Piatok 17. novembra. Meniny má Klaudia

Týždeň vo financiách: Európou tiahne kríza, niekde zdaňujú už aj pouličné pracovníčky

Rastú obavy, že dlhová kríza v eurozóne by sa mohla rozšíriť a ohroziť svetovú ekonomiku. V Estónsku si z toho nič nerobia, zo svojich doterajších platidiel vyrábajú brikety pre tepláreň. Očakávané navyšovanie eurovalu si vyžiada nové dane. V Holandsku pristúpili k prísnejšiemu zdaňovaniu kňažiek lásky. Podnikateľské prostredie na Slovensku naďalej deformuje korupcia a pokrivené súdnictvo.

Počas uplynulého týždňa sa euru darilo, voči doláru posilnilo o 3,8 percenta. Analytici sa zhodli v tom, že spoločná európska mena by v tomto týždni mohla v posilňovaní pokračovať. Úspešné aukcie dlhopisov vlád zadlžených krajín eurozóny totiž na istý čas upokojili obavy z rozšírenia dlhovej krízy. Niektorí analytici zdôrazňujú, že zotavovanie eura bude ešte pokračovať, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou neprekoná 1,35 USD/EUR, a to pre očakávanú nervozitu trhu. 

Očakáva sa totiž, že niektoré, najmä tie slabšie ekonomiky eurozóny si tento rok budú musieťnapožičiavať obrovské balíky peňazí.

Komentár analytika: "Úspešné emisie portugalských, nemeckých ako aj US dlhopisov pomohli akciovému trhu v raste. Prioritne stála na jeho pozadí portugalská emisia, nakoľko sa trhy obávali, že ak by emisia nebola úspešná, resp. sadzby by boli príliš vysoké, krajina by  musela požiadať o pomoc Euroval. Jednotná mena na výsledky emisie reagovala rastom," napísal v piatok analytik Ján Beňák zo spoločnosti TRIM Broker.

Ďalej konštatoval, že US ekonomika nestojí v pozitívnom svetle kvôli svojmu nadmernému dlhu. Deficit štátneho rozpočtu US ekonomiky bude počas roka 2011 prevyšovať 12% HDP, čo je najviac z celého OECD. Dokonca aj krajiny ako Írsko, UK, Grécko alebo Španielsko budú mať podľa Beňáka nižší deficit, nakoľko išli cestou uťahovania opaskov. 

"Dlh nemôže rásť donekonečna a aj keď má US stále kapacitu na väčší dlh kvôli tomu, že má rezervnú menu, je aktuálny rast dlhu neudržateľný… Dlh môže byť použitý produktívne, no o pár rokov by sa mohlo stať, že dlhy sa nepodarí splatiť inak než za cenu vysokej inflácie… Daň za fiškálnu rozšafnosť zaplatia všetci. Na dlhu sa nedá fungovať donekonečna," konštatoval Beňák.

Ďakujeme ti, Čína

Senior analytik Saxo Bank Andrew Robinson udalosti okolo eura komentoval týmito slovami: "… súhra niekoľkých faktorov vyústila k prudkému posilňovaniu jednotnej meny, ktorá si voči americkému doláru polepšila približne o 2 percentá. Túto lavínu vyvolali úspešné aukcie španielskych a talianskych dlhopisov (španielskej aukcie sa údajne z polovice zúčastnili kupci zo zámoria – ďakujeme ti, Čína)."

Všeobecné európske nadšenie z toho, že úspešné emisie dlhopisov pomôžu eurozóne prežiť, nezdieľa zástupca výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu (IMF) Naoyuki Shinohara, ktorý minulý týždeň povedal, že eurozóna nemá dlhovú krízu pod kontrolou, rozumej: nemá zatiaľ pod kontrolou dlhové problémy svojich členov. Upozornil na pretrvávajúcu hrozbu rozšírenia dlhovej krízy i na ďalšie štáty, čo podľa jeho slov môže negatívne ovplyvniť celosvetovú ekonomiku. 

"Členské krajiny eurozóny by sa nemali zameriavať len na znižovanie rozpočtových deficitov, ale musia ísť cestou zásadných štrukturálnych reforiem," zdôraznil Shinohara.

Finančná pomoc: Nebezpečná a neúčinná?

A ako vidia celú vec európski politici? Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble: "Členské krajiny eurozóny spoločne pripravujú komplexný súhrn opatrení na riešenie dlhovej krízy."

Český premiér Petr Nečas: "Česko prijme euro vo chvíli, keď eurozóna bude stabilná a nová mena bude výhodnejšia než udržanie koruny." Zdôraznil, že Česi sú si vedomí svojho záväzku k euru, s tým však bude možné rátať až keď budú spĺňať mastrichtské kritériá… "Musí však platiť pravidlo, že náklady na pristúpenie k euru  budú nižšie než náklady na udržanie samostatnej koruny. Stabilizovať sa však musí aj situácia v krajinách EÚ, ktoré už spoločnú menu používajú a sú teraz otrasené z toho, že musia výrazne pomáhať iným," poznamenal Nečas.

Slovenský minister financií Ivan Mikloš: "Zachraňovanie zadĺžených krajín eurozóny je omyl. Finančná pomoc, ktorá už bola poskytnutá Grécku a Írsku, je veľmi nebezpečná  a neúčinná. Záchranné balíky totiž ničia dôveru v trhovú ekonomiku. Lepším riešením ako finančná pomoc je reštrukturalizácia dlhu."

 Nemecká kancelárka Angela Merkelová: "Nemecko urobí všetko, čo bude potrebné pre záchranu a stabilizáciu eura." Predseda Európskej komisie (EC) José Manuel Barroso: "Chystáme sa vytvoriť nové prostredie a rozhodujúcim spôsobom zlepšiť spôsob riadenia a koordinácie našich vzájomne previazaných ekonomík."

Britský premiér David Cameron: "Británia nebude stáť v ceste eurozóne, keď si bude riešiť svoje problémy. My však euro neprijmeme a ani sa nezapojíme do záchranného mechanizmu." Francúzsky premiér Francois Fillon: "Francúzsko a Nemecko sú pripravené urobiť všetko pre záchranu a stabilitu eura."

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet: "Nie je tu žiadna kríza eura, ale kríza verejných financií niektorých, zdôrazňujem: niektorých krajín eurozóny. Euro je dôveryhodné a stabilné, to len vlády jednotlivých krajín musia pridať, aby dali do poriadku svoje verejné financie. Už sa nedá žiť nad pomery, ako to donedávna robili niektoré vlády."

Slovenská premiérka Iveta Radičová: "Euro sa nedá udržiavať pyramídovou hrou permanentných nových dlhopisov. Základ udržania eura spočíva v tom, či a ako dokážu jednotlivé európske štáty ozdraviť vlastné ekonomiky. Nespočíva teda vo vytváraní eurovalu a podobne."

A ako – na rozdiel od politikov – vidí aktuálnu situáciu hlavný stratég trhov Saxo Bank Christian T. Blaabjerg? "V poslednom čase sa hovorí o záchrane Portugalska zo strany EÚ a IMF. Terajšia situácia v Portugalsku povedie podľa nás s vysokou pravdepodobnosťou práve k tomuto záveru… Potom trhy začnú testovať Španielsko. Ako už bolo niekoľkokrát povedané, Španielsko je úplne iný prípad, je to VEĽKÁ ekonomika," zdôraznil Christian T. Blaabjerg.

Vráti sa Španielsko k pesete?

A ako to vidí Christopher Antoniou Pissarides? Brit gréckocyperského pôvodu (nar. 1948 v Nikózii), ktorému pred tromi mesiacmi Švédska akadémia vied udelila Nobelovu cenu za ekonómiu (poznámka redakcie – profil laueráta Nobelovej ceny Ch. A. Pissarideea sme na portáli investujeme.sk zverejnili krátko po oznámení o udelení ceny). 

Pissarides v minulých dňoch viackrát zdôraznil, že EÚ nemá dosť peňazí na to, aby zachránila Španielsko, ak by mu hrozil štátny bankrot. A tak by kolaps Španielska podľa jeho slov znamenal definitívny koniec celej eurozóny.

"Únia nemá dostatočné zdroje na to, aby pomohla Španielsku tak ako to urobila v prípade Grécka. Ak bude hroziť kolaps Španielsku, na jeho záchranu bude totiž potrebné vynaložiť obrovskú sumu peňazí a ja pochybujem, či najsilnejšie európske ekonomiky a osobitne Nemecko, budú schopné a ochotné dať dohromady také veľké peniaze," uviedol Pissaride.

Povedal, že politikom preto radí, aby hľadali iné riešenia než je priama finančná pomoc. "Jedným z riešení by bol povedzme dočasný návrat k španielskej pesete."

Sú to všetko len čierne chmáry na tvári nositeľa Nobelovej ceny alebo sa nad eurozónou naozaj opäť raz zmráka?  Kto vie…. Isté je len to, že Estónsko, ktoré sa začiatkom roka stalo už 17. členskou krajinou eurozóny, akoby si z pochmúrnych rečí ťažkú hlavu nerobilo.

Tallinnskí briketári sa činia

Napriek skutočnosti,  že v Nemecku si občania pre istotu ponechali zásoby nemeckých mariek v celkovej výške.. a že aj v iných krajinách eurozóny ľudia čoraz hlasnejšie volajú po návrate k svojim pôvodným menám, v Estónsku veselo a usilovne šrotujú svoje pôvodné koruny.

Začiatkom týždňa priniesli svetové médiá informácie o tom, ako v Estónsku v snahe využiť siahnuté estónske bankovky začali  z nich vyrábať brikety. Spaľovať ich budú v teplárni, ktorá vyhrieva niektoré sídliská hlavného mesta Tallinn. "Veľa iných zmyslupných možností ako využiť starú menu asi ani neexistuje," povedal pre médiá Rait Roosve, ktorý pracuje ako riaditeľ pokladničného a bezpečnostného oddelenia estónskej národnej banky Eesti Pank (EP).

Ono s eurom je to totiž tak, že najmä v poslednom týždni zaznelo množstvo vyjadrení zo strán politikov i ekonónov o tom, že ak eurozónu budeme chcieť zachrániť, bude potrebné rozšíriť euroval, čo si vyžiada ďalšie a ďalšie finančné prostriedky, teda ďalšie a ďalšie dane.

Tak napríklad riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko povedal, že je správne, aby sa na financovaní eurovalu podieľali banky, kďže sú zodpovedné za terajšie problémy.

Návrh bankovej dane, ktorý predniesla Európska komisia (EC) a v ktorom sa uvažuje o jednorazovom zdanení bankových aktív v eurozóne, je podľa Palka spôsob, akým by banky cca 50 miliardami eur participovali na financovaní mechanizmu pri stabilizácii eura. "Účasť bánk na tomto systéme je podľa mňa správna, pretože  bankový sektor má tiež svoj diel zodpovednosti, aj keď nie najväčší. Forma špeciálnej dane je technickým nástrojom ako zapojiť banky do tohto mechanizmu. Dôležité však je, aby príjem z tejto dane bol využitý výlučne na financovanie stabilizačného mechanizmu," zdôraznil Palko.

Keď daniari nepôjdu za sexom

Ale o daniach a sprísnení zdaňovania v čase krízy sa hovorí aj v iných súvislostiach. Napríklad v Holandsku rozhodli, že dopad nevyhnutných úsporných opatrení by mali pocítiť aj kňažky lásky. V Amsterdame, kde ich pracuje okolo 8 tisíc, im dali na vedomie, že v najbližších dňoch prídu za nimi daňoví úradníci, avšak nie za sexom a rozkošou, ale z prozaickejších dôvodov.

Kvôli ich daňovým povinnostiam, ktorým sa niektoré aj celé roky úspešne vyhýbali.

Podľa nových opatrení by každá amsterdamská kňažka lásky mala z každej jednej transakcie odviesť daň vo výške 19 percent. Podľa odhadov tamojších úradov priemerný zákazník zaplatí za jednu rozkoš cca 50 eur, pouličná pracovníčka bude musieťz nich odviesť 9 a pol eura. A navyše, každá kňažka lásky bude musieť každoročne odvádzať aj daň z príjmu fyzických osôb.

Domáce šľapky novú legislatívu vcelku privítali, veria však, že zákon dopadne aj na ich konkurentky – imigrantky z postsocialistických krajín strednej a východnej Európy, najmä z Poľska, Slovenska, Maďarska a predovšetkým z Rumunska a Ukrajiny.

Týždeň v protiklade názorov

Názor: Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy na stretnutí s americkým prezidentom Barackom Obamom zdôraznil, že uznáva úlohu dolára v celosvetovej ekonomike. "Vždy som bol veľký, priam ohromný priateľ Spojených štátov. Viem, akú dôležitú rolu hrajú Spojené státy vo svete a aký dôležitý je dolár ako svetová mena číslo jeden," povedal Sarkozy a vzápätí doplnil, že dolár bude podľa neho i naďalej hrať prominentnú rolu. "Prominentnú ale neznamená vždy exkluzívnu," dodal so svojím typickým úsmevom.

Protinázor: Renomovaný americký ekonóm Barry Eichengreen, ktorý pôsobí ako profesor ekonomických a politických vied na Berkeley University of California, povedal, že US dolár príde o pozíciu jedinej hlavnej svetovej meny a neustále sa znižujúci ekonomický význam Spojených štátov vo svete spôsobí, že namiesto dominantného dolára vznikne systém viacerých hlavných mien. 

"V súvislosti s tým sa dá očakávať, že Spojené štáty sa môžu ocitnúť v podobnej situácii, v akej je teraz Grécko. Spojené štáty si musia dať do poriadky štátny rozpočet, majú na to odhadujem necelých 5 rokov. Ak dovtedy tak neurobia, budú k nim finančné trhy pristupovať spôsobom, akým teraz pristupujú ku Grécku," poznamenal Barry Eichengreen.

Názor: Podľa francúzskeho premiéra Francois Fillona eurozóna ako soľ potrebuje silnejšiu harmonizáciu ekonomickej, fiškálnej a sociálnej politiky členských krajín.

Protinázor: Slovenská premiérka Iveta Radičová opakovane zdôraznila, že nesúhlasí s vytvorením fiškálnej únie v Európe.

"Centralizácia Európy, ktorá by znamenala aj harmonizáciu daní a podobne, nie je pre Slovenskú republiku a jej  občanov v žiadnom prípade výhodná. Daň z pridanej hodnoty by skočila možno na 24 percent, ale aj dane z príjmu a podobne by dosiahli podstatne vyššiu úroveň. Znižovalo by to čisté príjmy občanov a komplikovalo situáciu so zamestnanosťou. Slovensko s takýmito krokmi v žiadnom prípade nemôže súhlasiť," uviedla Radičová.

Názor: Podľa francúzskej ministerky hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti Christine Lagarde eurozóna potrebuje navýšenie prostriedkov do eurovalu. Dodala však, že navýšenie eurovalu je len jednou z možností, o ktorých sa teraz v eurozóne diskutuje."Jestvujú však vážne obavy, že terajší objem prostriedkov by nemusel byť dostatočný," poznamenala. Podobný názor zdieľa aj prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet. Ako opakovane zdôraznil, podporuje rýchle navýšenie prostriedkov v eurovale, keďže vlády jednotlivých krajín potrebujú čo najúčinnejší mechanizmus, ktorý by im pomohol zabezpečiť finančnú stabilitu.

Protinázor: Podľa nemeckého ministra hospodárstva Rainera Brüderleho žiadne navýšenie financií v Európskom fonde finančnej stability nie je potrebné. Euroval má podľa jeho slov taký objem, aký zodpovedá situácii. Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert zdôraznil, že diskusia o zväčšení záchranného fondu eurozóny nie je teraz na programe, pretože fond je schopný plniť svoje úlohy.

Prezident nemeckého nezávislého ekonomického inštitútu IFO Hans-Werner Sinn povedal, že Írsko si myslelo, že musí vytvoriť čo najväčší možný záchranný balík pre svoje banky a teraz je v peknej kaši. "Írsko by malo slúžiť Európe ako vážne varovanie, aby nezvyšovala objem peňazí v záchrannom fonde eurozóny."  Hans-Werner Sin dodal, že Nemecko by sa malo rázne postaviť zoči-voči snahám Európskej komisie, ktorej predseda José Manuel Barroso opakovane vyzýva na navýšenie fondu a rozšírenie jeho aktivít.

Názor: Podľa predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slotu by sa vláda a Národná rada SR mali vážne zaoberať možnosťou vystúpenia z Slovenska z Európskej únie. "EÚ začína byť mlynským kameňom, ktorý nás môže ponoriť veľmi hlboko. To, čo sa deje s eurom, dolárom, to sa skončí veľmi zle." 

Protinázor: Predseda Republikovej rady mimoparlamentnej ĽS-HZDS Marián Klenko v reakcii na Slotove vyjadrenia uviedol, že diskvalifikujú SNS ako reprezentanta národnej politiky.

Vystúpenie Slovenska z Únie by podľa Klenka negatívne ovplyvnilo export, sťažilo uplatnenie obyvateľov Slovenska na domácom aj medzinárodnom trhu práce a zneistilo investorov, ktorí pôsobia v Slovenskej republike. "Slota svojím veľkolepým vyhlásením chcel upútať pozornosť médií a verejnosti. Nemal by to však robiť spôsobom, ktorý poškodzuje medzinárodnú prestíž Slovenska a uráža voličov."

Ešte ostrejšie sa o Slotovi vyjadril samotný predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, keď o ňom – nielen v tejto, ale aj v mnohých iných súvislostiach povedal, že je hanbou na slovenskej politickej scéne. Mečiar sa nepekne vyjadril aj o expremiérovi Robertovi Ficovi. Povedal o ňom, že je klamár. A navyše vraj robí chyby z čírej túžby po moci. "Túži byť jediným absolútnym vládcom," zdôraznil Mečiar.

Sloboda a nesloboda

Podľa indexu ekonomickej slobody krajín (Index of Economic Freedom), pod kreovanie ktorého sa rok čo rok podpisujú redakcia denníka Wall Street Journal a nadácia Heritage Foundation, si Slovensko oproti vlaňajšku pohoršilo. S prihliadnutím na jednotlivé ukazovatele (sloboda obchodu, menová sloboda, investičná sloboda, prítomnosť korupcie a pod.) Slovensko získalo celkové skóre 69,5 boda, čím sa vo svetovom rebríčku umiestnilo na 37. mieste. Len pre porovnanie: 1. priečku obsadil Hong Kong, piatu Švajčiarsko, deviatu Spojené štáty, štrnástu Estónsko, dvadsiatu tretiu Nemecko a dvadsiatu ôsmu Česká republika. 

Dôležitejšie ako celkové umiestnenie je čosi iné, a to, že v prípade Slovenska celkový index oproti vlaňajšku klesol o 0,2 boda. Len pre porovnanie: v prípade Česka index medziročne stúpol o 0,6 boda a v prípade Maďarska o pol boda. Index vzrástol aj v prípade Rakúska, Nemecka, Dánska, Poľska, Estónska, Litvy, Rumunska, Bulharska, Turecka, Cypru..

Medzi faktory, ktoré najviac ohrozujú ekonomickú slobodu a podnikateľské prostredie na Slovensku, patrí podľa Heritage Foundation vysoká miera korupcie. "Hoci právne prostredie na Slovensku je vo všeobecnosti v súlade s trhovou ekonomikou, spolu s korupciou a byrokraciou spomaľuje podnikateľskú dynamiku," uvádza sa v komentároch Heritage Foundation. Nadácia Slovensku ďalej vyčíta, že kým sa súdnictvo dostane ku konečnému verdiktu, trvá to roky. Taktiež je v slovenskej justícii prítomná významná miera korupcie.

Hodnotenia spoza Atlantického oceánu plne korešpondujú s domácim hodnotením podnikateľského prostredia. Z prezentovaných stanovísk organizácií (združení a zväzov) reprezentujúcich podnikateľský sektor vyplýva, že  podnikatelia za jednu najväčších prekážok slobodného podnikania na Slovensku považujú najmä problematickú vymožiteľnosť práva, charakterizovanú o. i. zdĺhavými procesmi bez efektivity pre oprávneného.

Podnikatelia a zamestnávatelia združení v Podnikateľskej aliancii Slovenska (PAS) sú presvedčení, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa v 3. kvartáli lanského roka zlepšilo a ide o prvé zlepšenie od júla 2006, kedy sa moci ujala Ficova vláda, i naďalej však pretrvávajú závažné bariéry efektívneho a férového podnikania a vytvárania pracovných miest na Slovensku.

 Podľa nedávno zverejnej správy PAS sú to tieto štyri podnikateľmi najčastejšie pociťované problémy a prekážky:

  • korupcia
  • zlá vymožiteľnosť práva
  • nestabilita a nejednoznačnosť zákonov
  • vysoké odvodové zaťaženie.

Zatuchnuté dvere alebo Komu sa chce grcať?

V čase, keď domáci podnikatelia právom poukazujú na nízku vymožiteľnosť práva na Slovensku a potvrdzujú to aj údaje z Index of Economic Freedom, sa ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská snaží pootvoriť zatuchnuté a vŕzgajúce vráta slovenskej justície a dať ju ako-tak do poriadku.

Okrem iného sa snaží o to, aby za justičných čakateľov, teda tých mladých ľudí, ktorí vďaka tomuto inštitútu už majú istý doživotný flek na súdoch so všetkými sociálnymi a platovými výhodami, neboli čírou náhodou vybratí štyria blízki príbuzní predsedu Krajského súdu v Košiciach vrátane jeho dcéry a syna (!), ale aby sa do výberového konania za sudcu mohol prihlásiť každý kto spĺňa predpoklady (VŠ vzdelanie právnického smeru atď.).

Takejto ministerke – bez ohľadu na to, ktorá strana ju nominuje – treba tlieskať. Za to, že našla odvahu dať slovenské súdnictvo do poriadku, aby už nebolo zahľadené a uzavreté samo do seba a – nepostihnuteľné.

Za to jej treba tlieskať! A tu ho máš! Predstavitelia Združenia sudcov Slovenska (ZSS) aj po verejnom odhalení faktu, že medzi justičnými čakateľmi sú štyria blízki príbuzní predsedu Krajského súdu v Košiciach a takýchto prípadov je v slovenskej justícii viac, vydali vyhlásenie, že novela zákona o sudcoch a prísediacich z dielne ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej "výrazne zasahuje do existujúceho stupňa nezávislosti súdnej moci." A ďalej, "prijaté zmeny podľa ZSS obsahovo likvidujú prijatú ústavnú koncepciu vplyvu sudcovskej samosprávy na správu a riadenie súdov."

Pre úplnosť už len pripomeňme, že novelu zákona tesne pred Vianocami vrátil do parlamentu prezident SR o. i. s tým, že mu prekáža zrušenie inštitútu justičných čakateľov a zákonom ustanovená povinnosť nových sudcov priznať väzby na príbuzných, ktorí už v justícii pracujú.  Predstavitelia ZSS vyjadrili presvedčenie, že poslanci Národnej rady SR pri opätovnom hlasovaní o novele budú argumentáciu prezidenta SR v právnej rovine dôsledne rešpektovať

Človeku sa chce z toho všetkého grcať.

Mali by sa - podľa holandského vzoru - prísnejšie zdaňovať aj slovenské pouličné pracovníčky?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *