Stvrtok 15. novembra. Meniny má Leopold

Týždeň vo financiách: Hurá! Budeme mať novú vládu – eurozónovú!

Euro, to nie sú len práva a výhody, to je v prvom rade rehoľa – povinnosti a prísne pravidlá, odznelo na pozadí náhleho zistenia, že nemecký motor Európy sa už netočí tak, aby všetko utiahol a nemožno sa už naň bezvýhradne spoliehať. Ale aj na pozadí návrhu, aby eurozóna nabrala novú – pevnejšiu formu. Podľa analytika spoločnosti Patria Direct vinníkom za všetko zlé sú ratingové agentúry, centrálne banky a vlastne každý, kto je po ruke…

Opäť sa v rôznych podobách skloňuje zadlženosť niektorých európskych krajín. Podľa belgického ministra financií Didiera Reyndersa je terajšia dlhová kríza v eurozóne minimálne taká vážna ako kríza z roku 2008, ktorá však zasiahla predovšetkým banky.

Reynders to povedal pre denník L’Echo, pričom pripustil, že dlhová kríza by postupne mohla zasiahnuť celú zemeguľu. Jedným dychom pripustil aj to, že eurozóna by mohla túto krízu ustáť a poučiť sa z nej – jej členovia by však mali prehĺbiť hospodársku integráciu.

Analytik spoločnosti TRIM Broker Peter Margetiny na margo výšky dlhu niektorých krajín eurozóny napísal, že "súčasná nekonkurencieschopnosť Grécka, Írska, Portugalska, Španielska alebo Talianska sa neobjavila len tak, z ničoho nič. Tento vývoj trval 10 dlhých rokov. Museli na ňom tvrdo pracovať."

Podľa Margetinyho bolo vždy jasné, že liečba spôsobí veľkú bolesť a bude znamenať hrozbu pre projekt s názvom euro. "Prečo sa teda politickí lídri nesnažili napraviť situáciu skôr, v čase, kedy by to bolo oveľa jednoduchšie? Nuž, asi ťažko by sme predpokladali zmysluplné riešenia od pilierov celej Európskej únie – Nemecka a Francúzska – ktoré takmer nikdy nedodržiavali kritérium rozpočtového deficitu v maximálnej výške 3% HDP."

V USA vraj nebola situácia o nič lepšia. "Hlavným iniciátorom spotrebnej horúčky bol niekdajší šéf Fedu, Alan Greenspan. Dnes sa tieto problémy stali ešte zložitejšími, avšak všetky rozhodnutia sú prinajlepšom polovičaté a plechovku kopeme po ceste aj naďalej," zdôrazňuje analytik TRIM Broker.

Euro, to nie sú len práva

Viacero finančných odborníkov, analytikov a bankárov vyjadrilo v uplynulých dňoch názory, ktoré možno zhrnúť zhruba do tejto vety: Euro, to nie sú len práva a výhody, to je v prvom rade rehoľa, čiže povinnosti a prísne, veľmi prísne pravidlá. Mnohí sa v takom to alebo podobnom duchu vyjadrili v reakcii na výsledky nemeckej ekonomiky, ktorá v druhom štvrťroku medzikvartálne spomalila svoj rast z 1,3 % na veľmi nízku hodnotu 0,1 %, alebo inak a jednoduchšie povedané – nemecká ekonomika sa prakticky temer zastavila.

Fígeľ je v tom, že dosiaľ sa všetci utešovali: Nech už to bude s eurozónou ako je, nech už bude zle alebo aj horšie ako zle, je tu Nemecko, ktoré má na to, aby eurozónu zachránilo. Ale zrazu sa ukázalo, že táto idea až tak celkom neplatí.

Analytici sa môžu vo svojich komentároch rôzniť, môžu túto záležitosť okomentovať tak či onak, jedno je ale isté: Nemecku dochádza dych a slabý rast nemeckej ekonomiky oslabil euro. Spoločná európska mena na zverejnenie správy nemeckého nemeckého štatistického úradu o vývoji  tamojšej ekonomiky okamžite zareagovala poklesom – zverejnené výsledky sklamali očakávania analytikov.

Bližšie sme sa tejto téme po celý týždeň venovali napríklad v týchto správach, komentároch a článkoch: Makro: Německá ekonomika v druhém čtvrtletí značně zpomalila, Růst v Evropě zpomaluje, Německu dochází dech, Další špatné ekonomické zprávy dostávají trhy pod tlak, euro začalo ztrácetEvropské trhy po třídenní růstové řadě opět oslabují, na vině výrazné zpomalení německé ekonomiky, Německá ekonomika se ve 2Q téměř zastavila, Horší HDP oslabil německé akcie.

Analytici spoločnosti Cyrrus sa pýtajú, či Dochází německé lokomotivě pára? Podľa Martina Loosa "zmrazila správa o podstatne nižšom raste HDP v Nemecku než bolo očakávané" a ďalej, "… ako vidieť, na jednej strane tu máme kauzu niektorých zadĺžených európskych štátov, ktorá sa zásadným spôsobom podieľala na nedávnych silných turbulenciách, na strane druhej sa vynárajú ďalšie obavy zo stagnácie, v horšom prípade až recesie v eurozóne a v USA."

Podľa analytikov z Fio banky nemecké akcie ťažili neuspokojivé výsledky schôdzky Merkelová – Sarkozy. Daniel Marván k tomu napísal: "Štátnici pri riešení európskej dlhovej krízy nepostúpili takým spôsobom, aký očakávali trhy (buď navýšenie európskeho záchranného fondu alebo príprava projektu spoločných európskych dlhopisov). Index DAX vďaka tomu otvoril poklesom pod 5 900 bodov."

Nemecku teda dochádza dych a eurozóna, aby – ľudovo povedané – prežila, musí sa nejako ak už nie pretransformovať, tak aspoň preobliecť do nového hábu. A opäť sme pri dnes tak veľmi rozšírenej myšlienke, že euro, to nie sú len práva a výhody, to je v prvom rade rehoľa, čiže povinnosti a prísne, veľmi prísne pravidlá.

Ide o to, aby eurozóna nabrala novú – pevnejšiu formu. A aby v nej platili rovnaké pravidlá pre všetkých.

Túto požiadavku potvrdzujú aj závery z už spomenutého minulotýždňového stretnutia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Zo stretnutia vzišli tri závažné témy:

  1. vytvorenie spoločnej vlády eurozóny, ktorá by mala pomôcť dostať sa zo súčasnej ekonomickej krízy. Na čele novej vlády by mal stáť súčasný prezident Európskej rady Herman Van Rompuy. Tvorili by ju predsedovia vlád a hlavy štátov eurozóny. Vláda by sa schádzala dvakrát ročne, v prípade potreby častejšie.
  2. výzva sedemnástim štátom eurozóny, aby najneskôr do polovice roku 2012 prijali zákony zabezpečujúce dosiahnutie vyrovnaných rozpočtov. Prezident Sarkozy k tomu povedal: "Smerujeme k silnejšej integrácii eurozóny."
  3. daň z finančných transakcií a harmonizácia firemnej dane v rámci celej eurozóny.

Očakávaná 4. téma – spoločné európske dlhopisy, tzv. eurobondy, sa nekonala.

Zázračný prútik…

Podľa Sarkozyho o spoločných dlhopisoch, tzv. eurobondoch by sa síce dalo uvažovať, ale – ako povedal – "až na konci procesu európskej integrácie, nie na jej začiatku". Merkelová otázku eurobondov zmietla zo stola s patričným komentárom, podľa ktorého sa mnohí nazdávajú, že najvhodnejším prostriedkom na prekonanenie terajšej krízy sú spoločné európske dlhopisy. Niektorí ich vraj vnímajú ako povestný zázračný prútik. "Všetci očakávajú jednu metódu, ktorou by sa všetko vyriešilo a eurozóna by sa dostala z krízy von…. Ale potrebné sú postupné kroky na získanie dôvery trhov, kroky, ktorébudú mať dlhodobejší charakter a tu nám európske dlhopisy nepomôžu."

Podľa talianskeho ministra hospodárstva Giulio Tremontiho by krajiny eurozóny mali pri riešení súčasnej dlhovej krízy postupovať koordinovanejšie, čo okrem iného znamená, že by mali emitovať spoločné európske dlhopisy. Bolo by to vraj také majstrovské riešenie krízy. Ba minister zašiel ešte ďalej, keď povedal, že ak by sa vydávali spoločné dlhopisy, kríza v eurozóne  by nedospela až do terajšieho štádia.

Opačný názor prezentoval nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, podľa ktorého by spoločné dlhopisy doslova podkopali základy eura ako spoločnej meny. Eurobondami by sa vraj oslabila fiškálna disciplína členských krajín, preto nemôžu existovať spoločné európske dlhopisy dovtedy, kým každá členská krajina bude mať vlastnú finančnú politiku. "Na to, aby mohli jestvovať nástroje jednak pre motiváciu krajín a  jednak pre sankcie,  na to potrebujeme rozličné úroky," týmito slovami Schäuble odmieto myšlienku eurobondov.  

Rakúska ministerka financií Maria Theresia Fekter vyslovila myšlienku : "Keďže eurozóna nemá spoločnú spoločnú hospodársku a finančnú politiku, nemôže mať ani eurobondy." Tie by podľa jej slov zvýšili náklady na financovanie dlhu Rakúska o celé miliardy eur. A preto, dodala ministerka, postoj Rakúska i jej osobný postoj k spoločným európskym dlhopisom je naďalej skeptický.

Podľa francúzskeho premiéra Francois Fillona spoločné európske dlhopisy naozaj nie sú všeliekom na všetky bolesti eurozóny. A čo je najhoršie, dodáva Fillon, erurobondy by výrazne zdražili obsluhu francúzskeho dlhu a spochybnili najvyšší rating Francúzska na úrovni AAA.

Klasik by od samej radosti zhíkol: "Hurá! Keď už nič iné a kríza v eurozóne tak skoro nepominie, aspoň budeme mať novú vládu – eurozónovú!"

Koho poškodí daň z finančných transakcií?

Otázkam týkajúcim sa stretnutia Sarkozy – Merkelová, dane z finančných transakcií a skepsy okolo tzv. eurobondov sme sa počas týždňa venovali vo viacerých článkoch, správach a komentároch.

Napríklad  analytik spoločnosti Capital Markets Zoltán Csiba pre portál Investujeme.sk v komentári nazvanom Nemecko-francúzske duo investorov nepresvedčilo, napísal, že "počas „neplánovaného“ stretnutia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nikolasa Sarkozyho sa síce zrodila nová idea euro-vlády, akciovým trhom však tento „krok vpred“ očakávaný efekt upokojenia nepriniesol. Európske akciové indexy klesali…"

Konzultant Saxo Bank Nick Beecroft pre portál Investujeme.sk napísal, že komuniké zo stretnutia Sarkozy – Merkelová obsahuje záväzok preskúmať zavedenie tzv. dane z finančných transakcií, t. j. malú percentuálnu zrážku z hodnoty každého obchodu. Avšak návrh je to vágny a nedefinuje presne, ktoré trhy budú dotknuté. "Koncept finančnej dane vždy uprednostňovali ťažkosťami sužovaní politici. Tieto myšlienky sa dostávajú k slovu vždy v ťažkých časoch," dodáva k tomu Nick Beecroft.

Ako ďalej uvádza, medzi politikmi patrí k tradícii obviňovať veľkých a škaredých špekulantov. A prečo si nevziať na paškál banky? "Sú vďačným cieľom a pri vytváraní klamstiev okolo derivátov zaistených hypotekárnymi úvermi, ktoré takmer potopili svetový finančný systém, hrali nepochybne hlavnú úlohu. Mohlo by to byť pre všetky bezbolestné riešenie? Odpoveď znie: nemohlo. Vôbec to nebude bezbolestné. Po prvé, ak by takáto daň bola na finančné trhy uvalená, zafungoval by zákon neplánovaných dôsledkov. Na týchto trhoch by došlo k redukcii likvidity a protistrán, pretože ochota vstupovať do veľkých obchodov by sa znížila."

Konzultant Saxo Bank si myslí, že v skutočnosti by daň uvalená na banky postihla ich klientov. "Netreba sa obávať, že takáto daň by bola politicky prijateľná, pretože by vážne poškodila európsky finančný sektor a viedla by k jeho presunu do New Yorku, Singapuru, Hong Kongu atď."

A ďalej, "keby k tomuto opatreniu pristúpila iba eurozóna alebo dokonca EÚ (pričom Británia by toto nikdy nepodpísala), potom by počas pár mesiacov pred tým, než by opatrenie nadobudlo účinnosť, trhy opustili Európu a presunuli by sa do atraktívnejších lokalít. To by malo pre európske finančné centrá zničujúce dôsledky."  

Komentár Nick Beecrofta má príznačný názov Saxo Bank: Francúzko-nemecký návrh na zavedenie bankovej dane bude zdanením nás všetkých.

Analytik menových trhov Saxo Bank Andrew Robinson v komentári nazvanom FOREX: Rozhodujúce momenty pre CHF, zraky sa upierajú na zasadnutie SNB napísal doslova: "Spoločná tlačová konferencia Angely Merkelovej a Nicolasa Sarkozyho predstavila veľa návrhov na budúcnosť spoločných väzieb, avšak ohľadom dlhovej hrozby v EÚ, Európskeho fondu finančnej stability, ani spoločných eurobondov nepriniesla nič nové."

Ďalšie informácie k téme sme priebežne prinášali v kontinuálnom investičnom spravodajstve.

Kto je vlastne na vine?

A ešte jeden názor z trochu iného konca: V posledných dvoch týždňoch bolo nemálo priestoru venovaného viac či menej objektívnym názorom na to, čo spôsobilo extrémnu rozkolísanosť a dramatické poklesy takmer všetkých hlavných akciových trhov.

Petr Žabža zo spoločnosti Patria Direct k tomu píše: "Za vinníka boli označené neschopné vlády, centrálne banky, ratingové agentúry, superrýchle obchodné systémy, Čína…, de facto ktokoľvek, kto bol práve po ruke."

Komentár Petra Žabžu má priliehavý titulok Bude hůř?

Nostalgia za slovenskou korunou

V súvislosti s aktuálnym prehlbovaním finančnej krízy a jej dopadmi na reálnu ekonomiku a finančné trhy analytik spoločnosti TRIM Broker Valér Demjan pre portál Investujeme.sk napísal, že výsledkom prehlbovania sú nové historické maximá na zlate (denominovanom v USD a EUR) a silné zisky švajčiarskeho franku (CHF), ktorý bol považovaný za synonymum papierového zlata.

Analytik ďalej píše: "Tu vzniká základná otázka: je ešte výhodné pre slovenskú ekonomiku čerpať potenciál z eura? V roku 2008/2009 sme využili ochranný dáždnik eurozóny pod tlakom finančnej krízy z USA. Súčasný vývoj v eurozóne, nedôvera voči európskemu finančnému sektoru, potreba financovať Grékov, garancie v eurovale navršujú našu cenu za euro. Je naozaj v súčasnosti euro ešte podporou alebo hrozbou pre našu ekonomiku, línia medzi týmito dvoma hranicami je už tenká a prelína sa."


Autor v závere pripúšťa, že globálne zmeny dávajú šancu oprášiť i potenciál pre zlatý lesk SKK. "Mne išlo iba o naznačenie prípadných možných turbulencií v systéme starého menového rozloženia," dodal na vysvetlenie.

Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

Veríte tomu, že eurozóna sa rozpadne?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *