Pondelok 11. decembra. Meniny má Hilda

Týždeň vo financiách: Idea globálnej bankovej dane sa stráca v letnom opare

Mocní sveta radi zdôrazňujú, že svet financií potrebuje čo najprísnejšiu reguláciu, medzinárodná asociácia účtovníkov však upozorňuje, že finančnému sektoru nechýba ani tak regulácia ako skôr etika. Chudoba ohrozuje 11 percent domácností na Slovensku, zato ale rastie počet milionárov. V čase dovoleniek by sme mali viac dbať na bezpečnosť svojich peňazí.

To, čomu sa dnes moderne hovorí finančné napätie v eurozóne a v celej EÚ, sa začiatkom minulého týždňa postaralo o pokles eura voči svetovým menám vrátane švajčiarskeho franku na rekordné minimá. V utorok 29. júna kurz eura klesol oproti švajčiarskemu franku na úroveň 1,3238 CHF/EUR. Je to najnižšia hodnota od zavedenia eura ako jednotnej európskej meny.

Euro však v stredu náhle posilnilo po tom, čo si banky požičali od Európskej centrálnej banky  (ECB) podstatne menej ako sa očakávalo. Zmiernilo to obavy o ich financovanie.

Podľa bankových analytikov skutočnosť, že objem poskytnutých trojmesačných úverov bol podstatne nižší, je signálom, že slabšie banky nepotrebujú toľko peňazí, koľko sa všeobecne očakávalo. Viacerí analytici sa stotožňujú s myšlienkou, že je to dobrý výhľad nielen pre európsky bankový systém, ale aj pre EÚ a eurozónu ako takú. Aktuálne informácie z ECB podporili aj európske akcie a viedli k zníženiu rizikových prirážok na vládne dlhopisy – talianske i španielske.

Aj podľa analytikov spoločnosti Capital Markets možno hovoriť o pozitívnom duchu a vcelku úspešnej aukcii trojmesačných úverov ECB

Vráťme sa ale k podstate finančného napätia v EÚ. Okrem iného sa oň postaralo Slovensko svojim nejasnym postojom k európskemu záchrannému systému, ale napríklad aj varovanie ratingovej agentúry Moody’s Investors Service pred možnosťou zníženia ratingu Španielska. O nič menšiu úlohu nezohrávajú ani opakované protestné akcie, štrajky a demonštrácie proti vládnym opatreniam, a to najmä v Grécku, Španielsku a Taliansku, ale ani skutočnosť, že Belgicku, ktoré teraz začalo predsedať Únii, hrozí skorý rozpad.

Veľvyslanec Belgického kráľovstva na Slovensku Alain Cools minulý týždeň ubezpečil, že napriek rozporom medzi Flámami a Valónmi  a snahám o rozdelenie kráľovstva na dve časti, sa Belgicko nerozpadáva. Jedným dychom však pripustil, že ak by sa Belgicko aj rozpadlo, celistvosť a fungovanie Európskej únie by to nemalo ohroziť. A nebude to vraj mať ani dopad na predsedníctvo EÚ. 

Dve eurozóny – lepšia a horšia?

Cools uviedol, že najdôležitejšou z priorít belgického predsedníctva Únie je boj proti hospodárskej a finančnej kríze.

Veľvyslanec zároveň ale nevyvrátil, že v istých kruhoch sa už hovorí o tzv. dvojúrovňovej eurozóne, na ktorej – podľa jeho slov – má záujem predovšetkým Francúzsko. Tým predznamenal diskusiu, ktorá sa v Európe poriadne rozprúdi a z ktorej vyplynie, že nik nemá konkrétnu predstavu ako majú dve úrovne eurozóny v reále vyzerať, no tí umiernenejší vedia, že ak už to musí byť, tak by sa to aspoň nemalo inštitucionalizovať.

Samotný Alain Cools k tomu uviedol: "Nie je to nič také, čo by sme si želali. No v istých konkrétnych prípadoch sme náchylní o tom uvažovať, avšak nechceme, aby sa to inštitucionalizovalo. Jednoducho povedané, nemalo by sa to definovať ako princíp."

Potvrdzujú to aj vyjadrenia ďalších politikov, ktorí skôr ako o dvoch úrovniach v rámci eurozóny, hovoria o dvoch rýchlostiach napredovania – jednak sú to krajiny, ktoré idú rýchlo dopredu a jednak sú to krajiny najmä južnej Európy vrátane Grécka. Predstavitelia niektorých krajín však nevedia, kam by podľa toho kľúča mali patriť. Zemepisné hľadisko – sever, juh, západ, východ tu zasa nezohráva až takú úlohu.

Analytici UniCredit Bank hovoria o o dvojrýchlostnom finančnom oživení Európy, pričom krajiny strednej a východnej Európy majú lepšie vyhliadky ako západná časť kontinentu, UniCredit zdôrazňuje dvojrýchlostné oživenie, keďže niektoré krajiny v tom-ktorom regióne rastú rýchlejšie a iné zasa zaostávajú.

Medzitým člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky José Manuel González-Páramo pre médiá povedal, že čo i len uvažovaťo tom, že eurozóna by nejakú krajinu nechala padnúť, je viac ako absurdné. "Eurozóna si žiaden krach nemôže dovoliť," zdôraznil.

Uprostred minulého týždňa Európska komisia navrhla princíp, podľa ktorého by štáty porušujúce rozpočtové pravidlá EÚ, prišli o všetky úniové dotácie. Členovia EK sa totiž zhodli na tom, že všetky pravidlá bez sankčného mechanizmu sú ťažko vynutiteľné. Eurokomisár pre hospodárske a menové otázky Olli Rehn  povedal, že EK by chcela zaistiť makroekonomickú stabilitu v EÚ a zabrániť škodlivým nerovnováham. 

"Je najvyšší čas vytvoriť skutočnú hospodársku a menovú úniu," dodal eurokomisár.

Euro: Má Slovensko myslieť iba na seba?

Nateraz vôbec nie je jasné, či Slovensko podpíše rámcovú dohodu o založení Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ľudovo nazývaného európsky záchranný systém alebo tiež ochranný val. Termín, ktorý na to malo – 1. júl, už prepáslo. Dezignovaná premiérka Iveta Radičová sa už skôr vyjadrila, že záchranný mechanizmus EÚ je nešťastné a zlé riešenie. Nemôže nebrať do úvahy aj výsledky prieskumu agentúry TNS SK, podľa ktorých takmer 71 percent obyvateľov Slovenska nesúhlasí s finančnou pomocou zadĺženému Grécku. A  naopak, len necelá štvrtina (23,2 %) obyvateľov Slovenska zdieľa názor, že Grécku treba pomôcť, uvádza sa v tlačovej správe agentúry.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že viac ako štyri pätiny obyvateľov Slovenska (81,0 %) sa nazdávajú, že Slovensko nemá takú vysokú životnú úroveň, aby mohlo a malo pomáhať iným štátom. Väčšina opýtaných (87,7 %) si tiež myslí, že aj napriek tomu, že je Slovensko súčasťou eurozóny, by v prvom rade malo prihliadať na záujmy svojich občanov.

Slovná prestrelka medzi odchádzajúcim premiérom Robertom Ficom a konštitujúcou sa novou vládou nabrala v minulých dňoch dosť nechutné rozmery – nechýbali v nich rôzne obviňovania. Európa čakala, ako sa to bude vyvíjať a keďže sa to v uplynulých dňoch nehýbalo, eurokomisár pre hospodárske a menové otázky Olli Rehn  Slovensku odkázal, že je podstatné, aby spolu s ostatnými krajinami eurozóny dohodu podpísalo. "Je to zásadná otázka z hľadiska fungovania európskej menovej únie," dodal. 

Prezident SR Ivan Gašparovič zorganizoval stretnutie k podpisu európskeho stabilizačného nástroja. Dosluhujúci premiér Robert Fico však neprišiel. "Mrzí ma to," povedal novinárom prezident. Prečo sa Fico na stretnutí nezúčastnil, nie je známe. V stanovisku tlačového odboru Úradu vlády SR sa uvádza len to, že "predseda vlády sa zo stretnutia ospravedlnil."  

Teta Beta z Nižnej Vyšnej sledujúc TV správy stroho poznamenala: "Správa sa ako malý chlapec. Ako urazený malý chlapec."

Iveta Radičová ocenila, že prezident Gašparovič sa podujal zorganizovať stretnutie s ňou a s Ficom na danú tému. Zdôraznila, že dosluhujúci premiér kritizoval lídrov stredopravej koalície za údajnú neochotu rokovať, no sám odmietol pozvanie prezidenta SR na spoločné rokovania ohľadom európskeho záchranného mechanizmu.

"Robert Fico opäť potvrdil, že jeho politické deklarácie sú účelové a populistické, a že v skutočnosti nemá zásadné politické postoje a politický program," uvádza sa v stanovisku SDKÚ-DS.

Euro: Rozhodujúci bude 12. júl

Ale je aj dobrá správa. V sobotu Iveta Radičová oznámila, že strany budúcej vládnej koalície sa definitívne dohodli na podpise koaličnej dohody, pričom všetky témy majú vyriešené a uzavreté. Zároveň sa dohodli na rozdelení vládnych a parlamentných postov i na prioritách budúcej vlády s tým, že koaličnú zmluvu podpíšu v utorok 6. júla. O tom, kedy a či vôbec sa Slovensko svojím dlhoočakávaným podpisom pripojí k európskemu záchrannému mechanizmu, sa nateraz nehovorí. 

Únia je z váhavého postoja zdesená a jej činovníci Slovensku odkazujú, že porušilo gentlemanskú dohodu zo začiatku júna, kedy sa ministri financií dohodli na kreovaní záchranného mechanizmu. Keď Slovensko rámcovú dohodu o založení mechanizmu nepodpíše, ten nebude môcť začať fungovať. A navyše, bude to mať pre Slovensko vážne politické dôsledky.

Európski činovníci však veria, že Slovensko sa k záchrannému mechanizmu predsa len pripojí. Dostalo už aj posledný termín – pondelok 12. júla.

Eurostat: Dostane vyššie právomoci?

V súvislosti so zadĺženými krajinami eurozóny sa opätovne rozvírila diskusia o prípadnom rozšírení právomocí európskeho štatistického úradu Eurostat. Čoraz hlasnejšie sa hovorí o tom, že by mal mať právo kedykoľvek kontrolovať ekonomické štatistiky členských krajín EÚ. Autori takéhoto návrhu argumentujú tým, že terajšia fiškálna kríza vypukla po tom, čo vyšlo najavo, že štátne orgány v Grécku vedome skresľovali štatistiky, len aby grécka ekonomika navonok vyzerala dobre.

Rozsiahle falšovanie štatistík spôsobilo, že dôvera trhov voči Grécku klesla a eurozónou začala otriasať kríza.

K téme rozšírenia prívomocí Eurostatu jestvujú dva zásadne odlišné prístupy: V prvom rade je to menšinový návrh, podľa ktorého by Eurostat mohol ako policajt kedykoľvek (námatkovo), ale i systematicky hĺbkovo preverovať štatistické údaje o hospodárení jednotlivých krajín eurozóny.

Väčšinový, teda ten návrh, ktorý má všeobecne väčšiu podporu, hovorí o tom, že Eurostat by mohol "od základu" preverovať národné štatistické údaje až po tom, čo by sa zistil veľký nepomer medzi jeho vlastnými údajmi a údajmi z tej-ktorej krajiny. Skeptici, podľa ktorých by to už mohlo byť neskoro, argumentujú príkladom Grécka.

V súvislosti s námatkovými i systematickými kontrolami národných štatistík sa začalo hovoriť aj o potrebe štandardizovaných a medzinárodne akceptovaných metód účtovania, ktoré by zaručili porovnateľnosť údajov medzi členskými štátmi únie. 

Vráťme sa ale späť k blízkym perspektívam eura, eurozóny a Európskej únie. Zlé jazyky tvrdia, že žiadne zvýšenie právomocí Eurostatu, žiadne sprísnenie rozpočtových pravidiel, po ktorom sa dnes toľko volá, už Grécko nezachráni. Renomovaný americký ekonóm Nouriel Roubini v denníku Financial Times napísal, že Grécko nielenže trpí krízou likvidity, ale nemôže sa vyhnúť ani platobnej neschopnosti. Otvorenou otázkou je podľa Roubiniho už len to, či sa bankrot krajiny uskutoční chaoticky alebo regulovaným spôsobom.

Český prezident Václav Klaus v diskusnej relácii televízie Prima povedal, že Česko skôr ako v roku 2016 neprijme euro. "Ide o to, či eurozóna bude dovtedy ešte existovať. Vstupovať treba do niečoho, čo má isté vyhliadky, istú stabilitu a istú budúcnosť," zdôraznil Klaus v obľúbenej televíznej relácii Partie.  

Globálna banková daň – opäť neistá

Jedným z nástrojov, ktoré by mali ak už nie zabrániť vzniku novej globálnej krízy, tak aspoň pomôcť zmierniť jej následky, je návrh na osobitné zdanenie bánk vo forme tzv. globálnej dane, ktorým by si banky takpovediac predplatili možnú sanáciu v budúcnosti. Navrhovatelia tohto inštitútu požadujú, abydaň – aspoň spočiatku – mala mať jednotnú sadzbu vo všetkých krajinách sveta.

Podľa navrhovateľov by táto daň mala zaistiť prostriedky na úhradu nákladov spojených s budúcou finančnou krízou.

Za zavedenie globálnej bankovej dane donedávna silne bojovali Spojené štáty americké, z krajín EÚ sú jej najsilnejšími zástancami najmä Francúzsko a Nemecko. Najostrejšie nie povedali návrhu také krajiny ako Kanada, Austrália, India a z európskych najmä Česko.

Najväčším prekvapením týždňa bol obrat Spojených štátov o povestných 180 stupňov. Stalo sa to tak, že niektorí z republikánov prejavili ochotu podporiť v Senáte balík rozsiahlej reformy celého finančného sektoru, ak z neho inštitút bankovej dane vypadne. A tak navrhovateľom nezostalo nič iné, len pasáže o globálnej bankovej dani z predkladaných materiálov Obamovej reformy úplne vymazať.

Celosvetovej bankovej dani sa mali venovať aj lídri krajín skupiny G20 na summite v kanadskom Toronte, ale pre značný odpor niektorých krajín nakoniec politici len vo všeobecnosti hovorili o potrebe akéhosi sprísneného dohľadu nad bankami.

Za zavedenie ak už nie celosvetovej, tak aspoň celoúniovej dane sa usiluje Belgicko, ktoré teraz predsedá EÚ. Podľa ministra financií Didiera Reyndersa  však treba byť pri zavádzaní bankovej dane opatrný. Neslobodno vraj zabudnúť na to, že ekonomiku financujú banky a treba dosiahnuť rovnováhu.

Generálny riaditeľ francúzskej Société Générale Frédéric Oudéa pre denník The Wall Street Journal Europe  povedal, že zavedenie bankovej dane môže vážne poškodiť ekonomické oživenie a osobitne škodlivé by to mohlo byť pre Európu, kde bankový sektor dodáva ekonomike až 75 percent jej finančných potrieb. Preto podľa Frédérica Oudéa treba dávať pozor, aby celkové zaťaženie bánk nebolo priveľmi vysoké.

A básnik by vzletne napísal, že idea globálnej bankovej dane sa stráca kdesi v letnom opare…

Nechýba regulácia, ale etika

Mocní sveta neustále a radi zdôrazňujú, že svet financií potrebuje čo najprísnejšiu reguláciu. Medzinárodná asociácia účtovníkov (ACCA) však upozorňuje, že finančnému sektoru nechýba ani tak regulácia ako skôr etika. Podľa predstaviteľov ACCA bola svetová ekonomická kríza prehĺbená nedostatkami v morálnom kredite manažérov, a nie chýbajúcou reguláciou finančných trhov

A navyše, efektivita akýchkoľvek regulácií začína a končí morálnou integritou jednotlivých manažérov. Preto podľa oficiálnej tlačovej správy ACCA nemá zmysel baviť sa len o rozsahu a obsahu finančných regulácií. Organizácie by predovšetkým mali začať testovať morálnu integritu svojich kľúčových predstaviteľov.

"Firmy potrebujú posilniť etickú kultúru vnútri svojich organizácií a verejne obchodované spoločnosti by mali vo svojich výročných správach uvádzať, ako to konkrétne robia… Odborná spôsobilosť, soft skills, relevantné skúsenosti, referencie, jazykové znalosti. To všetko firmy bežne preverujú pri naberaní ľudí. Keby sme sa ale opýtali, koľko firiem dôkladne skúma morálny kredit uchádzačov o prácu, boli by sme asi sklamaní,“ zdôraznila Kateřina Benešová, riaditeľka ACCA pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko.

V záujme objektívnej pravdy pripomeňme, že ACCA už skôr vyzvala vlády všetkých krajín sveta, aby sa pre finančnú krízu neponáhľali so zavádzaním neraz nezmyselných násilných regulačných opatrení vo finančných systémoch a na finančných trhoch. Regulácia totiž podľa názoru asociácie nesmie byť samoúčelná a musí vždy zohľadňovať širšie makroekonomické faktory.

Slovensko: Chudoba, ale aj milionári

Podľa už spomínaného prieskumu agentúry TNS SK…… ale aj podľa ďalších aktuálnych prieskumov cca 70 až 80 percent obyvateľov Slovenska si myslí, že našinci vraj nie sú takí bohatí, aby mali a mohli pomáhať zadĺženým krajinám EÚ. Taký je hojne medializovaný sebaobraz Slovenska. Ale čo hovoria štatistiky?

Z informácií, ktoré minulý týždeň zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, vplýva, že až 11 percent domácností na Slovensku priamo ohrozuje chudoba, celkovo je to viac ako 595 tisíc osôb. Podľa predsedníčky ŠÚ SR Ľudmily Benkovičovej sa v roku 2009 v porovnaní s predchádzajúcim rokom miera chudoby mierne zvýšila o 0,2 percentuálneho bodu, pričom hranica rizika chudoby vzrástla o 18 percent.

Ako Benkovičová ďalej uviedla, na Slovensku sú chudobou najviac ohrozené rodiny s tromi a viac deťmi a jednotlivci nad 65 rokov. V súvislosti s ekonomickou aktivitou hrozí chudoba najmä dlhodobo nezamestnaným. Zo štatistických údajov ďalej vyplýva, že v roku 2009 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k očividnému zhoršeniu schopnosti domácností splácať svoje záväzky.

Ale každá minca má aj druhú stranu. Napriek dopadom svetovej hospodárskej krízy na Slovensku minulý rok pribudlo milionárov – medziročne sa ich počet zvýšil o 0,9 percenta na 2770 ľudí. Vyplýva to z výsledkov najnovšej svetovej správy o bohatstve World Wealth Report  2010 (WWR),  ktorú vypracovali spoločnosti Capgemini  a Merrill Lynch

Slovenskí milionári: Čoraz menej v hotovosti

Podľa výkonného riaditeľa Capgemini Slovensko Karola Reindla finančná a hospodárska kríza zmenila správanie slovenských milionárov – začali sa viac prikláňať k investíciám s vyššou predpokladanou návratnosťou a výnosmi. Dokladujú to údaje zverejnené vo WWR, podľa ktorých narastá trend držania majetku vo forme cenných papierov a akcií so stabilným príjmom, zatiaľ čo majetok držaný v hotovosti, resp. v peňažných depozitoch má klesajúcu tendenciu.

Karol Reindl zdôrazňuje, že mnoho bohatých Slovákov investuje len do vlastného biznisu, napríklad do akvizícií konkurenčných firiem. Na druhej strane pribúda aj voľný kapitál a tým sa vytvára priestor pre prácu finančných poradcov. Pravda, závisí to od toho, ako sa k tomu postavia banky a ďalšie inštitúcie, pretože poradenstvo na Slovensku je podľa Reindla relatívne na nízkej úrovni nielen voči milionárom, ale aj voči nadpriemerne zarábajúcim.

"Osobne som nemal rád, keď banky volali svojich pracovníkov poradcovia, lebo oni radili len ohľadne produktov banky. Našťastie už tento trend prestal… Vieme pritom, že najlepšími poradcami sú predsa takí, ktorí vedia porovnať viaceré produkty.“  

Je tu leto: Kvôli dovolenke sa nezadlžujte!

Začali sa dvojmesačné prázdniny a Peter Sokol zo spoločnosti Partners Group SK špecializujúcej sa na poskytovanie finančných služieb pre fyzické i právnické osoby, v tejto súvislosti u pozorňuje, že nie je dobré sa kvôli dovolenke zadlžovať.

Ponúka Desať rád, ako pre dovolenku nezruinovať rodinný rozpočet a zdôrazňuje, že "Tajomstvo finančne nezaťažujúcej dovolenky je v správnom plánovaní." A ďalej, "ak nemáte peniaze, odpustite si exkluzívnu dovolenku a radšej si urobte voľno doma alebo v záhrade a začnite šetriť na dovolenku na budúci rok. Bude sa vám omnoho ľahšie spať, ak si budete na cestovanie dopredu šetriť, a nie ho dodatočne splácať."

Rady platia aj pre tých, ktorí sa na exkluzívnu dovolenku vyberú. Držte sa týchto pravidiel:

Dovolenkové výdavky si dopredu naplánujte. Buďte disciplinovaní. Buďte poistení. Majte rezervu na krízové situácie. Dbajte na bezpečnosť svojich peňazí. Peňaženka skrytá pod uterákom nie je dostatočne bezpečná.  Nebojte sa využiť platobnú či kreditnú kartu.

Podľa Milana Laitla zo spoločnosti MasterCard Europe si platobnú kartu berie na dovolenku viac ako 90 percent obyvateľov Slovenska. Ako vyplýva z prieskumu agentúry GfK je to 94 percent žien a 91 percent mužov cestujúcich na zahraničné dovolenky, pričom najčastejšími dôvodmi, ktoré vedú držiteľa karty k plateniu kartou v zahraničí sú široká akceptačná sieť, výhodný výmenný kurz pri platbe kartou v zahraničí, ale aj skutočnosť, že karta je dobre chránená proti zneužitiu.

Napriek tomu však spoločnosť MasterCard Europe upozorňuje na neustále dodržiavanie bezpečnostných zásad  počas dovolenky v zahraničí. Jedna z nich hovorí: "Personál predajne či reštaurácie by nemal s vašou platobnou kartou nikam odchádzať a ak áno, máte právo požadovať vykonanie transakcie pod vašim dohľadom. V každej serióznej reštaurácii či obchode vám bez problémov vyhovejú."

A ešte tip na dovolenku. Najmä ak nesmrdíte grošom… Aj keď Slovač sa rada hrdí tým, že je biedna a preto nemôže pomáhať iným, predsa len aj medzi chudobnými našincami sa nájdu takí, ktorí si môžu dovoliť dovolenku od výmyslu sveta. Čo tak napríklad kúpiť si niektorý z exotických gréckych ostrovov? Sú na predaj… Že za koľko? Bližšie informácie nájdete v článku Ako vypočítať cenu gréckeho ostrova.

Všeobecne však platí, že stanoviť čo najvernejšiu cenu ostrova je veľmi zložitá práca a konečnú sumu ovplyvňuje veľké množstvo faktorov.

Ako vnímate zlato ako investíciu?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *