Piatok 15. decembra. Meniny má Ivica

Týždeň vo financiách: Je ťažké byť pesimistom, konkurencia je vysoká

Európska centrálna banka znížila úrokové sadzby, čím potvrdila, že ekonomika je v recesii. S negatívnym výhľadom prišlo aj ministerstvo financií, v najnovšej prognóze predpokladá spomalenie rastu hospodárstva v budúcom roku na slabých 1,7%. A Gréci, od ktorých už asi nikto nič nečaká, dokázali prekvapiť finančný svet s nápadom usporiadať referendum o tom, či Helénska republika vôbec prijme pomoc z eurovalu.

Referednum o prijatí pomoci nakoniec v Grécku nebude. S nápadom prišiel začiatkom minulého týždňa tamojší premiér Giorgos Papandreu. Chcel, aby obyvatelia v plebiscite potvrdili súhlas zo zahraničnou pomocou a nevyhnutnými domácimi reformami. Proti ľudovému hlasovaniu vystúpili nielen lídri eurozóny, ale aj mnohí grécki politici. Papandreu pôvodne navrhol referendum ako alternatívu, keďže nemal dostatok podpory na nevyhnutné reformy vo vlastnom parlamente. Podporu nakoniec vymenil za vlastnú stoličku, odstupuje z pozície premiéra a Grécko čakajú predčasné voľby.

Ak by Gréci o prijatí pomoci z eurozóny v referende hlasovali a odmietli by ju, znamenalo by to "áno" nekontrolovanému bankrotu na strane Grécka, hovorí makroekonomický stratég Saxo Bank Mads Koefoed. „Odmietnutím balíka by došlo k zrušeniu finančnej pomoci a Grécko by bolo nútené zbankrotovať. To znamená, že by padla dohoda, ktorá bola uzatvorená vlani, keď EÚ a MMF poskytli Grécku 110 miliárd eur, a ktorá na Grécko uvalila úsporné opatrenia. Takže ono hlasovanie nie je v skutočnosti o druhom balíku, ktorý bol schválený minulý týždeň, ale o tom prvom z mája 2010.“

Aj keď je to drahá škola, od Grékov sme sa za posledné roky veľa naučili. „Už žiaden vyspelý štát nemôže tvrdiť, že je imúnny voči tomu, čo sa deje v Grécku, pretože naše ekonomiky sú ´prezreté´,“ hovorí analytik TRIMBroker Peter Margetiny. „Ich potenciál rastu HDP, najmä v pokrízovom období, je nízky a zakorenené presvedčenie, že štát sa o nás postará, predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre budúcu tvorbu bohatstva a nakoniec zruinuje najproduktívnejšiu vrstvu ekonomiky (neexistuje nič ako obed zadarmo).“

ECB znížila sadzby

Rada guvernérov ECB rozhodla o znížení úrokových sadzieb o 25 bázických bodov. Úrokové sadzby ECB boli na historických minimách od mája 2009 do apríla 2011. Centrálna banka ich následne zdvihla dvakrát, zhodne o 25 b. b, najskôr v apríli a následne v júli. V lete analytici odhadovali, že do konca roka porastú sadzby ešte raz. Pod vplyvom ekonomickej situácie nakoniec prišla ECB pod vedením nového prezidenta Maria Draghiho k zníženiu, keď obavy o ekonomické oživenie prevládli nad strachom z inflácie.

Ako sa zmenili sadzby?

  • úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie eurosystému sa s účinnosťou od operácie vyrovnanej 9. novembra 2011 zníži o 25 bázických bodov na 1,25 %,
  • úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie sa s účinnosťou od 9. novembra 2011 zníži o 25 bázických bodov na 2,00 %,
  • úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie sa s účinnosťou od 9. novembra 2011 zníži o 25 bázických bodov na 0,50 %.

Hypotéky v septembri nezdraželi

Na ekonomickú situáciu reagovali v predstihu pred znížením úrokových sadzieb ECB komerčné banky pri úveroch. Údaje o poskytnutých hypotékach za september potvrdili stagnáciu úrokových sadzieb. V septembri si Slováci požičali mierne výhodnejšie ako v auguste a to aj napriek tomu, že vzrástol podiel strednodobých (drahších) fixácií na úkor krátkodobých. Na objeme poskytnutých úverov sa prejavil letný útlm.

Celkovo poskytli banky a stavebné sporiteľne v septembri na bývanie 288 miliónov, bez úverov stavebných sporiteľní to bolo 254 miliónov. V oboch prípadoch ide o nižšie objemy, aké banky zaznamenali v letných mesiacoch, pričom je to dôsledok letného útlmu.

V septembri požičali banky Slovákom na bývanie v priemere za 4,96%, mesiac predtým to bolo rovných 5%. Najvýraznejší pokles sadzieb sa prejavil pri variabilných sadzbách a fixáciách do jedného roka, kde priemerná sadzba klesla zo 4,91% na aktuálnych 4,79%. V pri fixáciách od dvoch do piatich rokov klesla priemerná sadzba len nepatrne z 4,97% na 4,95%.

Klienti viac ako v ostatných mesiacoch prejavili záujem o fixáciu sadzby na 2 až 5 rokov, keď objem takýchto úverov dosiahol podiel 73,6%, pričom mesiac predtým bol na úrovni 64,72%. Klienti sa nenechali zmiasť zdanlivo výhodnejšími sadzbami pri krátkodobých fixáciách a v období ekonomickej neistoty radšej si zvolili pevnú splátku na viac rokov.

Cena realít klesá…

Ceny nehnuteľností pokračujú v miernom poklese. Ich cena sa v treťom štvrťroku medzikvartálne znížila o 0,6%, pričom rovnakú dynamiku poklesu vykázali aj v minulom kvartáli. Priemerná cena za štvorcový meter je 1248 eur. Pokles cien však nezaznamenali vo všetkých regiónoch. V Nitrianskom kraji sa reality zhodnotili o 3,7%, v Trnave o nepatrnú 0,1%. V ostatných krajoch klesli.

Z analýzy NBS vyplýva, že na medziročnej báze sa prehĺbil pokles priemerných cien nehnuteľností na bývanie o 1,4 percentuálneho bodu na -4,3 %: „Prispel k tomu aj bázický efekt zvýšenia priemerných cien nehnuteľností na bývanie v 3. štvrťroku 2010. Priemerná cena metra štvorcového nehnuteľností na bývanie sa znížila už štvrtý štvrťrok po sebe a aktuálne priemerné ceny domov a bytov korešpondujú zhruba s ich priemernými cenami na začiatku druhej polovice roku 2007.“

Oddelenie makroekonomických analýz NBS pripomína, že realitný trh je silno determinovaný ekonomickou výkonnosťou a očakávaniami obyvateľov, ktoré sú v poslednom období nie príliš optimistické. „Je pravdepodobné, že aj napriek možnej zvýšenej aktivite na trhu s bývaním, spojenej so situáciou na finančných trhoch, bude v najbližšom období pretrvávať trend stagnácie až mierneho znižovania priemerných cien nehnuteľností na bývanie. Súvisí to aj so zistením, že koniec roka zvykne byť obdobím s výraznejšou ochotou predávajúcich vyjednávať o cene nehnuteľností na bývanie.“   

Slovensko čaká pomalší rast

IFP pri MF SR pristúpil k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7%. Spomalenie je výraznejšie a preto zasiahne aj trh práce. Pomalší rast ekonomiky by mal podľa prvých prepočtov spôsobiť výpadok príjmov na úrovni 480 mil eur.

Podľa analýzy IFP, v roku 2012 by mal byť rast HDP ťahaný predovšetkým spustením nových investícií v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Prejaviť by sa malo aj vyššie čerpanie EÚ fondov mimo verejnej správy. V nasledujúcich rokoch by už mali všetky zložky prispievať k rastu HDP pozitívne, pričom príspevok zahraničného dopytu by sa mal postupne zmierňovať v dôsledku vyššieho príspevku domáceho dopytu vplyvom naštartovania súkromnej spotreby.

Negatívnejší vývoj zahraničného dopytu po slovenských tovaroch spomalí rast exportov, investícií a zamestnanosti. Pomalší rast nášho vývozu však bude tlmený spustením novej výroby v automobilovom a elektronickom priemysle. Nižší dopyt po pracovnej sile spolu s pomalším rastom produktivity a atmosférou veľkej neistoty sa prejavia v nižších mzdových nárokoch, čo sa odrazí aj v pomalšej spotrebe slovenských domácností. Tie by však stále mali reálne minúť o 0,6% viac ako v roku 2011, kvôli prudšiemu zníženiu inflácie. Pretrvávajúca neistota ohľadom budúceho vývoja bude naďalej držať mieru úspor na vysokej úrovni tohto roka. Naďalej platí predpoklad, že v dôsledku reštriktívnych opatrení jediná klesajúca zložka HDP zostáva spotreba verejnej správy.

Obchodníci čakajú vianočný zázrak

Obchodníci čakajú na vianočný zázrak v podobe vysokej spotreby. Zatiaľ stále nemajú veľa dôvodov k radosti. Maloobchodné tržby podľa ŠÚ SR v septembri oproti predchádzajúcemu roku klesli o 3,6%. Spotrebiteľská nálada je dlhodobo na nízkej úrovni, ľudia nemajú chuť míňať viac, než je nutné. Na opatrnom dopyte spotrebiteľov sa odrážajú aj nejasné správy o riešení gréckej dlhovej krízy a obavy z pádu eura.

Ako informoval analytik Home Credit Michal Kozub: "Stále vyššie ceny pohonných hmôt ťahajú dole maloobchodné tržby, tie sa v medziročnom porovnaní znížili o 14,8%. Vodiči svoje cesty obmedzujú a vyhľadávajú čo najlacnejšie čerpacie stanice s cieľom ušetriť niekoľko eur na nádrži. Ľudia viac utrácali za informačné technológie – počítače, mobilné telefóny a notebooky (+ 6,2%). V tejto kategórii predpokladám udržanie tržieb, možno aj ich mierny nárast, pretože aj v kríze ľudia svoju domácu elektroniku obmieňajú. Navyše sa blížia vianočné sviatky, ktoré sú každoročne najsilnejšou predajnou sezónou tohto tovaru. Výsledok tohtoročnej veľmi zlej sezóny môžu zvrátiť už len Vianoce. Boj o zákazníkov sa naplno rozpúta už v prvých novembrových dňoch. Pokiaľ sa ale vianočné tržby výrazne nezvýšia, môže to znamenať koniec hlavne pre menšie obchody v regiónoch alebo na predmestiach, ktoré valcujú veľké nákupné centrá."

Slováci a Američania sú si prekvapivo podobní

Aj keď majú kapitálové trhy v USA oveľa dlhšiu históriu ako u nás, vzťah k riziku je v oboch krajinách výrazne podobný. Až 46% Slovákov a 42% Američanov nie je ochotných akceptovať žiadne finančné riziká. Druhý extrém – teda vysokú subjektívnu toleranciu – majú iba 3,4% obyvateľov USA a 2,9% Slovákov.

Pavol Poklemba, vedúci útvaru Inštitucionálneho predaja VÚB, ktorý porovnával vzťah k riziku, vysvetľuje, že: “Subjektívna tolerancia finančných rizík je v slovenskej populácii rozdelená veľmi nerovnomerne. Až 46% populácie nie je ochotných akceptovať nijaké finančné riziká a 42% toleruje priemerné riziká.“

Podobnosť s USA podľa neho nie je náhodná: „Ľudia sú všade rovnakí, stratu nevidia radi a potom neprimerane reagujú na poklesy. Rozdelenie tolerancie k finančným rizikám je v SR a USA veľmi podobné a naznačuje, že je asi podmienené genetickými a biologickými faktormi, nie ekonomickými a kultúrnymi.“ O niečo odvážnejší sa ukázali obyvatelia Veľkej Britácia, netreba však zabúdať, že ide o subjektívny vzťah k riziku.

Oplatí sa fixovať si úrokovú sadzbu na celý čas splácania hypotéky?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *