Stvrtok 23. novembra. Meniny má Klement

Týždeň vo financiách: Kríza udiera novou silou, na bankárov sa chystá mimoriadna daň

Krízu sme vyriešili, chvastá sa slovenský premiér Robert Fico. V skutočnosti je to oveľa zložitejšie. Vládne stimuly do ekonomiky sa nikde vo svete – vrátane USA a Európskej únie – neukázali ako príliš sofistikovaný a užitočný krok. Kríza totiž udiera novou silou, nezamestnanosť prudko narastá. Aspoň že bankárov čaká mimoriadna daň…

Bolože to vzletných rečí! Celú jeseň sme počúvali, že kríza je už za nami a známky oživenia ekonomiky, aj keď len veľmi krehkého oživenia, sú tu a sú pevné. Inak a presnejšie povedané, vďaka masívnym stimulom sme to najhoršie už prekonali a čaká nás už len postupné oživovanie. Namiesto toho, aby sme slovne vyvracali, že to nie je tak, uveďme radšej pár čerstvých štatistických údajov týkajúcich sa jedného z rozhodujúcich ťahúňov európskej ekonomiky.

Áno, aj Francúzsko patrilo k tým krajinám, v ktorých sa začiatkom jesene bujaro oslavoval koniec krízy. Francúzsko vystúpilo z recesie! – hlásali bombastické titulky vo francúzskych i svetových médiách. Dnes je ale všetko inak.

Produkcia francúzskeho priemyslu v októbri medzimesačne celkom nečakane klesla o 0,8 percenta, a to napriek tomu, že analytici a s nimi aj politici očakávali medzimesačný nárast o 0,7 percenta.

Najväčší pokles – o rovných 5 percent – zaznamenal automobilový priemysel.

Údaje o poklese priemyselnej výroby vo Francúzsku sprevádzajú údaje o ďalšom raste nezamestnanosti.

Ale nejde len o Francúzsko. Pokles – a vôbec nie prekvapivý – zaznamenali aj v najchudobnejšej krajine EÚ, teda v Bulharsku. Prekvapením je skôr to, že hrubý domáci produkt Bulharska medziročne klesol v 3. kvartáli len o 5,4 percenta a nie o 5,8 percenta, ako to uvádzali tamojšie štatistické orgány vo svojich prvotných odhadoch.

Pobaltsko: Hrozí nová kríza

A ďalej už bez prekvapení – Európska centrálna banka (ECB) varovala pobaltské štáty pred ďalšou finančnou krízou. Podľa predstaviteľov ECB trom pobaltským krajinám, ktoré sú v hlbokej recesii, hrozí nová kríza. Varovanie ECB nie je žiadnym všeobecným strašením, ale naopak – je až priveľmi konkrétne. Ak vlády Litvy, Lotyšska a Estónska okamžite nezavedú prísne úsporné opatrenia, nebudú schopné zabrániť vzniku ďalšej recesie.

Stačí azda len pripomenúť, že tri pobaltské krajiny zažili po vstupe do EÚ v roku 2004 obrovský hospodársky boom. Rozmach úverov viedol k obrovskému nárastu platov. Prehriate ekonomiky týchto štátov kruto zaskočila globálna kríza a – následné úverové vákuum.

Grécko: Európa je zdesená!

Dianie na finančných trhoch v minulých dňoch najviac ovplyvňovali udalosti v Dubaji a Grécku. Pokiaľ ide o Dubaj, ktorý trápia vysoké dlhy, podľa brokerov z el Fajer Securities, je to doslova katastrofa. Dubaj sa snaží zmierniť svoje dlhy výpredajom majetku v zahraničí a  dianie na celom svete ovplyvňujú myšlienky na štátny bankrot emirátu. Dubajské akcie sa naďalej prepadajú.

Bývalý člen vedenia britskej centrálnej banky Willem Hendrik Buiter  upozornil, že Grécko môže byť prvou krajinou eurozóny, ktorá zbankrotuje. Aj toto vyhlásenie uznávaného analytika sa podpísalo pod neistotu na finančných trhoch – aténsky burzový index klesol o 3,4 percenta. Ratingová agentúra Fitch pre obavy zo zhoršovania verejných financií znížila úverové hodnotenie Grécka a jeho ratingom pridelila negatívny výhľad.

Pravdou je, že Grécko bojuje s neúmerne vysokým štátnym dlhom. Grécky minister financií Giorgos Papaconstantinou však zdôraznil, že chce obnoviť stratenú dôveryhodnosť krajiny.

Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý predsedá skupine ministrov financií krajín eurozóny, je presvedčený, že Grécko nateraz nebude potrebovať pomoc ďalších členov EÚ. Podľa jeho slov je síce štátny rozpočet Grécka až priveľmi napätý, ale grécka vláda vraj dokáže prijať opatrenia na zvládnutie zložitej situácie.

Podľa francúzskej ministerky hospodárstva Christine Lagarde sa Grécko môže spoľahnúť na solidaritu eurozóny, európski partneri však od gréckej vlády očakávajú, že stabilizuje svoje verejné financie. Podľa jej slov Grécko je členom eurozóny, ktorú charakterizuje úplná solidarita. Ministerka zároveň poznamenala, že partneri Grécka v eurozóne situáciu v krajine naďalej pozorne monitorujú. "Kríza v Grécku zdôraznila potrebu lepšej koordinácie hospodárskej politiky v rámci eurozóny," uviedla.

Kráča Česko v šľapajach Grécka?

K zdeseniu, ktoré v celej EÚ vyvolávajú grécke problémy, sa žiada jedna poznámka: České Hospodářské noviny (HN) zdôraznili, že Česko v dôsledku zlej rozpočtovej politiky môže čochvíľa skončiť ako Grécko.

Isté je, že pokiaľ bude zadlžovanie českého štátu pokračovať doterajším tempom, je viac ako pravdepodobné, že už na budúci rok bude Česko presne tam, kde je teraz krajina, ktorá je kolískou európskej civilizácie.

Najväčším problémom českých verejných financií je podľa HN skutočnosť, že českí politici nemajú jasnú víziu, ako sa vymotať z obrovských dlhov vo výške stovák miliárd korún. Napríklad sociálni demokrati neustále požadujú výdavky na sociálne služby a dotácie vždy pre niekoho, na čo český štát potrebuje ďalšie a ďalšie úvery.

Vé alebo dvojité Wé?

Analytici sa často sporia s politikmi, či terajší spoločenský a hospodársky vývoj má tvar písmena V s jedným alebo písmena W s dvojitým poklesom (tzv. druhé dno).

V záujme objektívnej pravdy treba uviesť, že politici sa skôr prikláňajú k tomu prvému variantu s tým, že iba vďaka nim sme už krízu prekonali a čaká nás svetlá budúcnosť (vždy sa niekde vo svete blížia dajaké voľby).

Analytici sa prikláňajú k druhému variantu, pričom v ich názoroch jestvujú len drobné, viac-menej terminologické rozdiely – v skratke ich možno vyjadriť tak, či to druhé dno je pokračovaním terajšej krízy (po vyčerpaní vládnych stimulov, ktoré nemôžu beztrestne pokračovať do nekonečna) alebo je to ďalšia kríza.

Typickým príkladom prvého variantu, teda obyčajného Vé je vyjadrenie slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý na slávnostnom sneme vládneho Smeru-SD bilancoval doterajší vývoj slovami "krízu sme vyriešili". V prejave venovanom 10. výročiu vzniku strany niekoľkokrát zopakoval, že práve Smer svojou politikou v podstate vymazal dôsledky hospodárskej krízy.

Čo na tom, že podľa Národnej banky Slovenska (NBS) vyhliadky rastu slovenskej ekonomiky sú pre najbližšie roky veľmi neisté. Slovenská ekonomika zrejme bude rásť podstatne pomalším tempom než v období expanzie pred vypuknutím globálnej ekonomickej recesie.

Z prognóz NBS a ministerstva financií vyplýva, že slovenský HDP sa toho roku medziročne prepadne o viac než päť percent. Na budúci rok ekonómovia rátajú už s miernym nárastom, podľa odhadov Európskej komisie (EK) by slovenská ekonomika dokonca mohla vykázať najrýchlejší rast v rámci EÚ.

Ekonómovia však zvýrazňujú slovíčko mohla.

SaS: Čakajú nás nižšie dôchodky

Premiér Fico ešte v septembri hrdo vyhlasoval: "Napriek hlbokej hospodárskej kríze rátame v roku 2010 s valorizáciou dôchodkov, rátame s tým, že sa budú valorizovať aj všetky sociálne dávky…"

Prešli tri mesiace a všetko je inak. Najmä s dôchodkami. Nič z toho, čo premiér Fico nasľuboval, nie je pravda. Dôchodky budú naopak nižšie.

Upozornila na to neparlamentná strana Sloboda a Solidarita (SaS), podľa ktorej dôchodky priznané v roku 2010 budú vďaka hospodáreniu vlády premiéra Roberta Fica a nekompetentnosti ministerstva Viery Tomanovej nižšie ako dôchodky priznané v tomto roku.

"Toto je realita. Smutný dôsledok politiky Ficovej vlády. Čísla neklamú. Zato premiér Fico a jeho ministerka Tomanová, ktorí sa snažia vzbudiť v ľuďoch dojem budovania sociálneho štátu, klamú. Výška dôchodkov priamo závisí od rastu hospodárstva krajiny. A tak iba vláda, ktorá zabezpečí rast zamestnanosti a rast miezd, môže zodpovedne garantovať dôchodcom rast ich dôchodkov a životnej úrovne," uvádza sa vo vyhlásení strany SaS.

NEZES: Slovensko bez Prahy a Moskvy

Oslavná tiráda znela minulý týždeň aj z úst predstaviteľov združenia národne (?) orientovaných ekonómov, členov Slovenskej ekonomickej spoločnosti – Nezávislého združenia ekonómov Slovenska (NEZES).

Podľa združenia, ktoré si pripomenulo 20-te výročie založenia, Slovensko sa v roku 1989 muselo rozhodnúť, či sa ako národ postaví na vlastné nohy. A muselo sa tiež vymaniť spod pražskej a moskovskej clony. "Našťastie sa premena Slovenska na národný, sociálne orientovaný a ekologický štát podarila," konštatuje sa vo vyhlásení predstaviteľov NEZES.

Ako sa hovorí na oboch brehoch rieky Morava, každý má právo na svoj názor…

Nezamestnanosť: Trápi prakticky celý svet

S oslavnými rečami aj bez nich Slovensko trápi rast nezamestnanosti. Žiaľ, je to prakticky celosvetový fenomén – kruto postihuje najmä Spojené štáty, Rusko, ale aj veľkú časť Európy.

V tejto súvislosti si pripomeňme slová prezidenta ECB Jeana-Claude Tricheta, podľa ktorého "V súčasnosti je ešte stále predčasné tvrdiť, že finančná kríza je už za nami." Prezident americkej centrálnej banky Fed Ben Bernanke počas uplynulého týždňa viackrát upozornil, že terajšie hospodárske oživenie v USA nemá trvalý charakter a "ešte nejaký čas sa miera nezamestnanosti udrží na vysokých hodnotách".

Podľa viacerých bankových analytikov finančná kríza udiera novou silou. Vládne stimuly sa buď už vyčerpali alebo ak aj nie, ukazuje sa, že nie sú tak účinné, ako sa pôvodne predpokladalo, a dôsledkom je, že nezamestnanosť rastie ďalej.

Obamove spojené nádoby

Americký prezident Barack Obama uplynulý týždeň predstavil svoj ambiciózny plán na stimuláciu ekonomiky a boj s nezamestnanosťou. Ide v poradí už o druhý Obamov rozsiahly balík opatrení a stimulov. Jeho cieľom je skrotiť nebývalo vysokú nezamestnanosť, ktorá sužuje celé Spojené štáty, zaviesť daňové úľavy a zvýšiť objemy úverov aj pre malé firmičky, aby mohli konečne začať vytvárať nové pracovné miesta.

Súčasťou obrieho plánu sú aj štátne investície do infraštruktúry, napríklad do diaľnic a železníc, do výstavby veľkých vodohospodárskych objektov, ďalej investície do ekológie a tzv. zelenej energetiky.

Obamova administratíva nateraz nezverejnila celkový finančný objem tohto balíka stimulov. Iba samotný prezident v diskusiách opakovane zdôraznil, že nesúhlasí s tými, ktorí požadujú, aby vláda namiesto nezamestnanosti radšej krotila deficit.

Podľa jeho slov sú krotenie štátneho deficitu a krotenie veľkej nezamestnanosti spojenými nádobami. "Pre to, aby naše deficity začali klesať, je rozhodujúce zaistiť silný ekonomický rast a tvorbu pracovných miest, aby rástli daňové výnosy a klesali výdaje na také položky, akou je nezamestnanosť."

Denník The Wall Street Journal v tejto súvislosti napísal, že prezident Obama by namiesto stimulovania ekonomiky radšej nemal robiť nič.

"Najlepšie pre ekonomiku by bolo, keby Washington svojimi problematickými prísľubmi pomoci prestal strašiť súkromný sektor, hlavného tvorcu pracovných miest," píše sa v denníku, ktorý sarkasticky pripomína, že Obamom a  Kongresom pripravovaný ďalší plán stimulovania ekonomiky a zamestnanosti pomocou vládnych výdajov sa zrejme riadi heslom "pokiaľ prvý stimul nefunguje, utrácajme znovu a znovu…"

Ohrozenie rovnej dane?

V súvislosti s pokračovaním terajšej globálnej krízy, resp. s jej druhým dychom, sa po celom svete čoraz viac diskutuje aj o daňových reformách. Tie diskusie nie vždy mávajú racionálne jadro, naopak – neraz v nich víťazia populisti. Takými sú napríklad aj diskusie o progresivite zdanenia. Podľa analytikov je však otázne, či progresivita zdanenia môže priniesť viac peňazí do štátneho rozpočtu, keďže zvyšuje motiváciu k daňovým únikom.

Všeobecne ale platí, že po progresivite volajú ľavicovo orientovaní politici, kým princíp rovnej dane je skôr agendou pravičiarov. Platí to prakticky na celom svete, i keď z tohto pravidla jestvujú mnohé výnimky. Viacerí analytici však vážne upozorňujú, že po skončení terajšej globálnej krízy vzrastie nutkanie zaviesť čím progresívnejšie sadzby – až do extrémov typu tzv. milionárskej dane.

Slovenská rovná daň by vraj mohla na takéto populistické snahy čoskoro doplatiť. A to aj napriek tomu, že obrovské výpadky daňových príjmov možno totiž lepšie a ľahšie nahradiť zvýšením DPH a spotrebných daní. Tieto druhy daní sa vyberajú ľahšie a bezproblémovejšie a čo je hlavné, sú v podstate aj sociálne spravodlivejšie – kto viac zarobí,aj viac míňa a viac zaplatí na DPH a spotrebných daniach.

Britské dane: Na ťahu sú labouristi

Minister financií Alistair Darling oznámil zvýšenie daní pre bohatšie a najbohatšie vrstvy obyvateľstva od apríla 2011, čím si Labouristická strana chce vylepšiť renomé pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré sa musia uskutočniť najneskôr v júni budúceho roka.

Podľa Darlingovho návrhu sa má zvýšiť daň z príjmov z terajšej 40-percentnej sadzby až na 50 percent pre všetkých, ktorí ročne zarábajú viac ako 150 tisíc libier. V diskusii s politickými protivníkmi svoj návrh odôvodnil slovami, že najväčšie bremeno budú niesť tí, ktorí majú najširšie ramená.

České dane: Platia bohatí menej ako ostatní?

Aj keď v boji o dane vždy zohráva rozhodujúcu úlohu princíp ľavica-pravica, resp. aj princíp populizmus vs. zdravý rozum, isté je, že nikdy neplatia absolútne čiže v každom jednotlivom prípade. Akýmsi potvrdením tohto pravidla je aj návrh českého ministra financií Eduarda Janotu, ktorý – v rozpore s terajšou jednotnou sadzbou dane – presadzuje progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb. Nie je sám, keďže progresívne zdanenie najviac zarábajúcich ľudí presadzuje aj ľavicová ČSSD.

Podľa ministra Janotu však progresivita v zdanení musí byť rozumná.

Iný názor na daňový princíp prezentoval predseda Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Milan Štěch, keď povedal, že v súčasnosti český štát zdaňuje príjmy degresívne. Nechápavým novinárom to vysvetlil takto: "Keď spočítame poistné odvody a dane, tak tu máme degresívne zdanenie. Tí bohatí platia percentuálne menej ako stredné vrstvy."

Bič na dobre zarábajúcich bankárov

Špecifickou agendou ľavicovo i pravicovo orientovaných politikov bez výnimky je požiadavka na zvýšenie daní pre najlepšie zarábajúcich bankárov.

Britský premiér Gordon Brown  vyzval spoločne s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym na koordinovaný globálny postup pri zdanení vysokých odmien v bankách. Minister financií Alistair Darling  krátko na to oznámil, že britská vláda zavádza jednorazovú 50-percentnú daň z odmien pre bankárov, ak ich výška za rok 2009 prekročí hranicu 25 tisíc libier.

Darling tento krok objasnil slovami, že je to aspoň čiastočná náhrada za peniaze, ktorými štát zachraňoval viaceré banky počas terajšej finančnej krízy.

Podľa francúzskych novín Les Echos o čo najskoršom zavedení dane z odmien pre bankárov uvažuje už aj Francúzsko. Daňové zaťaženie by sa týkalo ročných odmien prevyšujúcich výšku 27 tisíc eur. Mimoriadne zdanenie má byť pre bankových manažérov dostatočným trestom a upozornením, že peňažné prostriedky by banky mali venovať predovšetkým vlastnej konsolidácii a nie odmenám manažérov.

S podobnou iniciatívou vyšla minulý týždeň aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Ako uviedla, jednorazová daň na odmeny pre bankárov by pomohla finančnému sektoru poučiť sa z chýb. Banky by sa podľa jej slov mali spolupodieľať na znášaní dôsledkov súčasnej finančnej krízy. "Nemali by sme všetku záťaž klásť len na plecia daňových poplatníkov," zdôraznila nemecká kancelárka.

Ako vidíte krízu?

View Results

Loading ... Loading ...

7 odpovedí na “Týždeň vo financiách: Kríza udiera novou silou, na bankárov sa chystá mimoriadna daň”

  1. Mário píše:

    osobne si myslim, ze na bankovy manazment sa malo sliapnut uz skor, a nie je jednorazovymi danami, ale permanentnymi – vsak vela zarabaju a necitia ziadnu zodpovednost…

    • Bery píše:

      A to isté sa týka aj politikov – aj tí veľa zarábajú, aj nemajú žiaden pocit zodpovednosti, aj im treba šliapnuť na krk

  2. Michal D. píše:

    A to chce Estónsko prijať euro v roku 2011. Tá krajina to neprežije. Kým sa spolu s celým pobaltím spamätá z krízy, začnú ju fackať dopady zavedenia eura. Euro je kruté pretože buď budú spokojní občania pre výhodný kurz a utrpí export, alebo budú ľudia pre horší kurz chudobní ale bude sa dariť zahraničnému obchodu.

    • Ada píše:

      Estóncom by nemuselo euro poškodiť. Ak urobia z tvojho pohľadu alternatívu B: Ak bude kurz slabší a zameraný na podporu exportu, pomôže to ekonomike a ľudia budú mať v konečnom dôsledku viac. Aj keď asi za dlhší čas, ale myslím, že Estónsko bude mať problémy tak či tak a pri eure aspoň budú vidieť svetlo na konci tunela…

      • č.k. píše:

        s tým tunelom absolútne súhlasím, je to tak; ono platí to vo všeobecnosti, že kríza musí prejsť( aj bez štátneho pumpovania peňazí do ekonomiky), slovom musíme ju pretrpieť a potom časom bude zase dobre…no neviem či práve kvôli kríze sa neodloží zavedenie eura vo viacerých krajinách EU, vrátane pobaltských krajín…

  3. Rudi píše:

    Na SAS sa mi páči, že chcú, aby si mladí človek nemusel hneď od prvého zamestnania sporiť na dôchodok.

  4. Lajči píše:

    no zdá sa, že boj medzi ľavicou a pravicou sa vystupňuje v priamej úmere s tým, ako bude rásť nezamestnanosť, ako sa bude zhoršovať sociálne postavenie ľudí, ako kríza nebude chcieť odísť atď. Však len taký príklad – taliansko a jeho premiér Berlusconi. Na mítingu jeho vlastnej pravicovej strany ho dobil ľavicový radikál… Ale takéto výčiny sú vždy len povestnou špičkou ľadovca, akýmsi odrazom toho čo hlboko drie v masách…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *