Piatok 15. decembra. Meniny má Ivica

Týždeň vo financiách: Hrozí exodus bankárov?

Najväčšie svetové banky dostanú účet za krízu aj v podobe špeciálnych daní. Návrh amerického prezidenta B. Obamu sa pozdáva aj politickým lídrom v Európe. Svetové agentúry zatiaľ neinformovali o tom, že by politici zvažovali vyvodzovanie zodpovednosti za ekonomické problémy aj voči sebe. Politici pritom nesú časť viny za „šťastný život na dlh“.

„Ťažký život bankárov…“

Návrh Obamovej administratívy na zavedenie poplatkov pre veľké finančné spoločnosti môže stáť banky JP Morgan (JPM) a Bank of America (BAC) viac ako 1,5 miliardy dolárov. Podľa analytikov tak môže dôjsť k spomaleniu obnovy v celom sektore a k potlačeniu záujmu investorov o akcie bánk. Väčšina analytikov tento krok príliš pozitívne nevníma.

Daň by mala byť približne na 50 amerických firiem uvalená od 30. júna a do štátnej kasy by mala priniesť 90 miliárd dolárov. Prezident Obama tak chce podľa svojich slov dostať späť prostriedky, ktoré daňoví poplatníci vložili do záchrany veľkých finančných spoločností. Opononenti však pripisujú vinu za vznik krízy aj americkej vláde, ktorá tlačila na poskytovanie úverov na bývanie aj klientom s "problémovou bonitou".

Daň pre bankárov je témou číslo jeden aj v európskom priestore. Londýnsky starosta B. Johnson upozornil, že vysoké zdaňovanie bankárov bude kontraproduktívne a z krajiny mnohí odídu. Vláda by tak mala prehodnotiť 50% daň pre odmeny presahujúce 25 tisíc libier.    

Zdaňovanie bankárov sa páči aj slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi a jeho španielskemu kolegovi José Rodríguez Zapaterovi. Našich bankárov, ktorí krízu nespôsobili, špeciálna daň trápiť nemusí. Aj oni však majú svoje vrásky, ministerstvo financií im chce zákonom určiť obsah základného balíka služieb. Jeho súčasťou by malo byť okrem neobmedzeného počtu transakcií kartou a cez internet aj 36 operácii na pobočke. Bankám sa však zdá takýto bohatý balíček nereálny. Ešte viac ich pobúrilo, že návrh išiel na vládu poza ich chrbát a to aj napriek memorandu o spolupráci počas krízy, kde sa vláda zaviazala konzultovať všetky zákony týkajúce sa sektora. Cieľom návrhu ministerstva financií je poskytnúť klientovi možnosť porovnať výhodnosť bežného účtu. Samotné banky upozorňujú, že balík, podľa požiadaviek rezortu financií by bol pridrahý, ministerstvo však očakáva, že ceny balíkov budú nižšie.

Návrh bol súčasťou zákona o úveroch, ktorý prináša viacero zaujímavých noviniek. Ak legislatívu schváli parlament, sprísnia sa podmienky pre reklamu úverových produktov, finančné inštitúcie budú mať obmedzený poplatok za predčasné splatenie a spotrebiteľ bude môcť do 14 dní bez sankcie odstúpiť od úverovej zmluvy. Veritelia zároveň budú musieť preverovať bonitu žiadateľov – toto je ochrana najmä pred nebankovými spoločnosťami, ktoré pri požičiavaní počítali s tým, že dlžník zlyhá a zabavia mu založený majetok.  

Papierové peniaze sú len papierové

Počas krízy potrebujú vlády peniaze a súčasná monetárna politika im umožňuje „dotlačiť si“ chýbajúce bankovky. To však môže spôsobiť mnoho problémov: „Prvým dôvodom prečo si meny nebudú plniť funkciu uchovávateľa hodnôt je zrušenie systému zlatého štandardu. Teda systému, v ktorom vláda alebo centrálna banka garantovala výmenu papierových peňazí za fyzické aktívum drahého kovu (ktorý nemožno len tak vyprodukovať mávnutím čarovného rotora tlačiarenského stroja),“
myslí si analytik Stanislav Panis. Podľa neho: „Kto raz začne s tlačením nekrytých peňazí, nikdy s tým nebude chcieť skončiť a to až do úplného rozvratu menového systému a apokalypsy. Navyše s jedlom rastie chuť. Preto nemáme pochýb o tom, že dolár ale aj iné hlavné meny sveta fungujúce na princípe Fiat Money budú z dlhodobého hľadiska voči reálnych aktívam a drahým kovom stále len strácať hodnotu a silu. A to na pravidelnej a konštantnej báze. Meny môžu posilňovať len voči sebe navzájom a nie voči drahým kovom a ak áno tak len krátkodobo.“

Dopravcovia majú lacnejšiu naftu

Protesty proti mýtu sa dopravcom oplatili. Slovenská vláda rozhodla o dočasných úľavách na cestách I. triedy a ako kompenzáciu za vysoké mýto zníži spotrebnú daň z nafty o 11 centov (keďže vzhľadom k nižšej cene klesne aj DPH, tankujúci zaplatia za liter nafty menej o 13 centov). Podľa prepočtov NBS, na ktoré sa odvolal premiér, budú dopady na zavedenie mýta pre dopravcov takmer nulové. Analytici UniCredit Bank vypočítali, že zlacnenie nafty o 13 centov prinesie dopravcom 20-40% úspory zo sumy, ktorú zaplatia za mýto – závisí to od ciest, ktoré využívajú.

Podľa premiéra spôsobí zníženie dane výpadok príjmov štátneho rozpočtu na úrovni 100 miliónov eur. Časť peňazí sa však vráti, keďže po znížení spotrebnej dane sa zvýši počet tankujúcich, ktorí doteraz kupovali palivo v okolitých štátoch.

Nižší príjem štátneho rozpočtu chce vláda kompenzovať vlastnými úsporami, zrušia sa ministerstvá výstavby a regionálneho rozvoja a životného prostredia. Agenda životného prostredia prejde pod ministerstvo životného prostredia a záležitosti rezortu výstavby a regionálneho rozvoja si podelia ministerstvo hospodárstva, ministerstvo práce a ministerstvo kultúry, na ktoré prejde zodpovednosť za cestovný ruch.

Dopravcovia teda ušetria, ale straty, ktoré im už vznikli v dôsledku čakania na registráciu, si od spoločnosti SkyToll zrejme nevymôžu: „Nepochybne v tomto prípade leží časť zodpovednosti za tento stav na pleciach prevádzkovateľa systému, ktorý podľa všetkých dostupných informácií zrejme podcenil zložitosť procesu samotného zavedenia mýta. Na druhej strane je nutné podotknúť, že možnosť registrovať sa v mýtnom systéme mali prepravcovia už od konca novembra 2009. Ak možnosť predregistrácie nevyužili, mohli predpokladať, že im táto povinnosť 1. januára 2010 vznikne a vybavenie potrebných záležitostí spôsobí určitú časovú stratu,"  myslí si Marián Kačur z Appraisal services – spoločnosti, ktorá je súdnym znalcom pri vyčísľovaní škôd.

ECB – vývoj nebude rovnomerný

ECB podľa očakávania ponechala základné úrokové sadzby. Jej šéf Jean Claud Trichet v komentári zdôraznil, že rast ekonomiky eurozóny v tomto roku bude len mierny a obnova bude nerovná, keď niektoré ekonomiky budú rásť rýchlejšie ako ostatné.  Ekonomické výhľady stále ostávajú neisté a posledné zlepšenia ekonomiky idú aj na vrub krátkodobým fiškálnym injekciám a obnove cyklu zásob, ktorých efekt môže čoskoro vypršať. 

Veľkým rizikom obnovy ostáva rast nezamestnanosti, kde sa počíta s jeho pokračovaním, rast cien energií, riziká z finančného sektora a stále pretrvávajúce globálnej nerovnováhy. V sprísňovaní menovej politiky bude ECB veľmi opatrná.

Trichet uviedol, že  posledný nárast inflácie bol predovšetkým v dôsledku rastu cien energií (ropa je v porovnaní s minulým rokoch vyššie o viac ako 70%), no na druhej strane sa očakáva, že inflačné tlaky budú utlmené, úroveň spotrebiteľských cien z krátkodobého hľadiska ostane okolo jedného percenta a strednodobé inflačné očakávania sú rovnako pevne ukotvené. Celkovo sú inflačné riziká vybalansované a teda takýto mierny slovník nás opäť privádza z pohľadu inflačných prognóz ECB k predpokladu, že ECB sa so zvyšovaním sadzieb rozhodne nebude ponáhľať.

Podľa Raiffeisen Capital Management je pre trvalé oživenie konjunktúry v krajinách SVE dôležitá aj domáca spotreba, ktorá je však takmer všade v regióne vo fáze poklesu ( s výnimkou Poľska). Cesta naspäť k predkrízovej úrovni bude zrejme v každom prípade ešte veľmi dlhá.

Spomedzi európskych krajín si najväčšie vrásky robia v Grécku a Portugalsku. Ratingová agentúra Moody´s tvrdí, že krajiny si síce stále dokážu požičať, ale za vysoké úroky. Oba štáty musia preto urýchlene začať riešiť svoje ekonomické problémy. Situácia sa však dotýka celej eurozóny. Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej čakajú európsku menu ťažké časy najmä v súvislosti s gréckym rozpočtovým deficitom.

Slovenský priemysel po čase rástol

Slovenský priemysel prvýkrát po trinástich mesiacoch medziročne rástol, je to však dané aj porovnávaním s pádom z minulého roku. Novembrový medziročný nárast priemyselnej výroby o 2,5% by tak mal byť prvým článkom reťazca kladných čísel na nasledujúce mesiace. Oproti predkrízovým úrovniam (priemer prvého polroku 2008) vyrába priemysel približne o 4,2% menej. 

V novembri dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 3 994,9 mil. eur pri medziročnom raste o 2,7 %. Celkový dovoz tovaru sa znížil o 8,7 % na 3 735,6 mil. eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 259,4 mil. eur.

Mzdy rástli vo viacerých odvetviach

Kým vo väčšine profesií dochádza k prepúšťaniu, v prípade informačných a komunikačných služieb zaznamenal Štatistický úrad nárast počtu pracovníkov o 1,2%. Priemerná nominálna mesačná mzda sa v novembri medziročne zvýšila v priemysle o 3,5%, maloobchode o 1,5% a v segmente HORECA o 0,1%. V predaji a oprave motorových vozidiel mzda klesla o 7%, vo veľkoobchode o 5,5%, vybraných trhových službách o 3,7 %, doprave a skladovaní o 2,9%, ubytovaní o 2,7%, informačných a komunikačných činnostiach o 1,5% a v stavebníctve o 0,4%.  

Šrotovné prepadlo 11% vodičov

Ministerstvo hospodárstva preplatí 39270 dotácií "šrotovného" za obe kolá. Nárok si v zákonnej lehote do konca roka neuplatnilo 4930 vodičov, teda vyše 11%. Nevyužité peniaze sa vrátia do štátneho rozpočtu. MH SR tretie kolo šrotovného neplánuje.

NBS už s novým šéfom

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vymenoval Jozefa Makúcha do funkcie guvernéra Národnej banky Slovenska. Ide o v poradí štvrtého guvernéra NBS. Doterajší guvernér Ivan Šramko bude veľvyslancom pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD.

Najväčším automobilovým trhom Čína

Čína vystriedala USA na pozícii najväčšieho automobilového trhu na svete vďaka 46% medziročného nárastu tržieb v roku 2009. Vlani sa v Číne predalo 13,6 mil vozov, pričom v USA 10,4 mil – teda najmenej od roku 1982. Americké prvenstvo zaniklo po viac ako sto rokoch.

Falšujú sa najmä 50 eurovky

Vlani bolo na Slovensku zadržaných 2 093 kusov falošných eurových bankoviek v celkovej hodnote 157 145 eur. Najčastejšie zadržané falzifikáty boli bankovky v nominálnej hodnote 50 eur (39,5 %), ktoré spolu s 20 eur a 100 eur tvorili takmer 90 % z celkového počtu zadržaných falzifikátov.

Vláda plánuje zriadenie Úradu pre ochranu finančného spotrebiteľa. Myslíte si, že takáto inštitúcia je potrebná?

View Results

Loading ... Loading ...

5 odpovedí na “Týždeň vo financiách: Hrozí exodus bankárov?”

  1. Patizón píše:

    v článku je jedna nepresnosť, a to dosť podstatná!!! Pravdou totiž je, že nie politici sú na vine za nepriaznivý vývoj. Politici sú eo ipso dobrí, lebo na mysli nemajú nič iné, len blaho pracujúceho ľudu. To zlí sú tí hnusní bankári, tie krvilačné supy nezažraté!!!

    • Dino píše:

      A okrem bankárov sú zlí aj analytici. Prečo vŕtajú do toho, že na Slovensku je miera nezamestnanosti 12,66 percenta, keď tunajší pracujúci ľud sa má dobre a bezvýhradne miluje svojich politikov, svojich najvyšších štátnych predstaviteľov? Čerta rohatého ľud zaujíma, aká je miera nezamestnanosti! Také veci ľudí nezaujímajú, len tých trápnych analytikov dobre platených judášskymi grošmi odkiaľsi zo Západu…

      • prešpurský burcsák píše:

        Chceš vari povedať, že to premiér Fico môže za to, že je u nás vysoká nezamestnanosť (podstatne vyššia ako v okolitých krajinách)?!! Veď keby všetko išlo podľa premiéra Fica a pravičiari by mu nehádzali polená pod nohy, už dávno sme všetci mohli žiť v blahobyte beztriednej komunistickej spoločnosti, o akej snívali súdruhovia Lenin, Stalin, Brežnev, Černenko a ďalší.

        • Vasiľ zo Svidnika píše:

          Mi Slovaci sme zvlaštna rasa, však keby u nas bola hoci aj 59-percentna nezamestnanosť a Fico povie v Slovenskom rozhlase, že je u nas dobre a mame vládu, na aku možeme byť hrdi, ta fšetci budeme spokojny a hrdy…

  2. píše:

    Príspevok z IP adresy: 91.143.224.139 bol vyhodnotený ako spam a zmazaný.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *