Streda 23. októbra. Meniny má Alojzia

Týždeň vo financiách: Bude na čele Slovenska stáť vrece zemiakov?

Očakávané sa stalo skutočnosťou: Fed obmedzil nákup dlhopisov. Mnohí sú nadšení z troch pilierov vysnívanej bankovej únie a opäť sa potvrdzuje, že jediným problémom Európy je oslabená kohézia a bezduché prešľapovanie. Na Východe je veselo, Moskva sa nechce vzdať Ukrajiny a Leonid Iľjič Brežnev vstáva z popola.

Z hľadiska spoločnej európskej meny sa týždeň začal jej posilnením – hneď v pondelok ráno sa euro predávalo po 1,3750 USD (oproti piatkovému referenčnému kurzu ECB 1,3727). Dôvodom bolo očakávanie makroekonomických údajov – jednak európskych indexov nákupných manažérov, ale predovšetkým dát o americkej priemyselnej produkcii, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť ďalšie smerovanie menovej politiky Spojených štátov. Inak a jednoduchšie povedané, čakalo sa predovšetkým na to, či v stredu (18. decembra) americká centrálna banka (Fed) konečne oznámi spomalenie či obmedzenie monetárnych stimulov, o ktorom sa hovorilo celé mesiace.

V úvode týždňa si americké akcie udržovali solídne zisky, keď širší S&P 500 spevnil o 0,7% na 1788 bodov a zmazal straty z predchádzajúceho týždňa. „Vzhľadom na zasadanie Fedu možno očakávať zvýšenú volatilitu, najmä keď indexy sa stále udržujú neďaleko predchádzajúcich maxím. Podporou pre indexy bolo aj vianočné obdobie, ktoré historicky prináša nadpriemernú výkonnosť,“ upozornil David Lamač z Fio banky. Ako ďalej dodal, podľa prehľadu agentúry Bloomberg zverejneného začiatkom týždňa väčšina analytikov naďalej očakávala pokračovanie stimulačného programu zo strany Fed-u na nezmenenej úrovni t.j. odkup dlhopisov v súhrnnej výške 85 miliárd USD. Podľa analytikov VÚB banky sa všeobecne očakávalo, že k obmedzeniu kvantitatívneho uvoľňovania dôjde až na jar. „Iný výsledok zasadnutia by bol veľkým prekvapením,“ konštatovala VÚB..

Podľa komentára Noble Markets finančné trhy na začiatku týždňa charakterizovala zvýšená nervozita, a to až do okamihu oznámenia o rozhodnutí Fed-u o ďalšom osude politiky kvantitatívneho uvolňovania (QE). „Streda sa stane kľúčovým dňom… Pokiaľ centrálna banka naozaj začne utahovať menovú politiku, prispeje to k posilňovaniu amerického doláru,“ zdôraznil Noble Markets.

V stredu už bolo všetko jasné. Predstavitelia Fed-u oznámili, že od januára znížia rozsah nákupu dlhopisov z 85 miliárd USD na 75 miliárd USD mesačne. Ako dôvod uviedli zlepšenie situácie na trhu práce a dodali, že prijmú aj ďalšie kroky na obmedzenie nákupov, ak bude zlepšovanie na trhu práce pokračovať. Analytik Fio banky Chádí El-Moussawi k tomu napísal: „Fed sa rozhodol utiahnuť program QE prvýkrát v tomto roku, hoci trh očakával ponechanie programu na dovtedajšej úrovni. Úroková sadzba bola ponechaná bezo zmeny na 0,25%. US akciové trhy posilnili o 0,3% na 1 786b.“

Obmedzenie podpory americkej ekonomiky posilnilo vo štvrtok dolár voči euru aj japonskému jenu – až na 104,37 JPY/USD. Euro voči doláru kleslo na takmer dvojtýždňové minimum 1,36495 USD/EUR. Euro klesalo nielen vo štvrtok, ale aj v piatok, a to napriek výsledkom summitu EÚ, na ktorom sa európski lídri dohodli na téme jednotnej bankovej únie. Hovorili o tom nadšene do médií ako o novom zázraku, o novom medzníku v dejinách EÚ, resp. o najväčšom skoku v európskej integrácii od vzniku eura, no realita je skôr taká, že je to len ďalšie bezduché a bezradné prešľapovanie na mieste.

Obrat nie je dramatický, ale nemožno ho podceniť

A názory analytikov k utiahnutiu QE? ČSOB konštatovala, že Fed otáča kormidlom„Fed naplnil naše očakávania a nakoniec ľahko ubral nohu z plynu.“ A ešte z jedného komentára ČSOB, v ktorom hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš napísal: „Obrat kurzu v americkom Fed-e nie je nijako dramatický a sám o sebe zatiaľ nebude mať veľký vplyv. Symbolický význam ale nemožno podceniť – začína éra silného a drahšieho dolára, ktorá sa ale nie každému musí páčiť.“

V ohrození sú podľa Bureša tie ekonomiky, ktoré doteraz profitovali z lacného dolára: „Ekonomiky s deficitom bežného účtu (nedostatkom úspor), ktorý bol v minulosti vykrývaný predovšetkým krátkodobými dolárovými investíciami (špekuláciami).“ Komentár má viac ako príznačný titulok: Rozvíjející se trhy se začínají bát přísnějšího Fedu…

A pre úplnosť uveďme aj názor analytika Tomáša Raputu z FXstreet, podľa ktorého postupný koniec QE v USA je posledným klincom do rakvy tohtoročného vývoja cien zlata:  

„Na rozdiel od akciových trhov, ktoré počítajú zisky v rozmedzí 20 – 30%, bude zlato na rok 2013 spomínať s prepadom hodnoty v podobnom rozmere. Opäť sa dostalo pod 1200 USD za uncu, a blíži sa tak k tri a pol-ročnému minimu. Aktuálne neexistuje žiadna podpora pre cenu zlata – inflácia vo vyspelých krajinách sa drží nízko a kvôli slabému dopytu sa jej nebude chcieť zamieriť vyššie.Geopolitické riziká sú celkom vyrovnané, Severná Kórea nehrozí vojnou a Irán podpísal dohodu o zmierneníe svojho jadrového programu.“

Veľkí hráči teda zlato nechávajú napospas svojmu osudu a iskry dopytu po ňom sa koncentrujú len v Indii a v Číne, pritom India bráni dovozu zlata vysokými colnými prirážkami, čím sa snaží zlepšiť hlboký deficit na bežnom účte, zdôraznil Raputa.

Jediným problémom Európy je oslabená kohézia 

Dohoda o bankovej únii je na svete! Ministri financií EÚ sa v stredu dohodli, že banky eurozóny a ďalších krajín, ktoré budú mať záujem, budú patri pod dohľad Európskej centrálnej banky (ECB). Malo by to umožniť predchádzať ich problémom a včasne ich riešiť. Do pôsobnosti nového mechanizmu by mali automaticky spadať krajiny eurozóny, pričom ostatné krajiny EÚ budú mať možnosť rozhodnúť sa, či sa chcú pripojiť.

Brusel by teda mal dostať nové kompetencie, ktoré umožnia zabrániť problémovým bankám, aby poškodili ekonomiku. „Dnešok je významným dňom pre bankovú úniu,„ povedal eurokomisár Michel Barnier po náročnom rokovaní, ktoré trvalo približne dvanásť hodín. „Predložili sme revolučné zmeny v európskom bankovom systéme, takže daňoví poplatníci už nebudú musieť splácať účty bankových kríz, skončí sa éra rozsiahlych záchranných programov. Tento krok poskytne finančnú stabilitu,“ doplnil.

Nadšenie z troch pilierov bankovej únie vyjadril aj štátny tajomník slovenského ministerstva financií Vazil Hudák, pričom spresnil, že podstatou bankovej únie sú tri základné piliere: jednotný bankový dohľad, jednotný rezolučný fond SRM a tvorba fondu na ochranu vkladov do 100.000 eur.

To, čo predbežne schválili ministri financií, to nakoniec odobril aj summit EÚ. A potom sme už boli svedkami oslavných tirád, že je to jeden z najvýznamnejších krokov v európskej integrácii a naša záchrana. Ochrana pred krízami a naša skvelá budúcnosť!

Houby s octem, hovoria Česi. To celé nadšenie európskych lídrov má niekoľko zásadných bolestí:

Po prvé, jedným z pilierov bankovej únie má byť spoločný rezolučný fond, ktorý by sa mal plniť 10 rokov a v roku 2025 by v ňom malo byť len 55 miliárd eur. Veriť, že takýto mechanizmus k niečomu prispeje a ochráni celú Európu pred krízami je naivné. Veď len nedávna záchrana španielskeho bankového systému stála 50 miliárd!

Po druhé, to čo o bankovej únii a rezolučnom mechanizme schválili ministri financií a potom odobril summit EÚ je – napriek oslavným rečiam, len návrh, ktorý poputuje do Európskeho parlamentu (EP), kde sa očakávajú náročné rokovania. Pripomeňme, že predseda EP Martin Schulz vo svojom vystúpení na summite EÚ vyjadril zásadnú nespokojnosť s dohodou o bankovej únii. Povedal, že návrh vytvoriť fond na záchranu bánk považuje za znepokojujúci a priveľmi vzdialený názoru europoslancov. Zároveň ostro kritizoval aj zložitosť a ťažkopádnosť tohto mechanizmu na ochranu pred finančnými krízami.

Po tretie, ani EP, aj keby jeho poslanci to unisono veľmi chceli (v čo nikto neverí!), nevysloví k tomuto vysnívanému jednotnému bankovému mechanizmu posledné slovo. Vec sa má totiž tak, že počas budúceho roka sa ohľadom bankovej únie ešte len budú realizovať medzivládne dohody a priestor dostanú aj národné parlamenty. Ani najväčší optimista neverí, že to vo všetkých členských krajinách EÚ pôjde ako po masle, skôr naopak…

Po štvrté, banková únia je postavená na dobrovoľnosti – členovia eurozóny by automaticky mali do nej patriť, a krajiny, ktoré nemajú euro, si môžu vybrať, či budú chcieť.

Po piate, nemecká kanrlárka Angela Merkel v reakcii na Schulzovo vyjadrenia pripustila , že návrh bankovej únie je kopromisom. Inak povedané, ako každý kompromis aj tento návrh má svoje zásadné nedostatky.

Po šieste, už len taká perlička: úradujúci český premiér Jiří Rusnok na margo rodiacej sa bankovej únie hneď zahorúca vyhlásil, že Česko sa do nej nebude ponáhľať! Pre neho samotného je zásadné skôr to, aby si ČNB zachovala dohľad nad bankami a aby materské banky v prípade „ochorenia“ nemohli vyťahovať peniaze zo zdravých českých dcér…

Medzitým do hry vstúpila renomovaná ratingová agentúra Standard & Poor’s (S&P), ktorá Európsku úniu pripravila o najvyššie hodnotenie úverovej bonity a rating dlhodobých záväzkov EÚ znížila z úrovne AAA na AA+. Ako dôvod uviedla zhoršenie úverovej dôveryhodnosti jednotlivých členských štátov, ale najmä skutočnosť, že kohézia medzi členskými štátmi EÚ poľavila a stráca sa.

Kohéziu (z latinského cohaeresco – prilínať k sebe, cohibeo – niečo zopnúť, držať pohromade, cohaesio – vzájomná príťažlivosť, cohaerentia – súvislosť) agentúra S&P chápe ako vzájomnú súdržnosť a jednotu medzi štátmi EÚ. A tá sa – v rozpore s predstavami európskych lídrov – čoraz viac rozpadá. Podľa sociologických prieskumov je vo všetkých členských krajinách EÚ z roka na rok menej nadšených priaznivcov zjednotenej Európy. Podľa nášho názoru za to môže ťažkopádny, nefunkčný a nezmyselne byrokratický model fungovania európskych štruktúr. A obyvatelia členských krajín vnímajú celú EÚ a všetky jej štruktúry, systémy, orgány a inštitúcie ako nefunkčný byrokratický aparát, ktorý v boji s problémami (kríza, recesia) len bezradne prešľapuje na mieste…

Ale ak máme byť úprimní, projekt zjednotenej Európy, nech je aj bezradný a navyše zaťažený byrokraciou, je lepším riešením (doslova: menším zlom) než colnými i politickými bariérami a vojenským strážením hraníc uzavreté národné totalitné štáty so silnou nacionálnou – nenávistnou a šovinisistickou ideológiou, kde je každý cudzinec alebo príslušník etnickej menšiny rovnako ako človek zmýšľajúci inak než je väčšinová ideológia, považovaný za vnútorného nepriateľa. Príkladov z európskej histórie a aj nie tak dávnej (!) je viac než dosť. Aj preto si myslíme, že tá byrokraticky riadená jednotná a mnohonárodnostná Európa je – napriek svojim problémom a nedostatkom – predsa len menšie zlo!

Euroambície v spravodajskom súhrne  

Dôkazom toho, že s Európskou úniou to nie je také zlé, ako to niekedy vnímame, je záujem mnohých krajín a ich obyvateľov stať sa členom veľkého európskeho zoskupenia:

  • Prístupové rokovania Turecka s EÚ, ktoré sa vlečú od roku 2005, dostali minulý týždeň nový impulz, keď obidva subjekty podpísali v Ankare dohovory, na základe ktorej by počas troch rokov došlo k zrušeniu vízovej povinnosti pre tureckých občanov cestujúcich do EÚ.
  • Ministri zahraničných vecí krajín EÚ v utorok rozhodli, že prístupové rokovania so Srbskom sa začnú už 21. januára. Podmienkou pre možné prijatie Srbska do EÚ sú ale hmatateľné výsledky pri normalizácii vzťahov s Kosovom.
  • Kosovo po uzatvorení aprílovej predbežnej dohody o normalizácii vzťahov s Belehradom už v októbri začalo v proces rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode s EÚ.
  • Otvorenou otázkou nateraz zostáva Albánsko, keďže sa podľa slovenského ministra Miroslava Lajčáka zatiaľ nenašla dostatočná podpora medzi európskymi diplomatmi. „Skoda. Sme z toho sklamaní, že Albánsko nedostane kandidátsky štatút, pretože táto krajina práve teraz potrebuje povzbudenie,“ povedal Lajčák pre mediá.
  • Najhorúcejším problémom je Ukrajina, kde pred mesiacom vypukli masové nepokoje po tom, čo ukrajinskí najvyšší predstavitelia pod zjavným tlakom Moskvy odskočili od podpisu dohôd s EÚ. Nepokoje a masové protivládne demonštrácie pokračujú i naďalej a Medzinárodný menový fond (IMF) očakáva, že ekonomika Ukrajiny klesne tento rok o 0,3 %. IMF pôvodne očakával 0,4-percentný rast!

EÚ opäť vyzvala ukrajinských predstaviteľov na podpísanie zmlúv o hlbšej spolupráci a odvolala sa pritom na ekonomické výhody, ktoré by pre Ukrajinu znamenal prístup na trh s pol miliardou spotrebiteľov a možnosť získať v sedemročnom horizonte pomoc vo výške viac ako 26 miliárd dolárov. Vzápätí zareagoval ruský prezident Vladimir Putin slovami, že Ukrajinci sú bratský národ a Rusko im musí pomáhať a je ochotné poskytnúť Ukrajine aj úver. Po rokovaní s ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom Putin oznámil, že Rusko zníži ceny plynu pre Ukrajinu približne o jednu tretinu a zároveň kúpi ukrajinské vládne dlhopisy za 15 miliárd dolárov. „To by Kyjevu malo pomôcť riešiť súčasnú finančnú krízu a hospodárske problémy, s ktorými krajina zápas,“ povedal. Opoziční predstavitelia vyhlásili, že Janukovyč zapredal Moskve ukrajinské národné záujmy a nezávislosť Ukrajiny: „Vzdal sa nezávislosti a nádejí na lepší život pre všetkých Ukrajincov.“ 

Na horúce udalosti zareagovala aj nemecká kancelárka Angela Merkel zdôrazniac, že vstup Ukrajiny do EÚ je stále v hre. Ukrajina by sa podľa jej slov nemala rozhodovať mezi EÚ a Ruskom a mala by zaistiť demokratické slobody pre svojich občanov. Neustále aktualizovaný prehľad správ a udalostí z nepokojmi zmietanej Ukrajiny možno nájsť vo výbere Google News, ako aj v ukrajinskom vysielaní rádia Voice of America (VoA) – Голос Америки.

Len ako zaujímavosť uveďme, že v Moskve znovu osadili pamätnú tabuľu pripomínajúcu niekdajšieho sovietskeho vodcu Leonida Iľjiča Brežneva (1906 –1982), na pokyn ktorého vojská Sovietskeho zväzu a ďalších krajín tzv. Varšavskej zmluvy v auguste 1968 vojensky napadli a zdevastovali slobodné a suverénne Československo. Bola to najväčšia vojenská operácia v Európe od čias 2. svetovej vojny!

Česko nemá inú alternatívu ako euro!

Úradujúceho českého premiéra Jiřího Rusnoka by mal v marci prezident Miloš Zeman vymenovať za nového člena bankovej rady Českej národnej banky (ČNB). V bankovej rade by Rusnok bol prvým otvoreným eurooptimistom. Minulý týždeň uviedol, že Česko nemá inú alternatívu než sa stať sa členom eurozóny: „Korunu treba vymeniť za euro. Dôjsť by k tomu ale malo až za niekoľko rokov,“ spresnil. V ironickej narážke na nedávnu intervenciu ČNB proti korune povedal: „Som ČNB vďačný, že zbúrala mýtus veľkej silnej koruny.“

Euroskeptickí bankári totiž zásahom, ktorý zrazil korunu na päťročné minimum, chceli pomôcť domácej ekonomike, ale podľa Rusnoka paradoxne pomohli myšlienke zavedenia eura.

Podrobnejšie informácie o aktuálnom dianí v EÚ a eurozóne prinášame v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné spravodajstvo v slovenskej i českej verzii Investujeme.sk/Investujeme.cz. 

Bývalý pusipajtáš o slovenskej ekonomike

Kedysi verný pusipajtáš vládneho Smeru-SD, dnes jeho naostrejší kritik – strana SNS ústami svojho predsedu Antona Danka v súvislosti s kandidatúrou Roberta Fica za prezidenta SR (píšeme o nej v záverečnej časti tohto Týždňa vo financiách – poznámka red.) uviedla, že nie je dobré pre krajinu, ani pre politickú stranu, keď vládne jedna strana sama. Nie je totiž schopná sebareflexie, nie je schopná počúvať iný názor.

Chaotické riadenie krajiny, akým strana Smer-SD dnes vládne na Slovensku, je podľa SNS príkladom experimentovania na občanoch. Vláda nielenže experimentuje na ľuďoch – voličoch, ale aj na podnikateľských subjektoch – či už zvyšovaním daní, zavedením daňových licencií, zvýšenými poplatkami a odvodmi, chaotickým prístupom k zákonodarstvu a nekoncepčným prijímaním zákonov.

„Zhoršovaním podnikateľského prostredia a uvaľovaním ďalších a ďalších bremien na občanov vláda prehlbuje aj sociálne napätie – hoci to malo byť zmierňované vládou sociálne cítiacich ľudí a vládou takzvaných istôt,“ zdôraznil Danko

Banka sa bojí sprostredkovateľov

Napriek tomu, že celý finančný sektor na Slovensku ostáva stabilným, Národná banka Slovenska (NBS) už na tlačovej konferencii koncom novembra upozornila na závislosť bánk na externých finančných sprostredkovateľoch. „Zaznamenali sme aj isté riziká so zvyšujúcou sa prepojenosťou niektorých komerčných bánk s finančnými sprostredkovateľmi,“ povedal vtedy Vladimír Dvořáček z NBS.

Téma je naďalej aktuálna a počas uplynulého týždňa sa jej podrobnejšie venoval Peter Apolen konštatujúc, že NBS sa obáva, že finanční sprostredkovatelia majú príliš veľký vplyv na banky a že práve kvôli nim by banky mohli poľaviť vo svojich kritériách obozretnosti. V hre je totiž motivácia finančných sprostredkovateľov, ktorých prvoradým cieľom je úver poskytnúť, pričom len v minimálnej miere sú zaangažovaní do toho, či klient úver aj bude schopný splatiť.

Dlhová špirála? Pritlačí nás po sviatkoch!

Vysoké tempo, akým si berieme rôzne úvery, rýchlo zhoršuje našu zadlženosť. Podľa Národnej banky Slovenska (NBS) dnes priemerný občan dlží už 3 439 eur, pričom táto suma len za posledný rok narástla o hrozivých desať percent. Aktuálnou hrozbou bývajú najmä Vianoce a pôžičky na darčeky. Splátkový predaj, ktorý poskytujú nikým nekontrolované nebankové inštitúcie, je extrémne nevýhodný a môže nás dostať kvôli pár desiatkam eur až do úverovej pasce.

Podľa prieskumu, ktorý sa pýtal špeciálne na nebankové úvery, si od nebankovky požičal už každý desiaty obyvateľ Slovenska a ku koncu minulého roka sme nebankovkám dlžili 1,4 miliardy eur. Úver od nebankovky, ako upozornil produktový analytik OVB Allfinanz Slovensko Jozef Fronc, je pritom najhoršou voľbou, pretože nebankovka často zatajuje dôležité údaje, uvádza marketingovo lákavú mesačnú splátku často bez uvedenia poplatkov a omeškanie splátok rieši cez rozhodcovský súd, ktorý na rozdiel od riadneho súdu často zhabe mnohonásobne vyšší majetok než je dlžná suma.

Aj keď autor tému rozobral o pár dní skôr, treba si ju znovu pripomenúť aj posledný deň pred Vianocami. Tí, ktorí sa do do dlhovej špirály zamotajú, si to totiž cez sviatky možno ani neuvedomia, ale špirála pritlačí – po sviatkoch.

Keď už hovoríme o nebankovkách, pripomeňme si, že k ich hlasnej kritike sa nedávno pridala aj Slovenská katolícka charita (SKCH), ktorá upozornila na neustále vzrastajúci počet exekučných konaní, do ktorých sa vďaka nebankovkám dostávajú zadĺžené domácnosti. „Denne dostávame desiatky listov a mailov, kde nás ľudia prosia o pomoc z dôvodu zadĺženia sa voči nebankovým subjektom, ktoré poskytujú pôžičky často hraničiace s úžerou,“ povedal generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák. Podľa jeho slov sa nebankové subjekty snažia využívať tieseň a neznalosť práv u ľudí žijúcich v hmotnej núdzi. Aj pôžičky, ktoré vyzerajú na prvý pohľad výhodne, sú totiž plné skrytých poplatkov

Počas uplynulých dvoch týždňov sa o nebankovkách hovorilo aj v slovenskom parlamente, kde opozícia iniciovala mimoriadnu schôdzu k nebankovým spoločnostiam argumentujúc tým, že aktuálna situácia v oblasti pôsobenia nebankových spoločností a vývoja počtu exekučných podaní je už alarmujúca. Napriek tomu, že opozícii dala za pravdu aj Slovenská komora exekútorov (SKE) upozorňujúca na nebezpečné lákadlá v podobe pôžičiek od rôznych spoločností, vládny Smer-SD sa všakovakými obštrukciami snažil prekaziť zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu k tejto horúcej téme (podrobne sme o obštrukciách písali v predchádzajúcom Týždni vo financiách). Schôdza sa nakoniec minulý týždeň konala, ale poslanci vládneho Smeru-SD ju – slušne povedané – odignorovali. Program schôdze neschválili a odišli.

Poslanci za hnutie OĽaNO svoju nespokojnosť vyjadrili transparentmi, na ktorých sa poslancov Smeru-SD pýtali, prečo chránia úžerníkov.

Dodajme ešte, že schôdzu inicioval nezaradený poslanec Alojz Hlina. Spolu s ostatnými opozičnými poslancami chcel vyjadriť znepokojenie nad alarmujúcou situáciou v oblasti nebankových spoločností, z ktorých mnohé pôsobia na trhu nielen neeticky, ale aj za hranou zákona, čoho dôsledkom je prudký nárast exekučných podaní. Keď Hlina videl, že Smer-SD nemá záujem o tejto téme rokovať a jeho poslanci odchádzajú, kričal na nich slovami „Hanba, hanba!“ Pre médiá neskôr povedal, že neúspešná schôdza k nebankovkám je prejavom obludnej arogantnosti terajšej vládnej strany.

Pravica unisono: Ficove istoty neprichádzajú…

Ale aby sme neboli len negativistickí. Sú totiž na Slovensku aj dobré správy. Popri množstve iných ašpirantov na prezidentskú funkciu ohlásil svoj záujem kandidovať za hlavu štátu aj predseda strany Smer-SD a terajší premiér Robert Fico. Popri množstve nezávislých kandidátov a na základe faktu, že pravica sa nedokázala zhodnúť na jednej osobnosti, má veľkú šancu vyhrať prezidetské voľby. Spôsob, akým ohlásil svoju kandidatúru, však až zamrazil. Jeden z kandidujúcich – Jozef Behýl označil Ficovo oznámenie spôsobom zvolania všetkých zahraničných diplomatov za teatrálne. „Forma oznámenia Vašej straníckej kandidatúry na post prezidenta SR sa rovnala takmer vyhláseniu nového štátneho sviatku SR,“ napísal Behýl Ficovi v otvorenom liste.

Pravicové strany však upozornili, že vec je omnoho zložitejšia. Podľa ich predstaviteľov Fico opúšťa svojich voličov a dezertuje z funkcie premiéra, pretože nedokáže splniť svoje veľkohubé sľuby. Jeho kandidatúra je zbabelý útek. Občanom je zrejmé, že sľubované ekonomické a sociálne istoty neprichádzajú a tak Ficovi zostáva už iba útek od zodpovednosti pred zúčtovaním toľko sľubovaných istôt.

Poslanec Igor Matovič dúfa, že premiér v prezidentských voľbách nezvíťazí a lepšie by bolo, keby radšej vyhralo vrece zemiakov než Robert Fico.

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.freedigitalphotos.net/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *