vrátka

Má pracovitá Slovač doplácať na lenivých a sukničkárov? Prevládnu silné národné štáty s jedným vodcom a jedným náboženstvom? Gréci už nevládzu viac šetriť, slovenská vláda pripravila rozpočet založený na míňaní a normalizátorom zaspieva pani Marta. 

V súvislosti s tým ako sa sa čoraz viac javí márnou snaha pomôcť najviac zadĺženým krajinám eurozóny, silnejú v Európe dve tendencie.

Tá prvá a veľmi jasne pomenovaná európskymi politikmi (vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkel, luxemburského premiéra a dlhoročného predsedu tzv. Euroskupiny Jean-Claude Junckera  a mnohých ďalších) hovorí o tom, že euro a s ním celú Európu treba zachrániť – za každú cenu. Treba sa vyhnúť ďalšiemu prehĺbovaniu krízy a zjednotením fiškálnych – rozpočtových, daňových a ďalších pravidiel a vykreovaním nových európskych orgánov (napríklad spoločného ministerstva financií pre všetky členské štáty) dospieť k silnejšej únii a k vytvoreniu tzv. európskeho superštátu.

Ten bude silný a tým aj viac odolný voči krízam. Zároveň bude môcť úspešne odrážať populisticky odstredivé zámery a koncepcie.
Druhá tendencia naopak ráta s bujnejúcim nacionalizmom v niektorých krajinách, ale ešte viac než s nacionalizmom ráta s nechuťou obyvateľov týchto krajín pomáhať najviac zadĺženým členom eurozóny. Príkladom sú výroky typu: Prečo my pracovití, usilovní a vzdelaní Slováci máme doplácať na lenivých Grékov, na opitých Írov, na sukničkárov Talianov? Do tejto všeobecnej frázy, lebo to nie je nič iné len bohapustá fráza, si každý môže dosadiť čo len chce. Presne v takýchto súvislostiach sme už raz v Týždni vo financiách citovali eurokomisára a podpredsedu Európskej komisie ( EC) Maroša Šefčoviča (Smer-SD), ktorý povedal, že u nás ohľadom eurovalu zaznieva toľko dezinformácií, že to ide až do groteskných polôh
Ale keby sa namiesto emócií argumentovalo faktami, potom by podľa Šefčoviča hneď bolo jasné, že od roku 2004, kedy Slovensko vstúpilo do EÚ, dostalo viac ako dalo a momentálne je v pluse cca na úrovni 3,6 miliardy eur! (údaj z marca 2012 – poznámka red.)
Podľa Šefčoviča aj toto treba mať na mysli, keď hovoríme o EÚ.
To všetko sú, zdá sa, jasné argumenty – aj vo vzťahu k Slovensku aj k iným členským krajinám EÚ. Predmetná téma minulý týždeň opäť ožila, a to najmä preto, že sa ukázalo, že záchrana zadĺženého Grécka nie je taká jednoduchá záležitosť ako si to niektorí politici mysleli. 
A druhým, celkom odlišným dôvodom je zosilňovanie idey silných národných štátov s nacionalizmom a princípom jedného neobmedzeného vodcu a jedného náboženstva, s uzavretím štátnych hraníc s obmedzením cestovania a voľného pohybu tovaru a kapitálu, so zavedením colných bariér. A zároveň s obmedzením slobody, demokracie, podnikania a tvorivosti, s obmedzením práva na tlač a zhromažďovanie.
Tak trochu na túto tému je aj klasika – Bratříčku, zavírej vrátka od legendárneho pesničkára a básnika Ivana Kryla (1944 – 1994, ktorá, aj keď je nadčasová, živo odrážala dobové udalosti – inváziu spojeneckých vojsk do slobodného Československa s cieľom zadusiť všetku demokraciu, slobodu, tvorivé myslenie. Na portáli Investujeme.sk sme si 44. výročie jednej z najsmutnejších udalostí v našich dejinách pripomenuli v článku Výročie augustového rána: Od strieľajúcich tankov po silné finančné skupiny.

Nauč se písničku, není tak složitá,
opři se, bratříčku, cesta je rozbitá,
budeme klopýtat, zpátky už nemůžeme.

Prší a venku se setmělo,
tato noc nebude krátká,
beránka vlku se zachtělo,
bratříčku, zavírej vrátka! 

Situácia okolo Grécka naďalej neistá

Politická strana Syriza, ktorá je ako tzv. radikálna ľavica v súčasnosti najsilnejšou stranou opozičného spektra,vydala vyhlásenie, podľa ktorého by Grécko  malo prestať platiť svoje dlhy a rokovať o zmiernení drastických úsporných opatrení, v opačnom prípade bude čeliť sociálnym nepokojom. Podľa Syrizy by občania mohli na daňových úradoch všetko rozbiť na cimpr-campr, keďže už nemajú žiadne peniaze na to, aby platili dane.

To, čo svojou revolučno-ľavicovou rétorika Syriza naznačila, to na plné ústa povedal grécky premiér Antonis Samaras. Vyvolal sériu rokovaní s najvýznamnejšími európskymi politikmi, na ktorých požiadal, aby dali Grécku viac času na  realizáciu škrtov, inak povedané – na predĺženie termínu na konsolidáciu verejných financií Grécka o dva roky: „Dovoľte mi byť veľmi otvorený: nepožadujeme ďalšie peniaze. Všetko čo chceme, je trochu vzduchu k nadýchnutiu, aby sme rozbehli ekonomiku a zvýšili štátne príjmy.“

Samaras ešte dodal, že návrat Grécka k drachme, o ktorom nahlas uvažujú niektorí európski politici, by spôsobil katastrofu. Nastal by hospodársky kolaps a kríza demokracie. „Životný štandard Grékov sa v uplynulých troch rokoch znížil o 35 %. Po návrate k drachme by sa okamžite prepadol zhruba o ďalších 70 %. Ktorá spoločnosť by niečo také prežila?“– položil si otázku.

Úspech rokovaní o možnom predĺžení termínov už vopred naznačilo Nemecko, ktoré chce, aby Grécko naďalej zostalo súčasťou eurozóny, upozornil analytik Capital Markets Miroslav Blahušiak. Vec sa má totiž tak, že Angela Merkel pre médiá priamo povedala: „Chcem, aby Grécko zostalo súčasťou eurozóny, musí však plniť sľuby, ktoré dalo európskym partnerom.“

Podľa nemeckej banky Berenberg Bank je pravdepodobnosť odchodu Grécka z eurozóny 35 %, no nakoniec to asi bude tak, že bude prijaté nejaké kompromisné řiešenie

Na požiadavky Grékov zareagoval aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, podľa ktorého grécke problémy nevyrieši viac času na splnenie podmienok, iba navýši náklady pre veriteľov. Tieto slová podľa  analytikov Patria Online však uprostred týždňa priťažili dlhopisom na periférii eurozóny.

Nakoniec sa to po sérií minulotýždňových rokovaní a stretnutí, ktorým dominovalo stretnutie Angela Merkel a François Hollande, uzavrelo tak, že  obaja upozornili vládu v Aténach, že Gréci musia dodržiavať svoje záväzky, no zároveň prisľúbili Grékom ďalšiu podporu. Obaja štátnici sa zhodli v tom, že najprv si počkajú na výsledky dlhočakávanej septembrovej správy tzv. Veľkej trojky zastupujúcej veriteľov (ECB, a IMF) až potom sa bude diskutovať o  možnom oddialení…  Hollande k tomu povedal: Grécko musí zostať v eurozóne, malo by ale ešte ukázať, že myslí vážne svoje záväzky týkajúce sa konsolidácie štátneho rozpočtu. Analytik Capital Markets Zoltán Csiba poukázal na neistú situáciu okolo Grécka i na atmosféru, ktorú vyvolala séria schôdzok medzi  gréckym premiérom a ďalšími európskymi lídrami, pričom konštatoval, že Grécko drží Európu naďalej pod tlakom.

Podrobnejšie informácie sme počas týždňa priniesli v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné  spravodajstvo.

Banky strácajú pôdu pod nohami

Analytik TRIM Broker Majo Filo konštatoval, že banky strácajú pevnú pôdu pod nohami. Vlády a finančný sektor majú na výber už iba jednu cestu – zvyšovanie páky akokoľvek to ide (zadlžovať, zadlžovať a zadlžovať). Sú dva spôsoby ako to môžu dosiahnuť: umožniť bankám držať fiktívne aktíva ako kapitál, alebo znižovať úrokové sadzby, aby spoločnosť so stagnujúcim disponibilným príjmom mohla naberať stále viac dlhu. Bližšie o tom v článku Svetová ekonomika je iba o pákovom efekte.

Kríza na severský spôsob

Hovorí sa, že kríza má sto rôznych variácií a podôb. Ozaj vieme, ako prebiehali krízy v škandinávskych krajinách? Po tom, čo sme na stránkach Investujeme.sk už skôr priniesli históriu kríz v posledných desaťročiach vo Švédsku a Nórsku v podaní publicistu Daniela Kuchtu, sme v uplynulom týždni upozornili na aj na vývoj kríz vo Fínsku, kde však nedošlo až k tak veľkému rozmachu nebankových inštitúcií nepodliehajúcich regulácii ako tomu bolo v iných krajinách.

Fico doma šklbe všetkých, ale…

Zaujímavý komentár aktuálnej situácie poskytol predseda strany SaS Richard Sulík: „Dôvod, prečo európskym politikom nikto neverí, je úplne jednoduchý: Lebo klamú tárajú. Nemecký týždenník Wirtschaftswoche zostavil 10 najväčších euro-klamstiev a veru je na zaplakanie, čo dokážu európski top politici narozprávať.“

Aspoň skrátene:

1. Wolfgang Schäuble, nemecký minister financií v júli 2010: „Eurovaly dobehnú. To sme jasne dohodli“. Ako vieme, čoskoro príde trvalý euroval. Robert Fico si išiel nohy dolámať aby ho Slovensko schválilo čím skôr.
2. Giorgios Papandreu, bývalý grécky premiér v marci 2011: „Splatíme každý cent…“ . Rok a pol neskôr je nad slnko jasnejšie, že Grécko nikdy svoje dlhy nesplatí. Hlavne, že aj Slovensko prispelo miliardou.
3. Mariano Rajoy, španielsky premiér v januári 2012: „Španielsko dosiahne svoj cieľ, deficit na úrovni 4,4%“. Už vtedy bol tento cieľ nereálny, dnes je zrejmé, že deficit bude vyšší ako 6,4%, navyše Španielsko požiadalo o 100 mld. eur pre svoje banky. Robert Fico, ktorý doma šklbe všetkých, ktorí tvoria hodnoty, bez reptania prispel.
4. Mario Draghi, šéf ECB vo februári 2011: „Taliansko nie je riziková krajina.“ Toto je vtip roka, Taliansko totiž má vážne problémy sa úverovať a musí platiť čoraz vyššie a vyššie úroky. ECB pravdepodobne čoskoro začne opäť s nákupom talianskych (a španielskych) dlhopisov.
„A tak ďalej,“ sarkasticky poznamenáva Sulík.

Už ani mačička Mica tomu neverí

Strana Most-Híd pred pár dňami vyšla s iniciatívou ústavným zákonom ochrániť slovenských poberateľov dôchodkov pred zdanením. Poslanec József Nagy návrh odôvodnil slovami, že je to určitá poistka proti tomu, aby terajšia i nasledujúce vlády mohli v budúcnosti,  ak budú zháňať peniaze, siahnuť na dôchodky ľudí.
 
„Zámerom nášho zákona je trvalá prevencia, aby nemohli byť zdanené žiadne dôchodky –  starobné, predčasné, invalidné, vdovské či sirotské… A dokonca aj výsluhové dôchodky, avšak tie by boli chránené proti zdaneniu až potom, čo by poberateľ tohto dôchodku dovŕšil vek pre starobný dôchodok,“ zdôraznil poslanec Nagy.
Zároveň vyzval opozíciu i vládny Smer-SD, aby podporili návrh ústavného zákona. „Je to pravicový návrh proti budúcemu zvyšovaniu daní so sociálne pozitívnym dopadom.“
Vcelku rozumný a sympatický návrh sa medzi parlamentnými stranami zatiaľ nestretol s väčšou odozvou. Ficov Smer-SD iba stroho odkázal, že vraj nemá v pláne zdaňovať dôchodky a niektorí opoziční politici sa udivili, že načo taký zákon? Nuž, povedzme si pravdu – na čo by sa politické strany zaoberali niečím takým, veď už ani mačka Mica neverí, že im ide o ľudí a nie o ich vlastné záujmy.

Druhý pilier: Občan má byť rád, že vôbec…

A je to definitívne! Superrýchlu novelu zákona o sociálnom poistení už podpísal prezident. Do druhého piliera začne prúdiť menej peňazí. V tomto prípade sa dá tušiť, že spokojné sú obe strany: ako štát, tak aj DSS-ky. A občan? Ten má byť rád, že mu štát vôbec niečo veľkoryso daroval, veď peniaze na sociálne poistenie predsa nie sú jeho, ale patria štátu… Bližšie o tom v správe
Prezident podpísal zákon o zmenách v druhom pilieri a v Redakčnom komentári: Štát sa rád podelí. O cudzie peniaze…

Sulík: Socialistický rozpočet treba roztrhať

Vládny kabinet predstavil návrh štátneho rozpočtu na rok 2013. Ako sa dalo čakať, opozícia sa k nemu postaví odmietavo. Najostrejšie sa vyjadril predseda strany SaS Richard Sulík, podľa ktorého je rozpočet zlý a ohrozuje budúcnosť Slovenska a premiér Fico by ho preto mal čím skôr roztrhať. 

Sulíkovcom na rozpočte prekáža najmä to, že v ňom chýba vymenovanie ekonomických priorít vlády a že je to socialistický rozpočet postavený na míňaní cudzích peňazí, čiže rozpočet, ktorý ohrozuje budúcnosť Slovenska


Návrh rozpočtu okrem iného medziročne ráta so zvyšovaním rozpočtových výdavkov o 389 miliónov eur a s ďalším zvyšovaním počtu štátnych zamestnancov! Podľa SaS je to nepochopiteľné, veď všetky normálne krajiny sa snažia nejakým spôsobom šetriť, no Ficova vláda pripravila na rok 2013 rozpočet zameraný na míňanie… Ale – aby sme boli objektívni – musíme uviesť, že rozpočet ráta aj so zvyšovaním na príjmovej strane, napríklad so zvýšením objemu dane z príjmu právnických osôb až o 8,3 percenta.
Podľa opozície to nie je reálne. 

Zastavte zvyšovanie odvodov!

Aliancia živnostníkov a slobodných povolaní vyzvala prezidenta, aby nepodpísal novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá zvyšuje odvodové zaťaženie živnostníkov. Na podporu svojej požiadavky organizuje aj petíciu.
 

„Týmto zákonom sa drasticky a neúnosne zvyšujú odvody pre živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby. Pre mnohých to bude znamenať, že na odvodoch zaplatia o desiatky až stovky eur viac ako doteraz. Pre niektorých z nich bude takéto zvýšenie likvidačné a radšej s prevádzkovaním živnosti skončia,“ napísal pre Investujeme.sk Mikuláš Knapp z Aliancie živnostníkov a slobodných povolaní. 

Zmena podľa jeho slov úplne ignoruje skutočnú situáciu živnostníkov a ďalších samostatne zárobkovo činných osôb. Ignoruje, že väčšina z nich žije v trvalej neistote neporovnateľnej so situáciou zamestnancov chránených Zákonníkom práce. 
„Štát by nemal hádzať polená pod nohy ľuďom, ktorí zobrali zodpovednosť za seba do svojich rúk a nečakajú, že sa o nich a ich rodiny postará štát alebo niekto iný. Zvlášť by im štát nemal nakladať nové bremená v období hospodárskej krízy, ktorá sa ešte neskončila,“ 
zdôraznil Knapp.
Aliancia preto požiadala prezidenta, aby novelu zákona o sociálnom poistení vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie. Bližšie o tom v správe Aliancia živnostníkov prezidentovi: Zastavte zvyšovanie odvodov.

 
Predseda strany OĽaNO Igor Matovič vo svojich Regionálnych novinách situáciu stručne komentoval takto

Dokonané. SMER definitívne schválil zákon, na základe ktorého milióny ľudí na Slovensku prídu o podstatnú časť svojho príjmu. 800 tisíc dohodárov bude miesto terajšieho jedného percenta odvodov platiť 30 až 48-percentné odvody, alebo inak – o toľko zarobia za svoju prácu menej. 300 tisíc živnostníkov bude platiť štátu minimálne o 300 eur viac atď. atď.

Niektoré poisťovne trpia hydrofóbiou

Prístrojové potápanie patrí medzi obľúbené rekreačné športy, avšak poisťovne sa k nemu stavajú značne rozpačito. Na prístrojové potápanie pozerajú ako na rizikovýextrémne rizikový šport. Niektoré poisťovne dokonca trpia takou hydrofóbiou, že považujú potápačov za nepoistiteľných. Strachu v kalkuláciách poisťovní zodpovedá nielen požadované poistné, ale aj striktné obmedzenia, ktoré sa k potápaniu viažu.
Najprísnejším z nich je hĺbka ponoru.
Podrobnejšie informácie tom, aká je situácia v Česku, boli rozpísané v článku Petra Zámečníka Cestujete za potápěním? Volbu pojišťovny nepodceňte.

Namiesto pointy

Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie augustových udalostí´68, po ktorých nasledovala normalizácia, počas ktorej boli dusené všetky prejavy demokracie, slobody a tvorivého myslenia. K moci sa dostali typickí socialistickí neschopenkovia, zväčša hlúpi a obmedzení, ktorých jedinou devízou bola uvedomelosť, stranícka príslušnosť a nezmieriteľnosť s triednym nepriateľom. Boli to ľudia, ktorí často nič nedokázali, no o to viac sa bili do pŕs, akí sú veľkí komunisti.
Odvtedy prešli roky.
Aj dnes sa ešte niektorí aktéri normalizácie, resp. jej pohrobkovia bijú do pŕs – tentoraz ale so slovami, akí sú veľkí Slováci a dobrí katolíci. Ale radšej nech zaspieva Marta Kubišová, ktorú normalizátori tak z hĺbky duše nenávideli

Z oblohy mrak zvolna odplouvá a kazdý sklízí setbu svou. Modlitba má ta ať promlouvá k srdcím, která zloby čas nespálil jak květy mráz…
       

Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *