Nedeľa 01. novembra. Meniny má Denisa

Týždeň vo financiách: Európska únia, to sú aj slovenské šľapky

V súvislosti s krízou v Európe odznelo, že dejiny ekonomiky sú nekonečným seriálom, ktorého epizódy sú založené na nepravde a klamstvách. Jeden z najväčších bojovníkov proti dlhovej kríze sa už cíti unavený a odíde z funkcie. Pred voľbami sme na Slovensku svedkami až groteskných názorov na tému euroval a iné témy, avšak už Starí Rimania sa právom pýtali: Cui bono?

Hlavnou témou týždňa bol podľa hlavného ekonóma Saxo Bank Steena Jakobsena nesúlad, a to napríklad aj nesúlad v názoroch Nemecka na záchranný fond EFSF, pričom Angela Merkel stratila svoju „kancelársku väčšinu“. Ďalej to bol nesúlad medzi Nemeckom a členskými štátmi Medzinárodného menového fondu (IMF) a EÚ a v konečnom dôsledku aj nesúlad medzi Európskou centrálnou bankou (ECB) ako veriteľom poslednej inštancie a neschopnosťou politikov EÚ ponúknuť reálne riešenie krízy. 
Steen Jakobsen pre portál Investujeme.sk napísal, že zákonodarcovia EÚ preferujú podporu rozpočtovo slabých krajín eurozóny, ktoré trhy uvrhli do nemilosti, no konajú tak prostredníctvom ECB, pretože táto pomoc nie je zahrnutá v žiadnom rozpočte alebo súvahe (na rozdiel od príspevkov do eurovalu). „Tak preto sa k tomuto postupu politici tak radi uchyľujú!“ zdôraznil  Steen Jakobsen a dodal, že k  predstieraniu prezidenta ECB Maria Draghiho, že je veľkým záchrancom všetkého európskeho (čítaj: bánk), neexistuje žiadny rozpočet ani súvaha (na rozdiel od eurovalu).

„Nesúlad panuje tiež v tom, kto za všetko vezme zodpovednosť. ECB už teraz prekračuje svoj mandát daný Zmluvou o európskej únii, ale jej členovia nehodlajú o tom hlasovať alebo za to dokonca vziať zodpovednosť,“ konštatuje Jakobsen a kladie si otázku: Aký to má vlastne zmysel?

A pre Investujeme sk pridal k svojim úvahám ešte jeden príklad:

„Už som prednášal dosť o tom, ako trh môže zostať iracionálnym dlhšie ako jednotlivec dokáže zostať solventným. V tom som ale narazil na výborný citát George Sorosa: Dejiny ekonomiky sú nekonečným seriálom, ktorého epizódy sú založené na nepravdách a klamstvách, ale nikdy nie na pravde. Iná cesta k veľkým peniazom nevedie. Dôležité je rozpoznať trend, ktorého základy stoja na zlých predpokladoch, zviezť sa na ňom a vystúpiť z neho ešte predtým, než bude zdiskreditovaný.“

Extrémizmus a populizmus alebo racio?

Dianie v eurozóne počas týždňa kľúčovali, a to najmä psychologicky, tri významné udalosti:

  • skoršie vyhlásenie člena nemeckej vlády ministra Hans-Petra Friedricha, ktorý sa odvážil verejne ísť proti prúdu a povedal, že Grécku by odchod z eurozóny veľmi pomohol. Pre Der Spiegel vyhlásil, že Atény budú mať väčšiu šancu sa finančne zotaviť, keď budú stáť mimo eurozóny. Nová grécka mena by sa prudko oslabila voči euru, čo by pre krajinu znamenalo zvýšenie konkurencieschopnosti, keďže krajina by vyvážala lacnejšie pri zachovaní nominálnych miezd, dôvodil Hans-Peter Friedrich zdôrazniac, že Grécko by v žiadnom prípade nemalo byť z eurozóny vyhodené, ale ako problémová krajina by malo dostať návrh, aký nebude môcť odmietnuť.
  • Druhou udalosťou bolo tohtotýždňové schválenie druhého záchranného balíka finančnej pomoci pre Grécko vo fínskom a holandskom parlamente. Pokiaľ ide o Fínsko, všeobecne sa očakávalo, že to síce prejde, ale vyvolá to ostrejšie politické napätia a šarvátky. Záchranný úver napokon v parlamente hravo prešiel a žiadne politické prestrelky a urážky (v parlamente ani mimo neho) ani nezazneli. Zaujímavejšie to bolo v Holandsku, kde vo vzťahu k zadĺženému Grécku a potrebe mu pomôcť je momentálne asi najmenej ochoty a asertivity, o čo sa mediálne výdatne stará extrémistická krajne nacionalistická Strana za slobodu Partij voor de Vrijheid  (PVV) požadujúca okrem iného vystúpenie Holandska z eurozóny a čím skorší návrat k starému dobrému guldenu. Nakoniec ale nad populisticky zjednodušeným a extrémistickým pohľadom na vec predsa len prevážilo racio a schválenie pomoci Grécku v parlamente prešlo s odôvodnením, že je to potrebné pre stabilizáciu všetkých krajín eurozóny, vrátane samotného Holandska. 
Svetové médiá krátko potom citovali kresťanskodemokratickú poslankyňu Elly Blanksma-van den Heuvel (strana CDA), ktorej rozsiahlejší prejav v parlamente možno v skratke zhrnúť týmito slovami: „Ak by sme Grécko teraz nechali ako také malé dieťa napospas svojmu osudu, vyžiadalo by si to veľmi vysokú daň – aj pre samotné Grécko, aj pre ostatné krajiny Európy.“ 

K tomu dve krátke poznámky: Ako sme už uviedli, schválenie pomoci Grécku holandskými zákonodarcami bolo z pohľadu týždňa veľkou a dôležitou udalosťou, najmä psychologicky. Avšak to, že grécky parlament schválil nové úsporné opatrenia, vrátane zníženia miezd vo verejnom sektore a zníženia dôchodkov, to všetko na finančné trhy, ba ani na médiá a širokú verejnosť zasa až taký veľký dojem neurobilo. Druhá poznámka sa týka samotného Holandska – v tomto prehľade bude ešte o ňom reč, a to aj v súvislosti so štavnatejšími výrazmi.

  • A napokon treťou kľúčovou udalosťou bolo očakávanie summitu EÚ a v konečnom dôsledku aj jeho samotný priebeh vo výslovne pokojnom a konštruktívnom duchu, čo ocenila aj slovenská premiérka Iveta Radičová. Hlavným výsledkom summitu EÚ bola , nazývaná aj fiškálnou zmluvou, ku ktorej sa ale odmietli pripojiť Veľká Británia a Česko. 
Podľa Radičovej sa tým českí predstavitelia pridajúc sa na stranu veľkej Británie dopúšťajú vážnej chyby a vypomstí sa im to. Ich postoj dala do súvislosti s rôznymi podobami euroskepticizmu. Iný názor prezentoval predseda SNS Ján Slota, ktorý nesúhlasí s tým, aby sa Slovensko stalo súčasťou fiškálnej zmluvy, pretože tým prichádza o svoju suverenitu. Je sklamaný z toho, že okrem SNS proti fiškálnej zmluve neprotestuje žiadna iná strana. Podľa jeho slov je jasné, že s Radičovou a s fiškálnou úniou súhlasia všetky vládne strany a aj tzv. opozičný Smer-SD, pričom ale súhlasia s postupnou likvidáciou slovenskej suverenity v superštáte – v tzv. Spojených štátoch európskych, kde Slovensko o jednu – dve generácie napokon zanikne. V rozhovore pre české Parlamentní listy povedal, že pripojenie sa Slovenska k fiškálnej únii považuje za amorálne a neetické, za akt zlovôle proti vlastnému národu a vlastnej štátnosti. Zároveň dodal, že euro bude v dohľadnom čase mŕtva mena a že by sa mal začať proces vystúpenia Slovenska z EÚ. Bolo by to vraj zložité, ale pre nás to najlepšie riešenie do budúcnosti.

Dohoda o prísnejšej rozpočtovej zodpovednosti a užšej hospodárskej spolupráci členských krajín EÚ je podľa nemeckej kancelárky Angely Merkel jedným z najvýznamnejších miľnikov v celej histórii Únie. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy zdôraznil, že nová zmluva je rozhodujúcim krokom na ceste, po ktorej sa euro môže vrátiť do bezpečných vôd. Podľa analytikov fiškálna zmluva nie je len formálnym aktom, ale naopak – tým, že mení fiškálne pravidlá, zvýši naštrbenú dôveryhodnosť eurozóny a môže výrazne posilniť užšiu hospodársku spoluprácu medzi členmi EÚ  .

Kríza sa končí, optimizmom sa nemrhá 

Boju o euro a EÚ sme sa z rôznych pohľadov venovali počas uplynulého týždňa v mnohých článkoch, správach a komentároch. Publicista Daniel Kuchta v článku Řecko stále drží banky v nejistotě napísal: „Už je to obohratá pesnička. Najprv sa niekoľko dní špekuľuje o tom, ako bude vyzerať dohoda Grécka s dlžníkmi, potom je na rade niekoľko zaručených posledných termínov a keď to na bohviektorý pokus vyjde, sú všetci spokojní. Potom sa ale objaví ďalší problém a kolobeh sa opakuje… A problémy pre banky naďalej zostávajú.“

Podľa predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuy je koniec dlhovej krízy – obrazne povedané – už za dverami. Naznačil to ešte pred podpisom už fiškálnej dohody s tým, že kríza síce ešte nie je celkom prekonaná, ale už ten prvý a dôležitý krok sa urobil. A aký majú pohľad na dianie v eurozóne a blížiaci sa koniec krízy analytici?

Peter Margetiny zo spoločnosti TRIM Broker napísal, že Európa si nevie dať rady s riešením svojej dlhovej krízy. „Lídri eurozóny zmenili riešiteľné ekonomické problémy Grécka na politickú hádanku, ktorá ohrozuje spoločnú menu.“ Kým v Južnej Amerike (Argentína) bolo odpustenie dlhu schválené, až keď bolo jasné, že s fiškálnymi úpravami a štrukturálnymi reformami to hriešnici myslia vážne, v prípade Grécka tomu tak nie je. „I keď trojročné nalievanie likvidity Európskou centrálnou bankou a neustále záchranné balíky pre Grékov poskytujú priestor na dýchanie a čas na komplexnejšie riešenie, Grécko ostane zdrojom nestability.“

Analytik Capital Markets Boris Penev písal o optimizme po pondelkovom schválení druhej pôžičky Grécku zo strany nemeckého parlamentu, kedy akciové trhy sa v utorok pohybovali prevažne v plusových hodnotách. Ratingová agentúra S&P však zareagovala znížením úverového ratingu Grécka na stupeň SD, čo označuje čiastočný bankrot (selective default). „Aktuálna úroveň je už len stupeň od konvenčného bankrotu s úverovým ratingom D,“ zdôraznil analytik. 

Martin Cesnak, tiež zo spoločnosti Capital Markets, v komentári nazvanom Kríza sa končí, prichádza rast na konci týždňa konštatoval pokojnú astmosféru na kapitálových trhoch. Túto atmosféru podľa jeho slov podporil záver v poradí už 17-teho európskeho summitu od vypuknutia dlhovej krízy, na ktorom sa nemrhalo optimizmom.

„Politickí predstavitelia slávnostne prijali zmluvu o kontrole deficitov verejných financií, ktorá zavádza inštitút takzvanej automatickej brzdy.Tá by nezodpovedným krajinám mala zabrániť mrhať kapitálom nad ich pomery. Prezident Sarkozy následne oznámil opustenie rokovaní o dlhovej kríze a predstavil budúcnosť s pro-rastovou agendou,konštatoval analytik, no vzápätí dodal:

„Namieste je otázka, či tým politici chcú odštartovať druhú vlnu verejného míňania, keďže sú brzdy už namontované…“

Ďalšie informácie možno nájsť v kontinuálne vydávaných správach v sekcii Investičné spravodajstvo

Iba blázni snívajú o červenom boľševicku

Zaujímavý pohľad na to, ako by bankrot Grécka, čo sa však ľahko môže prihodiť aj Česku, prebehol v reále, ponúkol v článku nazvanom Jak by vypadal bankrot Řecka (Česka) Luboš Smrčka z Vysokej školy ekonomickej (VŠE) v Prahe. Okrem iného upozornil, že tváriť sa, že keď Grécko zbankrotuje, tak si to obyčajný Čech, Nemec alebo Francúz vlastne ani nevšimnú, to je hlúposť a ekonomická stupidita. „Ten bankrot pôjde z ich vrecák,“ upozoril Smrčka.

A čo by bankrot konkrétne znamenal pre Grécko? V prvom rade to, že by si nemohlo zájsť k medzinárodným inštitúciám po ďalšie peniaze, v krajine by sa zrútil finančný systém a kvôli snahám vybrať z bánk všetky úspory by vypukla panika. Milióny ľudí by sa ocitli bez prostriedkov, pretože ich úspory aj bežné prostriedky by zamrzli v uzavretých bankách. Vláda by nemala prostriedky na výplatu sociálnych dávok.

Bol by nariadený nútený výkup zlata a držanie akejkoľvek cudzej meny by bolo považované za ťažký trestný čin. Došlo by k uzavretiu štátnych hraníc a kvôli sociálnym nepokojom a narastajúcej kriminalite by vláda musela siahnuť po takých nástrojoch ako sú výnimočný stav a stanné právo.  

Našťastie, píše ďalej autor, rozumní Gréci, ktorí si aspoň rámcovo dokážu predstaviť ako taký bankrot vyzerá, robia všetko pre to,aby ho odvrátili. Ale proti nim stoja blázni, ktorí hovoria o diktáte, o germánskej či galskej okupácii ich slobodnej krajiny, veľkohubo tárajú o sociálnych istotách a snívajú o červenom  boľševickom Grécku. Autor ale v závere zdôrazňuje, že to všetko nie je len grécky problém a možno od neho Česká republika nie je až tak ďaleko: v Čechách je mnoho nezodpovedných politikov, ktorí aby si získali priazeň davu, sú ochotní rozprávať aj výslovné nezmysly.

Muž unavený z krízy

Luxemburský premiér a predseda tzv. Euroskupiny ako neformálneho združenia ministrov financií štátov používajúcich jednotnú menu Jean-Claude Juncker, ktorý je spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel dlhé roky považovaný za najzapálenejšieho bojovníka proti eurokríze, sa už cíti z krízy unavený. Minulý týždeň – počas konania summitu EÚ – oznámil, že po viac ako siedmich rokoch na čele Euroskupiny plánuje odísť z funkcie. Ale aby svojmu budúcemu nástupcovi už dopredu nezobral chuť a elán, uviedol, že to nie je z únavy a rozčarovania, ale vraj čisto z časových dôvodov. 

Kvôli neutíchajúcej kríze a s ňou spojeným množstvom rôznych problémov vraj musel tak trochu zanedbávať svoje premiérske povinnosti, keďže na jedno aj druhé časovo už jednoducho nestačil. Jeho funkčné obdobie v tzv. Euroskupine uplynie v júni a o možnom nástupcovi sa v euroštruktúrach zatiaľ nehovorilo.

Zo záchodov mizne toaletný papier

Sľúbili sme, že v tomto prehľade týždňa sa Holandsku budeme venovať ešte raz. Súvisí to opäť s minulotýždňovým summitom EÚ a sprievodnými podujatiami. Reč bola o možnom rozšírení Schengenského prieestoru o Rumunsko a Bulharsko. Aj keď väčšine krajín EÚ by to údajne neprekážalo, rázne nie povedali iba holandskí predstavitelia.  

A opäť v tejto súvislosti spomeňme holandskú krajne nacionalistickú a extrémistickú stranu PVV, ktorá výrazne masíruje verejnú mienku proti obyvateľomv bývalých socialistických krajín strednej a východnej Európy. A práve pod jej vplyvom holandský premiér Mark Rutte na summite potvrdil, že súhlas na rozšírenie Shengenského priestoru nedá, a to nielen pre problémy s korupciou v rumunskom a bulharskom súdnictve (čo je oficiálny dôvod), ale aj pre spôsob živiota obyvateľov týchto krajín.

Len pripomeňme, že práve členovia a prívrženci PVV sú tí, ktorí rôznymi kanálmi – na mítingoch a iných podujatiach, v médiách i na sociálnych sieťach obviňujú nekultúrnych obyvateľov bývalých socialistických krajín, že v Holandsku robia iba bordel a neporiadok. Poukazujú na šľapky z Poľska a Slovenska – rómske i tie so svetlou pleťou, ktoré nedbajú ani na základnú hygienu a šíria kvapavku a ďalšie pohlavné choroby, poukazujú na opitých Slovákov a obyvateľov ďalších krajín, ktorí sa správajú hulvátsky a nadôvažok aj smrdia a zo záchodov kradnú toaletný papier…

A v súlade s touto svojou propagandou pritlačili na Rutteho, aby zablokoval rozšírenie Shengenu a tým zabránil ďalšiemu masovému prílivu takých, ktorí by iba robili bordel a špinu.

K tejto veci treba ale povedať, že Európska komisia (EC) už viackrát odsúdila mediálne výpady strany PVV proti prisťahovalcom z východnej Európy a vyzvala holandskú vládu, aby urobila to isté. Vláda ústami ministra pre imigračnú politiku Gerda Leersa uviedla, že tieto aktivity neodsúdi a ani sa za ne neospravedlní, i keď sa s nimi nestotožňuje. Podľa ministra Leersa má v demokratickej spoločnosti každý právo vyjadriť svoj názor.

Cui bono?

Vnútropolitickú situáciu na Slovensku víria udalosti okolo eurokrízy i názory na to, či Slovensko má zostať členom EÚ, ale aj rôzne „mediálne kauzy“ ako gorila, sasanka a iné. Pokoj bude až po parlamentných voľbách. V súvislosti s uvedenými kauzami len jedna vec – už Starí Rimania hovorievali: Cui bono? Rozumej: V čí prospech? Komu to prináša osoh? Stačí sa pozrieť na preferencie politických strán teraz pár dní pred voľbami a všetko je jasné.

Predpokladaný víťaz volieb a ten, ktorý bude zostavovať novú vládu, pre noviny Marcový SMER – Náš kraj rozširované do domových schránok povedal, že Smer-SD nevylučuje rokovanie o zostavení novej vlády so žiadnou politickou stranou, ktorá sa dostane do parlamentu. Jedným dychom ale dodal, že nová vláda v prvom rade musí byť proeurópska. To je to najdôležitejšie!

A ďalej, „sme pripravení spolupracovať so stranami, ktoré vidia budúcnosť Slovenska v EÚ a eurozóne.“ 

Eurokomisár a podpredseda EC Maroš Šefčovič povedal, že v súvislosti s predvolebnou kampaňou zaznieva u nás ohľadom eurovalu toľko dezinformácií, že až to ide do groteskných polôh. Ale keby sa namiesto emócií argumentovalo faktami, potom by hneď bolo jasné, že od roku 2004, kedy Slovensko vstúpilo do EÚ, dostalo viac ako dalo a momentálne je v pluse cca na úrovni 3,6 miliardy eur. Podľa Sefčoviča aj to treba mať na mysli, keď hovoríme o solidarite v EÚ. 
       
Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu

 

Dôverujete ratingovým agentúram?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial