Stvrtok 23. novembra. Meniny má Klement

Týždeň vo financiách: Kríza sa vraj končí, dobré časy sú však ešte ďaleko

Aj keď sa svetová ekonomika už stabilizuje, financministri sa boja, že by končiaca sa kríza mohla zakrátko vyústiť do novej úverovej krízy. Nových správ je však dosť aj na domácej scéne – prezident podpísal zákon o reforme, ktorá by mala zjednodušiť výber daní, ciel a poistných odvodov a opäť sa ukázalo, že pri oceneniach Banka roka a Poisťovňa roka nezohráva spokojnosť klientov žiadnu úlohu.

Mocní tohto sveta sa priam predháňajú v tvrdeniach, že kríza sa už končí a globálna ekonomika sa stabilizuje, dobré časy sú však ešte ďaleko. Generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj  (OECD) Angel Gurría k tomu dodáva, že svetová ekonomika sa musí presunúť od oživenia, za ktorým stoja masívne vládne stimuly, do etapy samostatného rastu.

Podľa predstaviteľky amerického Federálneho rezervného systému (FED) Janet L. Yellen je dobrým príkladom americká ekonomika – rastúca nezamestnanosť zrejme obmedzí spotrebiteľské výdavky, čo pribrzdí oživenie hospodárstva. Aj preto Janet L. Yellen s riadnou dávkou skepsy dodáva, že dobré časy sú ešte ďaleko.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble sa bojí, že terajší rozmach ekonomiky by mohol prerásť do novej úverovej krízy a prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet zdôrazňuje, že napriek povzbudivým prvkom existujú signály, ktoré volajú po obozretnosti.

EUROSTAT: Sklamali tradičné ťahúne

Čo platí o ekonomike na celom svete, platí aj o ekonomike eurozóny a celej EU. Ak možno hovoriť, že celosvetovo sa kríza už končí, ale…, tak v plnej miere to platí aj pre Európu. Ako vyplýva z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, krajiny s jednotnou menou euro sa spolu s celou EU v 3. štvrťroku už dostali z recesie – nasvedčuje tomu medzikvartálny rast HDP o 0,4 percenta (eurozóna), resp. o 0,2 percenta (celá EU).

Je to však menej ako očakávali analytici. Sklamali najmä tradičné ťahúne eurozóny – Nemecko s medzikvartálnym rastom HDP o 0,7 percenta, Francúzsko (o 0,3 percenta) a Taliansko (o 0,6 percenta).

Medzikvartálne najväčší rast zaznamenala Litva, na druhom mieste bolo Slovensko s medzikvartálnym rastom HDP o 1,6 percenta, na strane druhej sa však slovenská ekonomika medziročne prepadla o 4,9 percenta, čo je viac ako priemer eurozóny aj celej EU. Najväčší medziročný pokles zaznamenali v Estónsku (o 15,3 percenta), Litve (o 14,3 percenta) a v Maďarsku (o 8 percenta).

Poľsko: Vyhlo sa recesii

Podľa Eurostatu zrejme ani jedna z členských krajín EU nezaznamenala v treťom štvrťroku medziročný rast ekonomiky. Úrad však nemal k dispozícii údaje z Poľska, ktoré ich Eurostatu zasa až tak pravidelne neposkytuje.

Všeobecne sa však dá povedať, že Poľsko je jednou z mála krajín sveta, ktorú globálna kríza prakticky ani nezasiahla. Podľa bankových analytikov sa tamojšia ekonomika recesii viac-menej úspešne vyhla a v celom tomto roku – štvrťrok čo štvrťrok – vykazuje medziročný nárast.

Ivan Šramko: Zlepšenie až v budúcom roku

Údaje o HDP krajín eurozóny i celej EU podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky(ECB) Ivana Šramku svedčia o tom, že situácia sa síce stabilizuje, no nie z pohľadu zamestnanosti. Ako povedal, výraznejšie zlepšenie sa očakáva až v budúcom roku.

Štatistické dáta z Eurostatu ukázali, že ekonomika medzikvartálne vzrástla, Šramko si však nemyslí, že to je definitívny koniec recesie. "Ak sa na to pozrieme z pohľadu nezamestnanosti alebo iných faktorov, tak koniec recesie ešte nie je," zdôraznil guvernér NBS.

Podľa niektorých analytikov údaje o medzikvartálnom raste HDP v krajinách Eurozóny i celej EU znamenajú, že technicky sa vymanili z najhoršej recesie od 2. svetovej vojny, pričom ďalší rast ekonomiky bude závisieť na pokračujúcich vládnych stimuloch. Súčasný ekonomický rast je totiž stále veľmi krehký, keďže je poháňaný vyššími útratami jednotlivých vlád.

G20: Balíčky stimulov ešte nemožno ukončiť

Summit skupiny G20 podporil pokračujúce vládne stimuly. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v tejto súvislosti podčiarkol, že tak ako rokovania ministrov financií EU v Bruseli, tak aj aj summit G20 v Škótsku jednoznačne ukázal, že balíčky stimulov na podporu ekonomiky ešte nemožno ukončiť. "Ešte je na to skoro, príliš skoro" zdôraznil Schäuble.

Ako ďalej uviedol, pomoc, ktorú ekonomikám jednotlivých krajín teraz poskytujú ich vlády, bude možné začať utlmovať len postupne, obozretne a pomaly, pretože "terajší rozmach hospodárstva je ešte slabý a až príliš nebezpečne ho ohrozuje rast nezamestnanosti."

Podobný názor minulý týždeň prezentoval aj americký minister financií Timothy Geithner. "Vo svetovej ekonomike sa už objavili známy stabilizácie, avšak ešte stále sú potrebné vládne stimuly. Sme v takom bode, že aj keď globálna ekonomika opäť rastie, ešte nie sú podmienky na to, aby zotavenie ekonomiky mohol potiahnuť súkromný sektor," zdôraznil Geithner.

Vládne stimuly: Názory sa rôznia

Niektorí ekonómovia vidia vec ešte zložitejšie. Keby sa vraj náhle ukončili vládne stimuly, nastala by katastrofa. Svetová ekonomika by to v tejto etape jednoducho neuniesla a nastal by ešte prudší nárast nezamestnanosti.

Podľa niektorých analytikov sú si vlády a centrálne banky príliš vedomé toho, že súčasný odraz je výsledkom fiškálnych stimulov a naliatej likvidity zo strany centrálnych bánk. Obnova ekonomiky je plne závislá od vládnej pomoci. Globálna ekonomika tak ako pacient ostáva v umelom spánku – bez umelej podpory fiškálnych nástrojov je odsúdená k výraznej korekcii.

Odlišný názor zaznel v redakčnom článku novín The Wall Street Journal, podľa ktorého prudký rast nezamestnanosti v USA, ktorý už v októbri prekročil 10-percentnú hranicu vyvracia akékoľvek predstavy o účinnosti keynesiánskej vládnej podpory ekonomiky.

Podľa The Wall Street Journal ekonomickí poradcovia Bieleho domu presadzovali a naďalej presadzujú obrovské stimuly vo výške niekoľkých stovák miliárd dolárov, pričom ešte donedávna tvrdili že zvýšené vládne výdaje udržia mieru nezamestnanosti pod hranicou ôsmich percent. Ich odhady však kruto zaostali za realitou.

Článok pripomína, že po zverejnení údajov o viac ako 10-percentnej miere nezamestnanosti sa začína objavovať volanie po ďalších vládnych balíčkoch.

Keynesiánstvo alebo falošné nádeje?

The Wall Street Journal ďalej píše, že je šialenstvo robiť neustále to isté a čakať, že najbližšie to už dopadne inak: "Ekonomika totiž nebude produktívnejšou preto, že vláda rozdáva peniaze, ktoré nakoniec budú chýbať tam, kde by mohli byť lepšie využité… Slávna keynesiánska téza, podľa ktorej každý jeden dolár z vládnych výdajov vytvorí v hospodárstve jeden a polkrát vyššiu hodnotu, sa opäť ukázala ako falošná."

Viacerí americkí ekonómovia zdôrazňujú, že v situácii, kedy nezamestnanosť v USA je najvyššia za posledných 26 rokov, treba nekonečné vládne stimuly odbúrať. Čím skôr sa tak stane, tým rýchlejšie sa trh práce začne sám od seba zotavovať.

Obama: Nesmieme sa vrátiť k tomu, čo spôsobilo krízu

Americký prezident Barack Obama pripustil, že svetová ekonomika je na ceste k oživeniu, treba sa však vyvarovať takých krokov, ktoré by viedli k ďalším krízam.

Na nedeľnom summite Rady pre hospodársku spoluprácu krajín Ázie a Tichomoria (APEC) povedal, že ekonomiky vo svete opäť začínajú rásť. "Nemôžeme sa však vrátiť k neustálym cyklom expanzie a prepadu, ktoré viedli ku globálnej recesii. Nemôžeme opakovať takú politiku, ktorá vedie k nevyváženému rastu a k ďalším krízam."

Podľa renomovaného a až veľmi často ekonóma Davida Rosenberga by nezamestnanosť v Spojených štátoch mohla poľahky vzrásť až na 13 percent pričom doposiaľ najvyššia miera nezamestnaosti v USA od skončenia 2. svetovej vojny dosiahla v roku 1982 hodnotu 10,8 percenta.

Slovensko: Vláda chystá opatrenia

Aj keď ekonomika krajín EU pomaly, ale isto smeruje k zotaveniu, podľa niektorých analytikov je zrejmé, že bez ďalších zásahov vlád to už asi nepôjde. Tejto zásady sa drží aj slovenská vláda.

Premiér Robert Fico na tlačovke po minulotýždňovom mimoriadnom zasadnutí kabinetu povedal, že vláda sa chystá prijať ďalšie opatrenia a zmeny v zákonoch, ktoré majú zmierniť negatívny dopad finančnej a hospodárskej krízy na zamestnanosť na Slovensku.

Okrem iného vláda bude viac využívať eurofondy na udržiavanie pracovných miest a lákať investorov do regiónov, ktoré sú krízou najviac zasiahnuté. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny má vypravovať návrh na predĺženie podpory v nezamestnanosti pre ľudí, ktorí stratili prácu v dôsledku krízy.

Ministri pôdohospodárstva a hospodárstva však dostali od Fica úlohu preskúmať, či by sa peniaze, ktoré by vláda vynaložila na dávky v nezamestnanosti, nedali použiť efektívnejšie, napríklad na rozšírenie programu zatepľovania obytných domov či výraznejšie využívanie biomasy.

Reštrukturalizácia dostane prednosť

Akýmsi esom v rukách vlády je najnovší nápad upraviť legislatívu tak, aby podniky, ktroé sa kvôli kríze dostali do problémov, namiesto konkurzu a prepúšťania riešili problémy reštrukturalizáciou.

Pre tých, ktorým napísané nie je celkom jasné, citujeme z oficiálnych správ tlačových agentúr:

Ministerka spravodlivosti Viera Petríková by mala v skrátenom legislatívnom konaní pripraviť návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého by reštrukturalizácia dostala prednosť pred inými riešeniami platobnej neschopnosti firiem. 

Slováci o kríze vraj veľa nevedia

Kríza ako kríza – niektorí sa tvária, že sa ich netýka, ďalší o nej veľa nevedia. Podľa jedného z prieskumov,ktoré si medzi slovenskými domácnosťami pravidelne dáva spracovávať spoločnosť ING, takmer dve tretiny domácností (29 percent) pocítili dopad finančnej krízy.

Z prieskumu vyplýva, že Slováci majú zmiešané pocity z prognóz budúceho vývoja finančnej krízy – 49 percenta respondentov očakáva, že ich kríza ešte len zasiahne a finančnej krízy sa neobáva len 9 percenta opýtaných.

Ozaj, čo vieme o kríze? Informovanosť obyvateľov Slovenska o súčasnej ekonomickej kríze je podľa prieskumu nedostatočná. Za skutočne dobre informovaných v súvislosti s krízou sa považujú prekvapivo len 3 percentá obyvateľov Slovenska. Napriek množstvu informácií, ktoré média za posledný rok Slovákom o kríze ponúkli, 89 percent z nich má len nejaké informácie.

Zvyšných 8 percent opýtaných deklarovalo, že o kríze počuli, ale nemajú o žiadne podrobnejšie informácie.

Banka roka, Poisťovňa roka

Minulý týždeň sme sa dozvedeli, že ocenenia týždenníka Trend Banka roka a Poisťovňa roka získali VÚB a Allianz. Neznamená to však, že tieto inštitúcie poskytujú najlepšie služby pre klienta. Aj samotný Trend priznáva, že vyberá najúspešnejšiu a nie najlepšiu inštitúciu – rozhodujú totiž výlučne ekonomické ukazovatele. Kvalitu a výhodnosť služieb považujú v Trende za nemerateľné hodnoty a preto ich ani nezohľadňujú.

Inak a jednoduchšie povedané, pri oceneniach Banka roka a Poisťovňa roka nezohráva spokojnosť klientov žiadnu úlohu.

Alkohol: Špeciálne uzávery nebudú povinné

Prezident SR podpísal novelu zákona o spotrebnej dani z liehu, ktorou sa od budúceho roka sprísnia podmienky distribúcie alkoholických nápojov na Slovensku. Podľa novely obchodník predávajúci alkoholické nápoje na konečnú spotrebu ich bude môcť kupovať už iba priamo u výrobcu alebo u registrovaných a licencovaných veľkopredajcov.

Zároveň sa takmer o 15 percent zvýši daňové zaťaženie alkoholických nápojov.

Ministerstvu financií sa však do zákona o spotrebnej dani z liehu nepodarilo dostať to, o čom pôvodne nahlas veľmi vážne uvažovalo – o zavedení povinnosti používať špeciálne uzávery zabraňujúce dolievaniu alkoholu do fliaš. Proti boli najmä obchodníci a tak špeciálne uzávery nakoniec povinné nebudú.

Reforma: Dane a clá do jedného lievika

Ďalšia právna norma, ktorú prezident odobril minulý týždeň, je zákon o orgánoch štátnej správyv oblasti daní a poplatkov. Predpokladá sa, že namiesto tohto kostrbatého názvu zrejme všetci budeme používať zrozumiteľnejšie označenie "zákon o reforme daňovej správy". Cieľom zákona je totiž príprava na celkovú reformu daňovej a colnej správy, ktorá by mala zjednotiť výber daní, ciel a poistných odvodov do jedného lievika.

Pravda, nič nie je také horúce ako sa varí, a tak aj s tým jedným lievikom to nebude také rýchle.

Celá reforma má totiž pozostávať z dvoch samostatných etáp, v tej prvej by sa mala postupne zlučovať colná a daňová správa, pričom by sa mal začať vytvárať nový systém riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov. Vzniknúť by mala nová Finančná správa SR.

Načim ešte uviesť, že zjednotenie výberu daní a ciel by podľa návrhu Ministerstva financií SR mohlo byť reálne od roku 2013.

Reforma: Nový úrad, nové stoličky

Pre občana, napríklad drobného živnostníka, bude nesporne zaujímavejšia druhá etapa, v ktorej sa ráta s tým, že všetky dane, clá, odvody a podobne, vrátane odvodov na zdravotné poistenie, sa zjednotia do jedného miesta výberu. Pre človeka by to mohlo znamenať úsporu času a odbúranie byrokracie.

Netreba sa však veľmi tešiť. Aspoň nie predčasne.

Najprv totiž musí prebehnúť prvá etapa, v ktorej sa okrem iného ráta s celkovou prestavbou štruktúry daňového riaditeľstva a daňových úradov aj s dosadenými riaditeľmi. Medzitým prídu parlamentné voľby, po ktorých (bez ohľadu na ich výsledky) vždy dochádza k stoličkotraseniu a tak isté je zatiaľ len to, že vznikne nový úrad – už spomínaná Finančná správa SR.

 Priaznivci istých politických strán sa majú na čo tešiť – nový úrad predsa znamená nové, pekne čalúnené stoličky…

Naozaj sa blížia voľby

Ale sú aj dobré správy. Prezident minulý týždeň podpísal aj novelu zákona o dani z príjmov, na základe ktorej sa v budúcom roku nebudú zvyšovať platy prezidentovi, poslancom Národnej rady SR ani členom vlády. Zmrazenie platov prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu k novele presadila v parlamente poslankyňa Jana Laššáková (Smer-SD).

Človek by ani neveril, že sa blížia parlamentné voľby.

Ako vnímate zlato ako investíciu?

View Results

Loading ... Loading ...

13 odpovedí na “Týždeň vo financiách: Kríza sa vraj končí, dobré časy sú však ešte ďaleko”

  1. Santos píše:

    To už celý svet zošalel???! to si ozaj každý myslí, že rozdávanie z peňazí nás všetkých spasí svet??!!!

    • Michal D. píše:

      Svet nespasi rozdavanie penazi, ale politikov to spasi…

      • Luky BB píše:

        okrem ineho svet spasi spravodlivy financny system a nie ten podvod ktory mame teraz kedy bankovy system bohatne na ukor normalnych ludi, ktori bez uveru na byt, alebo auto nemau sancu prezit a ked si uver zoberu su este vacsi chudakmi.

  2. Rudi píše:

    Ak sa voleným zástupcom nebudú zvyšovať platy, budú si musieť privyrobiť novými tendrami. Takže, koľko ušetríme?

    • Andreas píše:

      Zlé jazyky tvrdia, že to vždy tak bolo – boli bohatí mocipáni a chudobné masy, ktoré ich milovali. A keď ich už masy prestali milovať, prišli noví mocipáni. Na tom je vraj založený celý kolobeh ľudských dejín, takže neviem… Ale ako hovorím, to tvrdia len zlé jazyky…

      • Miňo píše:

        ja také veci radšej nečítam lebo ma chytá skepsa. Ale mňa chytá skepsa aj z toho, keď vidím že vo voľbách do samosprávnych krajov suverénne obstála jedna strana. Ale to je vlastne o tom istom, kolobeh dejín je jasný, aj tí mocipáni čo sa menia, aj tá jedna strana…

        • J. Č. píše:

          netreba byť taký pesimistický, treba s nádejou hľadieť do budúcnosti….. Mňa napríklad napĺňa túžbou žiť skutčnosť, že krísa sa pomaly končí, avšak Obamova administratíva pumpuje do ekonomiky ďalšie a ďalšie miliardy dolárov…. to znamená že bude lepšie… Slovenská vláda chystá opatrenia na boj s krízou a zvýšenie zamestnanosti, znamená to, že bude dobre… A pritom aj v USA aj na Slovensku aj inde nezamestnanosť naďalej stúpa… A pýtam sa, dokedy bude stúpať? Kým bude z čoho rozdávať?

          • Luky BB píše:

            „Obamova administratíva pumpuje do ekonomiky ďalšie a ďalšie miliardy dolárov…. to znamená že bude lepšie“

            nemyslis vazne dufam, prave to bude nasa skaza…

          • Lajči píše:

            … to určite bola len irónia, predpokladám

  3. grondzi píše:

    Neviem ako vás, ale mňa fascinuje, že Ficova vláda chce zákonom zakázať bankroty podnikov a namiesto toho majú reštrukturalizovať. Je to s prepáčením, taká pi……, ako keď KDH chcelo pred rokmi uzákoniť, že muž musí byť svojej manželke zo zákona verný…

    • Rudi píše:

      A rovnako vymozitelne… 🙂

    • cincík píše:

      a mna uz nefascinuje nic. vcera som TV prijimac omylom prepol na STV, davali dajaky prenos neviem odkial – ani ma to nezaujimalo, bolo to k vyrociu 17. novembra… Jedine co mi bilo do oci bolo ze davali Hoffmanovu piesen Slubili sme si lasku a zakazdym to prestrihli a ukazovali furt tych istych papalasov, ktori sa zasluzili o vitazstvo demokracie na Slovensku. Isiel som sa vyryhat a odvtedy ma uz nic nefascinuje…

  4. Jan Dvořák píše:

    Několik úvodních odstavců listopadového Hat Trick Reportu je k dispozici zde: http://pro-investory.cz/ Doporučuji přečíst.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *