Streda 20. júna. Meniny má Valéria

Týždeň vo financiách: Eliminuje nízku finančnú gramotnosť meno premiéra?

Ukazuje sa, že doktrína úsporných opatrení vlád „za každú cenu“ nasilu pretlačovaná orgánmi EÚ prináša so sebou dlhodobé negatíva a obrovský rast chudoby, čo sa bude naprávať ďalších 25 rokov. UBS upozornila, že zamýšľaná banková únia problémy starého kontinentu nevyrieši a líderke Európy chýba jasná vízia.

Vznikla v roku 1850 v Montgomery (štát Alabama) a celé desaťročia (neskôr s centrálou v New Yorku), bola jednou z najväčších a určite najvýznamnejších a najslávnejších globálne pôsobiacich amerických bánk zaoberajúcich sa investičným i privátnym bankovníctvom. Bola to banka, ktorej vedenie kedysi zarábalo astronomické sumy, no dnes nás víta už len jej zašednutá graficky nevýrazná webová stránka. Banku Lehman Brothers Holdings Inc. v roku 2008 ťažko zasiahlo zrútenie amerického trhu s nehnuteľnosťami a v nedeľu uplynulo presne 5 rokov odvtedy, čo oznámila, že žiada o ochranu pred veriteľmi.

Bol to najväčší bankrot v celej histórii Spojených štátov a zároveň začiatok finančnej krízy, ktorá postupne zasiahla prakticky celý svet – niektoré regióny veľmi kruto, niektoré menej. Niekde kríza už dávno skončila, no niektoré časti sveta sa ani po rokoch nevedia z nej vymotať. Týka sa to najmä Európy.

Čo priniesla kríza?

Od pádu Lehman Brothers a následného vypuknutia globálnej finančnej krízy pred piatimi rokmi prešli veľké americké a svetové investičné banky, ktoré krízou utrpeli najviac, zásadnou premenou. Na miesta skorších gigantov nastúpili lepšie riadené spoločnosti na čele s americkou JPMorgan a britskou HSBC. Po veľkej recesii sa výrazne zmenil pomer síl v globálnej ekonomike. Zatiaľ čo Spojené štáty a najmä eurozóna spolu so strednou a východnou Európou patrili medzi porazených, z krízy víťazne vyšla Ázia na čele s Čínou a tiež Južná Amerika. Polepšila si aj subsaharská a severná Afrika a oblasť Blízkeho východu, pripomenul  FXstreet.

Z celosvetového pohľadu kríza najhoršie zasiahla južnú, strednú a východnú Európu. Na starom kontinente však zostali ostrovčeky sily a pozoruhodný bol obzvlášť prípad Poľska, ktoré ako jediná krajina EÚ nezažila počas krízy ekonomický pokles! Relatívne veľmi dobre si viedli aj škandinávske krajiny, ktorých výkon kontrastoval s prepadom krajín južnej Európy, v ktorých globálna kríza urýchlila ťažkú ​​dlhovú krízu. Najtypickejším príkladom je  Grécko, ktorého ekonomika padá už šiesty rok po sebe!

K uvedenému ešte dodajme, že podľa britskej humanitárnej organizácie Oxfam international počas nasledujúcich rokov pribudne v Európe cca 25 miliónov chudobných, a to predovšetkým vinou úsporných opatrení vlád v zadlžených krajinách. Ukazuje sa totiž, že doktrína úsporných opatrení za každú cenu donedávna nasilu pretlačovaná európskymi orgánmi prináša so sebou dlhodobé negatíva.

Podľa Oxfam international by sa totiž celkový počet Európanov ohrozených relatívnym nedostatkom a spoločenským vylúčením mohol do roku 2025 vyšplhať na úroveň 146 miliónov, čo je takmer tretina celkového obyvateľstva starého kontinentu. A návrat na životnú úroveň z roku 2007 bude trvať ďalších 25 rokov!

Aby sme to rozmenili na drobné, tak uveďme, že drastické úsporné opatrenia nestabilizovali dlhové bremeno, iba zvýšili nerovnosť a zadusili hospodársky rast. Podľa Maxa Lawsona z Oxfam international šetrenie len zhoršuje už aj tak zlú ekonomickú situáciu, mzdy nestíhajú infláciu a výsledkom je, že každý tretí Európan bude ohrozený chudobou

Krajiny EÚ, o ktorých sa hovorí

V Týždňoch vo financiách sa odteraz budeme pravidelne venovať tým krajinám EÚ, o ktorých sa v predchádzajúcom týždni najviac písalo v médiách a ktorých problémom najviac pozornosti venovali analytici. Tentoraz to bolo Taliansko, ktoré sa opäť raz nachádza na šikmej plošine nedôvery investorov,  pričom osud talianskej koaličnej vlády je viac ako neistý.

Daňovými, ale aj morálnymi poklesmi bývalého premiéra Silvia Berlusconiho (vrátane sexu s maloletou!),  sa zaoberá niekoľko súdov a môže už čoskoro stratiť poslanecký mandát. Jeho partajní spolupracovníci zo strany Il Popolo della Libertá (PDL) však viackrát pohrozili, že sa postarajú o pád vlády, ak ich predseda príde o mandát.

Dodajme ešte, že taliansky podnikateľský zväz Confindustria zlepšil výhľad tamojšej ekonomiky na tento i budúci rok, zároveň však varoval, že hospodárske oživenie by mohla ohroziť práve politická nestabilita. Zväz predpokladá, že tretia najväčšia ekonomika eurozóny tento rok klesne o 1,6 percenta, kým v predchádzajúcej prognóze sa rátalo s prepadom o 1,9 percenta.

Ďalej spomeňme Francúzsko, ktoré čaká výrazne pomalší rast a naopak vyšší deficit štátneho rozpočtu, ako sa pôvodne predpokladalo. Priznal to  minister financií Pierre Moscovici. Hrubý domáci produkt sa má  v budúcom roku zvýšiť len o 0,9 percenta namiesto doteraz uvádzaných 1,2 percenta. Deficit verejných financií bude kvôli tomu klesať pomalšie, než sa čakalo. V tomto roku má rozpočtový deficit Francúzska činiť 4,1 percenta HDP, namiesto doteraz uvádzaných 3,7 percenta. Budúci rok deficit klesne na 3,6 percenta.

Pripomeňme, že francúzska vláda ešte donedávna dúfala, že sa jej podarí na budúci rok znížiť deficit na 2,9 percenta. Krajina galského kohúta sa však, ako sme o tom už písali, stala obeťou svojej zašlej slávy a čoraz viac sa dostávajú k slovu populisti. Napríklad extrémistka Marine Le Pen, ktorá sa neustále vyhráža, že ak vyhrá najbližšie voľby, jej prvý krok bude, že Francúzsko odíde z EÚ a eurozóny a euro skončí.

A najhorúcejším zemiakom v rukách EÚ bolo po celý minulý týždeň Slovinsko, kedysi pýcha eurozóny a jej najrýchlejšie rastúci člen. Krajinu totiž deptá nezdravý bankový sektor  – jednak malé súkromné banky, ale aj štátne peňažné ústavy, ktoré neprešli žiadnou transformáciou a ozdravením a ešte stále fungujú takpovediac podľa starého socialistického modelu.

Slovinsko navyše bojuje s vysokým verejným dlhom a jeho vláda oznámila, že plánuje zatvoriť dve banky – Factor Banku a Probanku. Ich zatvorením chce zabrániť rozšíreniu nákazy do celého bankového sektora. Doplňme, že tri slovinské banky – NLB, Nova KBM a Abanka Vipa – už skôr uviedli, že budú pre tento rok od štátu potrebovať pomoc v celkovej výške jednej miliardy eur.

Problém je viac ako akútny – slovinské banky majú vo svojich portfóliách zlé úvery v hodnote 7,5 miliardy eur, čo je väčšia suma než pätina slovinského HDP! A tak nie div, že po oznámení o zatvorení dvoch bánk sa Slovinskom začali zaoberať najvyšší európski činovníci a Európska centrálna banka (ECB) z obavy, aby sa slovinská nákaza nepreniesla do ďalších krajín navrhla, aby krajina požiadala o finančnú pomoc.

Ľubľana však pomoc z eurovalu odmieta. Ministri financií eurozóny sa v rámci zasadnutia tzv. Euroskupiny nakoniec  v piatok zhodli, že Slovinsko zahraničnú pomoc nateraz nepotrebuje.  „Veríme, že podnikne potrebné kroky,“ uviedol šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. Podľa slovinského ministra Urosa Cufera jeho krajina má údajne dostatok peňazí na to, aby ozdravila domáci bankový sektor vlastnými silami.

Cyprus dostane peniaze, o Grécku sa uvažuje

Ďalšou z tém, ktorými sa ministri financií eurozóny koncom týždňa v litovskom hlavnom meste Vilnius zaoberali, bol Cyprus. Súhlasili s vyplatením ďalšej časti z dohodnutej pomoci Cypru  tentoraz vo výške 1,5 miliardy eur s tým, že peniaze by Cyprus mal dostať ešte tento mesiac.

Reč sa však krútila aj o Grécku, keďže sa ukazuje, že pravdepodobne  bude potrebovať ďalšiu finančnú pomoc. O  sume sa zatiaľ nešpekuluje, pripomeňme len, že by to bola v poradí už tretia pomoc tejto zadĺženej krajine. Jeroen Dijsselbloem však, ako zdôraznili svetové médiá, diskusiu veľmi rýchlo uzavrel s tým, že ministri financií si počkajú do novembra – decembra, kedy sa bude hodnotiť realizácia programu úsporných opatrení zo strany vlády v Aténach a potom sa vraj uvidí, či bude Grécko ešte potrebovať zahraničnú pomoc a v akej výške.

Kto má rozhodnúť o krachujúcej banke?

A do tretice ešte jedna správa zo zasadnutia ministrov tzv. Euroskupiny. Hovorili totiž aj o plánovanom spoločnom mechanizme pre riešenie problémových bánk v eurozóne ako súčasti uvažovanej bankovej únie. Naďalej totiž straší jedna zo sporných otázok euroagendy, a síce:  kto má rozhodnúť o tom, či krachujúcu banku treba zavrieť alebo naopak – zachrániť z peňazí daňových poplatníkov.

Európska komisia (EC) trvá na tom, že posledné slovo nad zadlženou bankou majú mať európske orgány. Kým Fínsko k takémuto návrhu zo strany EC vyjadrilo zdržanlivosť, nemeckí predstavitelia nahlas hovoria, že táto právomoc by mala patriť jednotlivým členským štátom EÚ. Podrobnejšie informácie zo zasadnutia ministrov tzv. Euroskupiny možno nájsť v newsroome Eurogroup.

Iný názor ako ministri financií však vyslovil výkonný riaditeľ švajčiarskej banky UBS Sergio Ermotti, podľa ktorého banková únia problémy nevyrieši: „Zavedenie európskej bankovej únie môže len ťažko vyriešiť problémy kontinentu. Banková únia totiž nemôže byť odpoveďou na problémy Európy, potrebné sú štrukturálne reformy v ekonomike i sociálnom systéme. Európska ekonomika potrebuje byť oveľa konkurencieschopnejšiou.“

Riaditeľka Medzinárodného menového fondu (IMF) Christine Lagarde naopak vyzvala vlády európskych krajín, aby bankovú úniu urýchlene dokončili.

Prehľad ďalších správ a udalostí z krajín eurozóny a EÚ prinášame v telegrafickej skratke:

● Z Eurozóny prišli nové makroúdaje – výsledky sú horšie než sa predpokladalo. Priemyselná výroba klesla viac, než sa čakalo – v júli po sezónnom očistení sa medziročne znížila o 2,1 percenta, pričom analytici očakávali pokles len o 0,2 percenta ● Lídri EÚ hovoria o tom, že Únia ma tú najhoršiu časť krízy už za sebou ● Český trh práce zaznamenal počas prázdnin najhoršie výsledky v histórii. Aké-také miesto si našlo len 35 tisíc nezamestnaných a ekonomické oživenie z druhého štvrťroka tak nemalo na ponuku práce žiaden vplyv! ● Priemyselná výroba v Grécku klesla v júli najprudším tempom za posledných 16 mesiacov, celkovo sa však tento rok tempo prepadu spomaľuje ● Podľa generálneho riaditeľa Saxo Bank Larsa Seier Christensena je slabinou Európy to, že nemeckej kancelárke Angele Merkel, ktorá je de facto lídrom EÚ, chýba pre skupinu krajín platiacich spoločnou menou vízia, nová realistická vízia pre Európu 21. storočia ● Španielsky štátny dlh na konci júna dosiahol 942,8 miliardy eur, čím sa dostal na nové rekordy ● V Českej republike vzrástol počet dolárových milionárov na rekordných 18 tisíc
ľudí.  Kríza ich však netrápi a ich bohatstvo vzrástlo o 5,4 percenta ● Európske automobilky budú musieť zatvoriť ďalšie závody a prepúšťať, uviedli to ich predstavitelia na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom.

Podrobnejšie informácie o aktuálnom dianí v EÚ a eurozóne prinášame v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné spravodajstvo v slovenskej i českej verzii Investujeme.sk/Investujeme.cz.

Zlato je teraz v medveďom brlohu

Prázdninový rast cien zlata je pri konci. Jeho cena uprostred týždňa klesla až na 1356,4 USD za troyskú uncu (oz. tr.), na najnižšie hodnoty za posledné 3 týždne. Z trojmesačného vrcholu, ktorý dosiahlo na konci augusta na úrovni 1433,6 USD/oz. tr.), už  kleslo o viac ako 5 percent. Analytik XTB Jiří Tyleček spresnil, že dôvodom poklesu cien je uvoľnenie napätia okolo sýrskej krízy – oproti pôvodným predpokladom by vôbec nemuselo dôjsť k vojenskej intervencii.

Podľa šéfa komoditného výskumu banky Goldman Sachs Jeffreyho Currie môže zlato prepadnúť pod 1000 dolárov/oz. tr. a odhad banky pre cenu zlata v roku 2014 je úroveň 1050 dolárov/oz. tr.  Hlavným dôvodom má byť podľa Currieho obmedzenie kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré sa očakáva po zasadnutí Fed-u 17. a 18. septembra. Cena zlata padá aj po uvoľnení napätia na Blízkom východe.

Peter Voštinár zo spoločnosti  PEVONI – Trading Academy (PTA) v článku Ako sa bude vyvíjať cena zlata konštatoval: „Dôvera investorov do zlata klesla najviac za posledných desať rokov. Pokles bude krátkodobo pokračovať, no v dlhšom časovom horizonte čakáme opäť nárast ceny.“ Aktuálne je zlato v strednodobo klesajúcom trende: „Niet sa čo čudovať! Trh rástol celých desať rokov. Iba neskúsení investori či začiatočníci by očakávali, že zlato bude donekonečna rásť bez pauzy. To isté platí aj o súčasnom poklese.“

Tomáš Raputa z analytického tímu FXstreet.cz  k tomu napísal: „Vzhľadom k tomu, že cena zlata je obvykle kótovaná v amerických dolároch, boli najväčším ťahúňom rastu jeho ceny obavy z inflácie v USA.“ Ako dodal, po rozšírení globálnej finančnej krízy sme boli svedkami prorokovania hyperinflácie a predbiehania sa v predpovediach čoraz vyššej cieľovej ceny zlata. „Tri, päť aj desať tisíc dolárov mala byť cena žltého kovu v nasledujúcich rokoch. Namiesto toho sa zlato ponorilo do medvedieho trhu.“

Bude bankový klient múdrejší vďaka vyhláške?

O prekvapenie vo finančnej sfére sa postarala vyhláška Ministerstva financií SR, podľa ktorej sú banky povinné predkladať ministerstvu údaje o výške všetkých poplatkov, ktoré vyberajú od bežných spotrebiteľov. Cieľom je zabezpečiť údaje potrebné pre analýzu vývoja bankových poplatkov a spotrebiteľom poskytnúť prehľad o ich celkovom vývoji. Voči vyhláške sa ostro sa postavila Národná banka Slovenska (NBS)  i Slovenská banková asociácia (SBA). Dôvodov, ktoré ich k tomu vedú, je viacero.

Generačná niť a rýchlejšie rozhodovanie

Dvadsať rokov existencie slovenských firiem, z ktorých až štyri pätiny sa samé charakterizujú ako rodinné podniky, je časom, keď je potrebná generačná výmena, no mnohé spoločnosti nie sú na tento proces pripravené. Podľa poradenskej spoločnosti PwC až tretina vlastníkov rodinných podnikov nemá vypracovaný plán odovzdania nástupníctva. Monika Krošláková z Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity (EU) v Bratislave k tomu hovorí: „Slovenskí majitelia proces generačnej výmeny v riadení podceňujú.“

Ako ďalej dodáva, problémom je nezáujem potomkov. „Problém pri odovzdávaní vedenia nemusí byť v odchádzajúcej generácií majiteľov, ale v ich deťoch. Mladí ľudia nechcú pokračovať v remesle svojich otcov. Dávajú sa radšej ľahšou cestou a pracujú v iných firmách ako zamestnanci,“ vysvetľuje Krošláková.

Je to škoda, lebo rodinné firmy sa vyznačujú veľkou úspešnosťou a sú za mnohými vskutku úspešnými veľkými svetovými spoločnosťami ( Baťa, Ford, Ikea a ďalšími). To všetko sú podniky odovzdávané z generácie na generáciu. Podľa týždenníka Trend sú až dve pätiny spoločností zo svetovej top 500 pod kontrolou rodín.

Téme sa venoval publicista a ekonóm Peter Apolen, pričom konštatoval, že rodinné podniky mávajú vyššiu kvalitu produkcie. Zvyšuje ju osobný vklad vlastníkov a generačná niť býva predmetom marketingovej komunikácie. Takéto spoločnosti sú rýchlejšie v rozhodovaní a vedia lepšie zaangažovať zamestnancov.

V niektorých krajinách je rodinné podnikanie riadené zvláštnou legislatívou. Slovenské zákonodarstvo zatiaľ pojem rodinný podnik nepozná a svoj zákon nemá, ale pripomeňme, že Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) prednedávnom vyšlo s iniciatívou vytvoriť nové formy podnikania na Slovensku v podobe tzv. rodinných firiem s kompletnou legislatívou pre jednotlivé druhy podnikania, a to:

  • rodinný podnik na báze živnosti
  • rodinná farma na báze samostatne hospodáriaceho roľníka
  • rodinná obchodná spoločnosť.

KDH pri svojich návrhoch vychádza z ideológie Katolíckej cirkvi a jej učenia o kresťanskej rodine ako domácej cirkvi a škole ľudských čností. Rodinným firmám sa totiž dobre darí v prostredí silných tradičných rodín založených na kresťanských hodnotách a charakterizovaných pevnejšími väzbami medzi viacerými generáciami a spravidla sa nedarí a nemôže dariť v prostredí liberálnych vzťahov medzi mužom a ženou, v prostredí neúplných rodín, slobodných matiek a podobne. Tému sme podrobne rozobrali v článku Nové formy podnikania na Slovensku: Áno, ale…

O troch grošoch a premiérovi Ficovi

Nadácia Partners zverejnila výsledky prieskumu, z ktorých vyplýva, že finančná gramotnosť obyvateľov Slovenska je katastrofálne nízka a že tri štvrtiny z nich neplánujú financie vo svojej domácnosti a takmer polovica nemá prehľad o svojich výdavkoch.

Podľa Jany Mokráňovej  z Nadácie Partners ľudia majú pomerne zlý prístup k vedeniu vlastného a rodinného rozpočtu, ktorý často úplne absentuje.  „Dlhodobé ciele si neplánujú takmer vôbec. Málokto z nich sa zaoberá napríklad otázkou životného štandardu na dôchodku, akoby očakávali, že sa o nich postará štát.“ Podľa sociologičky Silvie Porubänovej si stačí spomenúť napríklad na rozprávku O troch grošoch. Prieskumy však ukazujú, že na pointu rozprávky O troch grošoch väčšina dospelej populácie alebo zabudla alebo sa ňou neriadi.

K povedanému krátky redakčný dôvetok:

To, že sa ľudia spoliehajú na štát, že sa o nich postará, má viacero dôvodov. Jedným z ich sú znova a znova sa vynárajúce reminiscencie na staré zlaté časy socializmu, keď nik nemusel riešiť, či bude mať dôchodok. Ďalším dôvodom sú výmeny vlád, kedy sa k moci dostávajú aj populisti rôzneho razenia. V súvislosti s dôchodkami sa často objavuje meno terajšieho premiéra Roberta Fica, ktorý v očiach mnohých ľudí predstavuje akúsi modlu a už len jeho meno znamená istotu, že štát sa o nich dobre postará a že keď sa nevráti „zlá“ pravicová vláda, o svoj dôchodok sa nebudú musieť obávať …

Vráťme sa ale k téme katastrofálne nízkej finančnej gramotnosti. Bezprostredne s ňou súvisia aj otázky vzájomnej interakcie medzi finančnými poradcami a ich vzdelanými či nevzdelanými klientmi. Niekedy sa vzdá, že ľahšie je predať finančný produkt nerozhľadenému človeku, ktorý podľahne šarmu poradcu a ani nevie, čo kupuje. V skutočnosti je všetko zložitejšie a finanční poradcovia potrebujú gramotných klientov.

Reality: Nákupné aj predajné signály

V úvode sme si pripomenuli, že terajšiu finančnú krízu spustil pád banky Lehman Brothers, ktorú ťažko zasiahlo zrútenie amerického trhu s nehnuteľnosťami. A piate výročie tejto udalosti mimovoľne kladie otázku, či sa dajú na realitnom trhu odhadovať nejaké trendy. Podľa Lucie Susányiovej a Tomáša Prčíka zo spoločnosti Callido Reality sa trendy dajú odhadovať rôznymi spôsoby – jedným z nich je využitie menových agregátov a do úvahy treba brať nákupné aj predajné signály.

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *