Streda 28. októbra. Meniny má Dobromila

Týždeň vo financiách: Európa v plienkach, Barack Obama hľadá ďalej

Za prekvapivým rozhodnutím Fed-u nie sú zložité makroekonomické výpočty, ale šarm 67-ročnej ženy. Natíska sa otázka, čo je pre Európu dôležitejšie: nadutí eurohujeri alebo strohé fakty? Grécko trvá na tom, že o šesť rokov vypláva z krízy a novinky prišli aj z Cypru, kde znova bude všetko naopak čiže – po starom.

Na dianie vo svete financií a investícií mali/nemali na samom začiatku uplynulého týždňa zásadný vplyv dve udalosti: odstúpenie Lawrence Summersa z kandidatúry na post predsedu Fed-u a prejav prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghiho. Kým tá prvá udalosť vyvolala značný pokles ceny dolára, Draghiho vystúpenie – aj keď mu médiá venovali obrovskú, ba až nezaslúženú pozornosť – v podstate nič nové neprinieslo. Spoločnosť Cyrrus vo svojich správach a komentároch preto zahorúca konštatovala: „Finančné trhy na jeho slová nijako nereagujú, všetko je len zopakovanie už skôr povedaného.“

K prvej udalosti. Situácia okolo Fed -u sa poriadne zamotala, keď jeden z dvoch horúcich kandidátov na šéfa americkej centrálnej banky a výrazne favorizovaný Lawrence Summers náhle oznámil, že z boja o predsedníctvo odstupuje. V reakcii na správu dolár značne oslabil a voči euru sa dostal na dvojtýždenné minimá. Odstúpenie Summersa a otázka Bernankeho nástupcu pohýbali trhmi a mnohým investorom spadol kameň zo srdca. Summers bol totiž zástancom rychlejšieho utiahnutia US menovej politiky.

Pre dokreslenie situácie ešte niekoľko faktov: Jedným z kľúčových rozhodnutí, ktoré musí americký prezident Barack Obama urobiť počas svojho druhého volebného obdobia, je vymenovať nového šéfa centrálnej banky. Tomu súčasnému – Benovi S. Bernankemu – totiž končí mandát už v januári a Obama sa už skôr prekvapivo nechal počuť, že súčasná hlava Fed-u nebude vo svojej funkcii pokračovať.

Z možných kandidátov na získanie postu, ktorý zásadným spôsobom ovplyvňuje globálnu hospodársku politiku, sa počas posledných mesiacov vyprofilovali dvaja favoriti – súčasná pravá ruka Bernankeho vo vnútri vedenia Fed-u 67-ročná Janet Louise Yellen a bývalý Obamov ekonomický poradca a minister financií za Clintonovej éry Lawrence Summers. Práve Summers bol v minulých mesiacoch jasným favoritom a mal navrch, keďže bol považovaný za viac neutrálne ladeného makroekonóma, zatiaľ čo pani Yellen je jasne vyprofilovanou holubicou. Po tom čo horúci favorit rezignoval, je jasné, že Obama musí hľadať ďalej, konštatoval analytik ČSOB Jan Čermák.

A teraz k tej druhej udalosti. Ako sme už uviedli, prezident ECB zase raz nepovedal nič nové. Z jeho prejavu na tlačovej konferencii v Berlíne vyberáme niekoľko myšlienok: „Proces zotavovania ekonomiky krajín platiacich eurom zostáva slabý, zatiaľ čo miera nezamestnanosti sa stále drží vysoko. Európske vlády musia robiť viac pre podporu investícií. Z hľadiska konkurencieschopnosti je to účinnejší nástroj, než akým je obyčajné znižovanie nákladov na prácu.“

Draghi ďalej spresnil, že ekonomika eurozóny v 2. štvrťroku vzrástla 0,3 percenta, čo je síce vítaná správa, „avšak oživovanie je ešte len v plienkach. Vyhliadky pre rast spotrebiteľských cien zostávajú utlmené a hlavné úrokové sadzby zostanú na súčasnej alebo aj nižšej úrovni ešte dlhšiu dobu.“ 

Aj keď médiá začiatkom týždňa Draghiho hojne citovali a jeho výroky komentovali, od stredy bolo všetko inak. Draghiho už nik ani nespomenul.

Nečinnosť, šok a … extáza!

V stredu prišlo prekvapenie. Najprv ale pripomeňme, ako sme v utorok konštatovali, že trhy boli optimisticky naladené v očakávaní zasadania Fed-u a že veľká väčšina oslovených analytikov rátala s tým, že Fed oznámi istú formu obmedzenia programu odkupovania štátnych a hypotekárnych dlhopisov, podľa všetkého cca v objeme 10 miliárd dolárov mesačne. Zlato bolo ako na hombálke, potácalo sa medzi rastom a poklesmi – presne tak ako investori očakávali výsledky zasadnutia Fedu, jeho rozhodnutie týkajúce sa osekania stimulačných opatrení a možných dôsledkov. Fio banka zhrnula situáciu slovami, že trhy všeobecne očakávali, že US centrálna banka mierne upustí nohu z pedála programu QE a nemenej kľúčové mali byť nové informácie z tlačovej konferencie ohľadom ďalšieho výhľadu.

A potom prišlo to horúce prekvapenie – Fed bude pokračovať v nezmenenej podpore americkej ekonomiky a program nákupu dlhopisov ponecháva na súčasnej úrovni 85 miliárd USD mesačne. Hlavné akciové indexy sa vďaka tomu preklopili z miernych strát do zisku 0,6 – 0,8 percenta a zlato prudko posilnilo. Výsledkom zasadnutia Fed-u sa podrobne venoval publicista Daniel Kuchta v článku A dolary se tisknou dál, v ktorom konštatoval, že v skutočnosti o žiadne prekvapenie nejde, to len Wall Street sa opäť nechala ovládnuť svojimi očakávaniami.

Štvrtkové obchodovanie bolo v znamení korekčných pohybov na väčšine trhov, no tie sa napokon upokojili a na záver pripomeňme ešte komentár ČSOB s názvom Fed šokuje nečinností a trhy jsou v extázi, podľa ktorého by bolo možné siahodlho rozpisovať o tom, prečo Fed nakoniec svoju politiku vôbec nezmenil:

„Mohli by sme tak ako šéf Fed-u hodinu a pol vysvetľovať, že makroekonomické podmienky sa nezlepšili, hoci miera nezamestnanosti významne klesla… No vysvetlenie prekvapivého rozhodnutia môže byť prozaickejšie než zložité makroekonomické úvahy – v januári totiž Bernankeho vystrieda najväčšia z holubíc vo vedení Fed-u, a to Janet Louise Yellen. A tá zrejme nemá na nejaké uťahovanie menových podmienok ani pomyslenie. To Bernanke vie a nehodlá ju stavať do komplikovanej situácie, keby pred svojím odchodom začal politiku, s ktorou pani Yellenová nesúhlasí.“  

Krajiny EÚ, o ktorých sa (najviac) hovorí

V Týždňoch vo financiách sa v pravidelnej rubrike venujeme tým krajinám EÚ, o ktorých sa v predchádzajúcom týždni najviac písalo v médiách a ktorých problémom najviac pozornosti venovali analytici. Tentoraz to bolo Grécko, ktorého premiér Antonis Samaras v pondelok na konferencii v Aténach povedal, že životná úroveň obyvateľov a HDP jeho krajiny sa vrátia na predkrízové hodnoty za zhruba 6 rokov: „Ešte sme z krízy nevyšli a stále existujú problémy, ktoré treba riešiť. Podľa väčšiny odborníkov nie je k tomu potrebných niekoľko desiatok rokov alebo celých generácií, ale len šesť rokov na to, aby sa životná úroveň Grékov vrátila na obdobie pred krízou.“

Samaras potom v utorok rokoval v Bruseli s predstaviteľmi EÚ a ako poznamenali analytici, do Bruselu prišiel práve vo chvíli, keď silnie diskusia o ďalšej finančnej pomoci tejto po uši zadĺženej krajine. Samaras však európskym predstaviteľom sľúbil vyviesť svoju krajinu z recesie a dosiahnuť na budúci rok vyrovnaný primárny rozpočet. Šéf tzv. euroskupiny združujúcej ministrov financií eurozóny Jeroen Dijsselbloem vyhlásil, že grécke finančné problémy sa na budúci rok neskončia a treba rátať s tým, že krajina ešte pred svojím návratom na dlhopisové trhy bude potrebovať od eurozóny pomoc

Ako ďalšiu krajinu uveďme Cyprus, kde znova bude všetko naopak čiže – po starom. Pripomeňme si však najprv nedávnu minulosť: 

Cyprus bol pre investorov príťažlivý vďaka relatívne nízkemu zdaneniu a vysokým výnosom, ktoré ponúkali tamojšie banky. Prílev kapitálu však nafúkol bankový systém krajiny do objemu niekoľkonásobne prevyšujúcom výkon ekonomiky, čo bolo základom problémov, ktoré krajinu vlani priviedli na prah bankrotu. Cyperská kríza, o ktorej sa intenzívne hovorí posledný rok, spôsobila odliv prostriedkov z finančného systému krajiny, ktorý býval hlavným ťahúňom ekonomického rastu.

A tak Cyprus (ako vôbec prvá krajina eurozóny) zaviedol v záujme záchrany svojich bánk pred zrútením prísne obmedzenia na pohyb peňazí. Predchádzala tomu dohoda s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (IMF), rámci ktorej Cyprus musel zabaviť časť vkladov v cyperských bankách a zredukovať svoj ​​prebujnelý bankový sektor. Teraz sa ale všetko mení:

Najvyšší cyperskí predstavitelia oznámili, že finančný systém krajiny sa konečne stabilizuje a všetky reštrikcie na výbery peňazí a pohyb kapitálu sa začnú rušiť s tým, že najneskôr koncom januára 2014 už budú minulosťou a naopak, Cyprus urobí všetko pre to, aby firmy opäť pritiahol.

A napokon spomeňme Nemecko, a to hneď z viacerých dôvodov. Prvým je ten, že dôvera investorov a analytikov v nemeckú ekonomiku v septembri prudko vzrastá a vysoko prevyšuje historické hodnoty. V najnovších prieskumoch predpokladá zlepšenie nemeckej ekonomiky v 1. polroku 2014 až 53,9 percenta analytikov a investorov, v auguste bolo takých len 48,4 percenta. Podiel pesimistov sa naopak znížil. Súčasná ekonomická situácia Nemecka sa podľa septembrového prieskumu opäť zlepšila, index súčasnej situácie stúpol na 30,6 boda oproti augustovým 18,3 boda.

Dodajme ešte, že nemecká kancelárka Angela Merkel sa na jednom z posledných stretnutí s voličmi (v Hamburgu) pred nedeľnými voľbami zaoberala problémami potácajúcej sa eurozóny i ďalším nevyhnutným podielom Nemecka na jej záchrane. Na rozdiel od svojich politických protivníkov zo Sociálnodemokratickej strany (SPD) si však nemyslí, že Európu spasia spoločné dlhopisy (tzv. eurobondy), ale ak sa opäť stane kancelárkou, bude naďalej trvať na tom, aby aj tie najviac zadlžené krajiny eurozóny sa správali zodpovedne a plnili dohodnuté podmienky.

Aktualizačný moment: Keďže výsledky spolkových parlamentných volieb neboli ešte v čase redakčnej uzávierky Týždňa vo financiách známe, prinášame len predbežné odhady, podľa ktorých víťazom volieb sa stala  favorizovaná CDU kancelárky Angely Merkel, ktorá spolu so sesterskou CSU získala cca 41 až 43 percent hlasov. Druhou najsilnejšou stranou je tiež výrazne proeurópsky orientovaná SPD (cca 26  percent). Dodajme ešte, že predvolebnú kampaň negatívne poznačili nacionalistické a rasové útoky a prejavy malých extrémistických a neonacistických strán a rovnako aj vyvolávanie mena českého exprezidenta Václava Klausa, ktorého prívrženci strany Alternative für Deutschland (AfD) velebia a zbožňujú pre jeho nenávistný vzťah k spoločnej Európe.

Kríza bude i naďalej: Eurohujeri alebo fakty?

Pred niekoľkými dňami si svet pripomenul 5. výročie zrútenia amerického trhu s nehnuteľnosťami a následný pád banky Lehman Brothers Holdings Inc., ktorý vyvolal vo svete obrovskú finančnú krízu, ktorá postupne zasiahla prakticky celý svet a zvlášť kruto postihla najmä južnú, strednú a východnú Európu. Publicista Peter Apolen pripomenul, že ani po piatich rokoch od kolapsu Lehman Brothers nepadli žiadne obvinenia, osobná zodpovednosť nebola vyvodená voči nikomu z veľkých rýb a postihnuté boli len inštitúcie.

Svetová finančná kríza prehĺbila ťažkú ​​dlhovú krízu v niektorých krajinách eurozóny ako napríklad v Grécku, ktorého ekonomika padá už šiesty rok po sebe! Napriek mnohých bombastickým vyhláseniam európskych politikov kríza v Európe a zvlášť v eurozóne ešte šarapatí a podľa Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum WIFO Európu naďalej ohrozuje návrat krízy vo väčšej sile.

Je možno len akademickou otázkou, či za silnú a ťažkú krízu v niektorých krajinách eurozóny naozaj môže iba pád Lehman Brothers alebo je príčina omnoho hlbšia a spočíva v samotnej podstate eura a eurozóny a udalosti spoza „veľkej mláky“ len urýchlili to, čo by aj tak bolo vypuklo, resp. to ešte viac prehĺbili.

Tejto témy sa počas minulého týždňa dotkol na svojom webe aj ekonóm a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík v článku s príznačným názvom Fakty nepustia: Euro likviduje eurozónu, v ktorom konštatoval, že čísla sú neúprosné a spoločná mena príliš odlišných krajín likviduje eurozónu. „Eurohujeri ešte chvíľu budú velebiť a za naše peniaze zachraňovať Euro, no eurozóna nemá šancu v tejto zostave prežiť. Fakty nepustia.“

A ďalej, problémom je, že to veľkolepé „zachraňovanie“ južné krajiny v podstate iba likviduje, napríklad grécky priemysel sa nachádza na úrovni 70-tych rokov. „Rozptyl priemyselnej výroby trvá prakticky od zavedenia spoločnej meny. Tento vývoj bol spočiatku slabo viditeľný (i keď vtedy pomerne ľahko riešiteľný), no dnes aj slepý musí vidieť, že vývoj je fatálny,“ dodáva Richard Sulík.

Z iného, i keď priamo súvisiaceho pohľadu sa na vývoj ekonomiky v eurozóne pozrel člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Benoit Coeure, podľa ktorého ekonomika eurozóny naďalej potrebuje výraznú podporu zo strany menovej politiky a preto ECB bude ekonomiku i naďalej dopovať. Ukončenie takejto podpory by podľa Coeureho bolo v tejto chvíli unáhlené – očakáva sa totiž, že zotavovanie ekonomiky eurozóny bude len veľmi pomalé. 

Prehľad ďalších správ a udalostí z krajín eurozóny a EÚ prinášame v telegrafickej skratke:

● Spotrebiteľská dôvera v eurozóne sa zlepšila menej ako sa čakalo: v septembri sa podľa predbežných údajov vylepšila na 14,9 boda z pôvodných 15,6 boda. Očakávalo sa však zlepšenie na úroveň 14 a pol boda ● Írska ekonomika sa v 2. kvartáli  dostala z recesie. HDP Írska v druhom štvrťroku vzrástol o 0,4 percenta oproti poklesu o 0,6 percenta v predošlom  štvrťroku. Tempo rastu je však nižšie než čakali analytici ● Európska komisia (EC) v reakcii na podnet od súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera začala voči Slovensku konanie pre podozrenie z poskytnutia neoprávnenej štátnej pomoci dvom štátnym poisťovniam – Spoločnej zdravotnej poisťovni (SZP) a Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) v celkovej výške 170 miliónov eur ● Taliansky verejný dlh sa na budúci rok zvýši na nový rekord – 132,2 percenta HDP oproti vlaňajšiemu doterajšiemu maximu 127 percent. Vyplýva to z nového ekonomického a fiškálneho výhľadu tamojšieho ministerstva financií. Nová predpoveď výrazne prekračuje doterajšie prognózu, podľa ktorej dlh v roku 2014 mal stúpnuť „len“ na 129 percent HDP ● A ešte jedna nepriaznivá správa z Talianska: Miera nezamestnanosti u mladých ľudí sa zvyšuje a dosiahla v júni rekordnú úroveň 39 percenta, upozornila odborová centrála CGIL ● Finančná správa na Slovensku už bude môcť radiť a objasňovať nejasnosti v daňových predpisoch, no peniaze, ktoré si za túto službu bude pýtať, je
odstrašujúca ● Prezident Európskej komisie (EC) José Manuel Barroso síce uviedol, že francúzska ekonomika ide dobrým smerom, potrebuje však ráznejšie a ambiciózne reformy. Pravdou ale je, že prvýkrát sa francúzska ľavicová vláda pokúša aspoň priškrtiť jeden z najštedrejších dôchodkových systémov ● Podľa odhadu EC unikajú Slovensku na DPH tri miliardy eur. SR je tak štvrtou krajinou s najväčšími daňovými únikmi v EÚ po Grécku, Lotyšsku a Rumunsku. Podľa eurokomisára Algirdasa Šemetu, do agendy ktorého patrí oblasť daní, ciel a auditu, ako aj boj proti podvodom a skresľovaniu hospodárskych štatistík, je suma dane z pridanej hodnoty, ktorá uniká, neakceptovateľná ● Slovenské domácnosti sú pri odhade svojej finančnej budúcnosti pesimistické, pričom pesimizmus sa týka i schopnosti odkladať si do budúcnosti – vyplynulo to z júlového prieskumu  Spotrebiteľský barometer.

Podrobnejšie informácie o aktuálnom dianí v EÚ a eurozóne prinášame v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné spravodajstvo v slovenskej i českej verzii Investujeme.sk/Investujeme.cz.

Dvojciferný rast a obrovský úspech!

Spoločnosť Fincentrum, ktorá je o. i. aj vydavateľom magazínov Investujeme.sk, Investujeme.cz, Hypoindex.cz a ďalších, je jediná veľká finančno-poradenská spoločnosť, ktorá dokázala na stagnujúcom českom a slovenskom trhu rásť. Súhrnný obrat za ČR a SR medziročne vzrástol v 1. polroku 2013 o 25 percent! V Českej republike rástol záujem o služby poradcov Fincentra tak, že sa medziročne zvýšil obrat spoločnosti o 21 percent, na Slovensku o 40 percent.

Spoločnosť vníma dvojciferný rast ako obrovský úspech, a to najmä s ohľadom na fakt, že celý trh aj najväčší konkurenti Fincentra vykazujú stagnáciu či dokonca pokles obchodov! Predpokladá sa, že  Fincentrum porastie aj v druhej polovici roka, aj keď vzhľadom na mimoriadne silný záver roka 2012 možno očakávať určitý pokles dynamiky rastu. Dodajme ešte, že začiatkom roka 2013 Fincentrum kapitálovo posilnili investičné fondy ARX Equity Partners a Capital Dynamics. Spoločnosť si stanovila cieľ stať sa do roku 2017 najväčšou finančno-poradenskou spoločnosťou.

Podrobnejšie informácie o spoločnosti Fincentrum, a.s. Bratislava, ktorej obrat, ako sme už uviedli, sa v prvom polroku medziročne zvýšil o dve pätiny (na 6,3 mil. eur), sme priniesli v článku Fincentrum má dôvod na oslavu. Vzrástlo o 40 %. Úspechy  spoločnosti Fincentrum pripomenul aj jej  generálny riaditeľ Petr Stuchlík, a to na pozadí aktuálnych diskusií okolo tradičných MLM, broker poolov a spolupráce finančných poradcov s nimi, pod titulkom Lesk a bieda broker poolov.

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial