Pondelok 23. októbra. Meniny má Alojzia

Týždeň vo financiách: Kto nechce dostať nejaké peniaze zadarmo, nech zdvihne ruku!!!

Peter Furmaník st. 06.02.2012 | 00:00 4 komentáre

EÚ alebo morfium? – kladie si otázku analytik Saxo Bank Steen Jakobsen. A na margo summitov EÚ dodáva: História nám už ukázala, že každý ekonomický model a politický koncept prestáva existovať, keď je fantázia príliš vzdialená realite. Podľa Sorosa nás čakajú sociálne nepokoje, revolúcie, triedny boj. Protesty „gorila“ a hádzanie vajíčok a banánov paradoxne nahrávajú preferenciám strany Smer-SD.

Veľké nádeje sa začiatkom uplynulého týždňa vkladali do dlhoočakávaného summitu EÚ v Bruseli. Názory na to, čo priniesol pre záchranu eura a celej Európy, sa medzi odborníkmi rôznia.

Podľa analytikov spoločnosti ATLANTIK, finanční trhy sa prvý februárový týždeň vinul v pozitívnom garde po pondelkovom kladnom vyznení mimoriadneho summitu EÚ, „kde – môžeme povedať – došlo k dohode 25 členov EÚ nad koordináciou fiškálnych politík jednotlivých štátov, predovšetkým eurozóny. “

Iný názor na portáli Investujeme.sk prezentoval hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen, podľa ktorého summit EÚ nepriniesol žiadnu zásadnú zmenu. „Išlo len o ďalšiu ukážku toho, ako si kúpiť čas. Európska centrálna banka našťastie pre európskych lídrov pokračuje vo vyplácaní záväzkov, čo však nemôže fungovať až do nekonečna.“

Cvičenie v márnosti. Nič iné… 

Steen Jakobsen ďalej píše: „Som zmätený – bol to naozaj summit EÚ, ktorý mal vyvrátiť všetky pochybnosti? Bolo cieľom vytvoriť tzv. plán pre plán, ktorý bude niekedy – najskôr po francúzskych voľbách – realizovaný? Bolo vôbec plánované mať pravidlá pre rozpočtové deficity?“

Zdôraznil, že nič neriešiaci summit bol len ďalším cvičením v márnosti. Podľa jeho slov ide o konečnú hru, kde Nemecko bezhranične uprednostňuje solidaritu nad disciplínou. Ale len za cenu toho, že Európa stojí na pokraji zrútenia pri pokuse dosiahnuť zakotvenie konceptu prosperita cez úspory do budúcich zákonov a poriadkov Európy.

„Dokonca aj politici poznali, že pondelková dohoda bola len vedľajšou hrou pre zabezpečenie ústupkov Nemecku. Tie sú ale v reále neuskutočniteľné. Na ich základe však môže Merkelová svojim domácim voličom ukázať, že nasmerovala EÚ správnym smerom,“ napísal Steen Jakobsen.

Len pripomeňme, že podľa najnovších prieskumov popularita kancelárky Angely Merkel opäť narástla. Renomovaná nemecká televízia ARD si v posledných januárových dňoch dala urobiť prieskum verejnej mienky, z výsledkov ktorého vyplynulo, že 64 percent respondentov považuje Angelu Merkel za najlepšieho nemeckého politika, pred ňou so ziskom 65 percent sa umiestnil Merkelovej minister financií Wolfgang Schäuble

Pre porovnanie: Pred dvoma rokmi sa popularita Angely Merkel pohybovala len na úrovni 41 až 43 percent.

A čo na súčasnej kancelárke v Nemecku najviac oceňujú? To, že má domácu ekonomiku bezpečne pod palcom a že vo vzťahu k EÚ a eurozóne zaujíma správne, rozhodné a pritom objektívne stanoviská.

EÚ alebo morfium? 

Vráťme sa ale k aktuálnemu komentáru hlavného ekonóma Saxo Bank Steena Jakobsena, podľa ktorého „je teraz takmer správny čas, aby Nemecko konečne pristúpilo na plán spoločných eurobondov a politiku dlhovej brzdy. Vrcholom vlaňajšieho vývoja v Európe sa podľa Jakobsena stal fakt, že všetky dohody sú v skutočnosti iba dvojstranné, a to medzi Francúzskom a Nemeckom , čo je jasným porušením ducha i prevádzkového režimu (modus operandi) dohodnutých pri zakladaní EÚ. Na základe týchto i ďalších skutočností Steen Jakobsen píše, že rozumie plánu, ktorý Európa a jej zákonodarcovia zavádzajú:

  • Vytlačíme peniaze, na objeme nezáleží (dáme pacientovi morfium).
  • Porušíme Zmluvu o Európskej únii (najmä jej ducha a to úplne otvorene) a pritom použijeme túto logiku: ak to neurobíme, Európa skolabuje (neustále budeme každému hovoriť, že pacient potrebuje morfium, inak zomrie).
  • Budeme ignorovať to, či možno dlhy vôbec splatiť – zo všetkých problémov nám pomôže likvidita a jej vytváranie (použijeme len takú liečbu, ktorá tlmí bolesť a vyhneme sa rizikovej operácii, ktorá by mohla pacientovu prognózu konečne zlepšiť).
  • Budeme si aj naďalej kupovať čas (a dúfať, že sa pacient sám od seba zázračne uzdraví).
  • Ale história nám už ukázala, že každý ekonomický model a politický koncept prestáva existovať, keď je fantázia príliš vzdialená realite.

Analytik Saxo Bank k tomu ešte dodáva, že posledný summit dodal komplexnosti EÚ ďalší rozmer, ale politici opäť zlyhali, pretože nezačali brať do úvahy možné straty a neriešili schopnosť dlhy splatiť. 

Kľúčový prvok: Dosahovanie vyrovnaných rozpočtov

Ešte niekoľko slov k výsledkom summitu. Európski lídri na summite dospeli k dohode o novej medzivládnej fiškálnej zmluve. V podstate ide o vytvorenie záväzného paktu pre posilnenie rozpočtovej disciplíny a užšiu integráciu hospodárskych politík. K dohode 17 štátov eurozóny sa na summite pripojilo aj deväť z tých desiatich krajín EÚ, ktoré euro nepoužívajú. Kľúčovým prvkom rozpočtového paktu je dosahovanie vyrovnaných rozpočtov.

Summa summarum: S dohodou o rozpočtovej zodpovednosti súhlasilo 25 členských štátov EÚ. Okrem Veľkej Británie, ktorá už dávnejšie avízovala, že sa k dohode nepripojí, zaskočil postoj českej strany. Český premiér Petr Nečas k tomu povedal: „Európsky pakt je teraz pre nás naozaj nevyhovujúci.“

Majú vlády viac dávať alebo brať? 

Rokovanie summitu EÚ narušil a komplikoval generálny štrajk, ktorý belgické odborové centrály zorganizovali na protest proti úsporným opatreniam belgickej vlády a zároveň sa dožadovali väčšieho balíka sociálnej spravodlivosti. Načasovanie štrajku práve na deň, kedy sa v Bruseli zišli lídri európskych krajín, nebolo náhodné. Okrem iného bola ochromená všetka verejná doprava v celom Belgicku, vrátane leteckej dopravy.

Petr Nečas po tom čo odmietol pripojenie Česka k fiškálnej dohode, zareagoval aj na aktivity belgických odborárov. Povedal, že postoj, ktorí si osvojili odborári, že ľuďom treba viac dávať ako brať, napríklad v podobe úsporných opatrení, viedol k súčasným dlhovým problémom v eurozóne. 

„Odpoveďou na východisko z krízy, na zabránenie hrozby recesie a oživenie ekonomiky, sú hlboké štrukturálne reformy. Reforma sociálneho systému a reforma trhu práce, najmä jeho liberalizácia. A ďalej vytváranie nových pracovných miest a uvoľňovanie podmienok na podnikanie,“ povedal Nečas.

A vo vzťahu k požiadavkam odborárov, ktorí sú presvedčení o tom, že vlády majú viac dávať ako brať, dodal, že práve štedrý postoj štátov viedol k súčasným dlhovým problémom a priviedol Európu tam, kde sa práve nachádza…

Slovenská premiérka Iveta Radičová k summitu dodala, že skutočnosť, že pristúpiť k dohode o rozpočtovej disciplíne sa rozhodlo 25 členských štátov EÚ je veľmi silný výsledok. „Dopadlo to lepšie, ako som predpokladala.“ To, že na summite chýbal predbežný podpis českého premiéra, Radičová nepovažuje za katastrofu. „Nie je to totiž ešte definitívne stanovisko,“ vysvetlila. 

Česko nie je v zajatí VB 

Českého premiéra Petra Nečasa za jeho odmietnutie pripojiť sa k dohode o vytvorení fiškálnej únie členských štátov Európskej únie sa zastal prezident Václav Klaus. Zdôraznil, že to nie je o tom, že by sa Česko pridalo k Veľkej Británii. Ale je to vraj o tom, že Nečas konal ako zodpovedný predstaviteľ ČR. 

„Nemáme dôvod sa za nikoho schovávať a k niekomu sa pridávať,“ uviedol Klaus a zároveň dodal, že zo strany EÚ je to vraj len ďalší pokus o zneužitie aktuálnej vážnej ekonomickej situácie na ďalšie obmedzovanie suverenity 27 členských štátov.

Podľa Klausa ide o ďalší krok v likvidácii suverenity jednotlivých európskych krajín prechodom k fiškálnej únii, k zbaveniu jednotlivých krajín zodpovednosti za svoje štátne rozpočty.

Opačný názor prezentoval šéf českej diplomacie Karel Schwarzenbergpodľa ktorého to, že sa Česko na summite EÚ odmietlo pripojiť k rozpočtovej dohode, krajinu poškodí. „Je to v rozpore so štátnymi záujmami Českej republiky a poškodí nás to. Zostávame osamotení.“

Minister financií Miroslav Kalousek je presvedčený, že premiér Nečas svoj postoj do marca, kedy sa zmluva bude podpisovať, ešte prehodnotí. „Považoval by som za veľmi nešťastné, keby sa tak nestalo, a nevidím jediný dôvod, prečo by sme k dohode nemali pristúpiť.“ 

Podľa predstaviteľov sociálnej demokracie ČSSD je Nečasovo rozhodnutie veľkou chybou, ktorá ešte väčšmi zníži už aj tak nízku dôveryhodnosť Českej republiky v EÚ a bude viesť k jej izolácii.

Zdaníme hlavného vinníka!

A opäť je na programe dňa daň z finančných transakcií. Európskej komisii (EC) sa nepáči, že táto téma, o ktorej sa v európskych štruktúrach rozpráva už najmenej dva roky, je neustále politicky zneužívaná a dehonestovaná. Preto chce urobiť rozsiahlu analýzu, aký by zavedenie tejto dane malo prínos, ako je jej naklonená verejná mienka a ako by ju vnímali banky, ale aj ich klienti. 

Podľa eurokomisára pre dane, clá a boj proti podvodom Algirdasa Šemetu by zavedenie tejto dane odhadom malo ročne priniesť cca 57miliárd a zo psychologického hľadiska je dôležité najmä to, že zdanený bude sektor finančných služieb, ktorý je širokou verejnosťou vnímaný ako hlavný vinník finančnej krízy.

Kríza ako bumerang

Hlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny Jan Bureš napísal, že európska kríza sa v rovnakých obmenách vracia zas a znova ako bumerang. Zhruba po ročnej pauze opäť dopadá aj na Portugalsko. Bureš v komentári nazvanom Řecká dohoda = portugalská past pripomína, že súkromní veritelia budú po masívnych stratách v Grécku netrpezliví a budú chcieť vidieť kroky, ktoré Portugalcov postavia na nohy. Návrat Portugalcov na trhy preto môže pripomínať nočnú moru.

Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros uviedol, že recesia je skôr či neskôr nevyhnutná.V súčasnosti sme podľa jeho slov celosvetovo svedkami nadmernej spotreby na úkor tvorby dlhu z peňazí, ktoré do finančného systému pumpujú centrálne banky. „To ale nemôže pokračovať donekonečna. Spotreba domácností už stagnuje a ťahúňom ekonomiky sú vlády. Vývoj závisí od toho, čo budú robiť politici a centrálni bankári; pokiaľ budú šetriť, tak príde recesia, pokiaľ šetriť nebudú, nikto im nepožičia.“

Keď ale Európska centrálna banka (ECB) začne vo väčšej miere pomáhať vládam, bude možné recesiu ešte oddialiť. „Donekonečna však svet v tejto podobe, kedy je zaplavený pri súčasných cenách nesplatiteľným dlhom, nemôže fungovať a dlh musí byť zlikvidovaný buď bankrotmi alebo vyššou infláciou; oba scenáre pritom prinesú recesiu,“ zdôrazňuje analytik Kamil Boros.

V súvislosti s krízou sa hľadajú rôzne scenáre, napríklad ten, že niektoré krajiny eurozónu dobrovoľne opustia alebo budú musieť byť odídené. Člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky Vladimír Ravinger k tomu dodáva: „Ak sa zloženie členov eurozóny nezmení, euro bude voči iným svetovým menám oslabovať.“ 

A ešte jeden názor na súčasnú krízu. Americký finančník a filantrop maďarského pôvodu George Soros sa v minulých dňoch viackrát a na rôznych fórach vyjadril, že svet, najmä však Európu čakajú sociálne nepokoje, násilnosti, revolúcie, demonštrácie a boj – kto z koho. 

Zdôraznil, že Európa, ktorá sa utápa v špirále poklesu, si pri riešení krízy musí predovšetkým pomôcť sama – nesmie a nemôže sa spoliehať na Čínu, ktorej predstavitelia odmietli nejakým väčším dielom podieľať sa na záchrane Starého kontinetu

Soros pripustil možný kolaps svetového finančného systému. “ Sme stále v akútnej fáze krízy, možnosť zrútenia globálneho finančného systému nebola odstránená.“ konštatoval Soros. Zdôraznil, že situácia v Európe, ale prakticky v celom svete je horšia ako si donedávna myslel. „Počas svojej kariéry som takú zložitú situáciu, aká je teraz, ešte nezažil.“

Kto môže za krízu? 

Ozaj, kto môže za súčasnú krízu? Ľudia a ich chamtivosť? Vlády, ktoré rady rozdávajú svojim blízkym a spriazneným? Kapitalizmus ako systém?

Nespokojnosť tých, ktorí sú dole a to, že závidia bohatým a úspešným? A nielenže závidia, ale sa búria, protestujú a hádžu na budovu parlamentu a úradu vlády banány a vajíčka (Slovensko), vyvolávajú násilie a sociálne nepokoje, zapaľujú autá a budovy bánk a rozbíjajú výklady obchodov (Taliansko v minulých mesiacoch) a v tom najhoršom prípade idú do revolúcií, ktoré výslovne majú charakter krutého bratovraždeného boja (v súčasnosti arabský svet).

Alebo môžu za krízu neustále výkyvy počasia? To, že raz je teplo a raz zima? Alebo vypasení odborárski bossovia, ktorí záujmy uzimených a hladných pracujúcich stojacich pred bránami skrachovaného podniku zastávajú tým, že sa k nim privážajú v drahých vyblýskaných a vykúrených bavorákoch? Alebo treba súhlasiť s názorom Svätého Otca Benedikta XVI., že za krízu môže málo úcty k Bohu?

Pripomeňme si slová najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi, ktorý prednedávnom povedal, že prapríčinou súčasnej krízy je málo úcty k Bohu. „Mentalita, ktorá sa veľmi rozšírila v našich časoch – spočívajúca v odmietaní akéhokoľvek odvolávania sa na transcendentnosť – sa ukázala neschopná pochopiť a ochrániť človeka.“

Rozšírenie tejto mentality podľa Benedikta XVI. spôsobilo krízu, ktorú dnes prežívame; krízu, ktorá je predovšetkým krízou podstaty a základných hodnôt a až potom krízou ekonomickou a sociálnou. „Človek, ktorý sa snaží žiť čisto pozitivisticky, s pohľadom upretým na to, čo možno spočítať a odmerať, je nakoniec udusený,“ zdôraznil pápež.

Grécko-európske udalosti v zrkadle posledných dní

O situácii v eurozóne a súvisiacich udalostiach sme počas uplynulého týždňa podrobne písali v mnohých článkoch, správach a komentároch, napríklad v týchto:

Anketa: Ako vidia analytici vývoj ekonomiky?, Prieskum: Čo bude s eurozónou a ktorá mena je najbezpečnejšia?, Európa žila aukciami, USA potešili žiadosti o podporuTrhy vykročili do nového mesiaca v zelenomSummit EÚ, dohoda Grécka, Facebook mieri na burzuTri roky prázdninRanné správy od Jonathana Millera a Trhy v Európe rástli ruka v ruke s nezamestnanosťou.

Ale aj v týchto: Ocitli sa európske bankové tituly v býčom trhu alebo v býčej pasci?Fed aj Portugalsko na rázcestíPoľský zlotý je v kurzeTýždenný komentár: Posledný nádych eura?Summit EÚ nič nevyriešil a v mnohých ďalších, ako aj v sekcii Investičné spravodajstvo.

Pozornosť médií sa opäť najviac sústreďovala na Grécko. Analytik Zoltán Csiba z forex.sk k tomu pre Investujeme.sk v komentári príznačne nazvanom Posledný nádych eura? napísal:

„Pozornosť investorov sa zameriavala najmä na rokovania gréckych predstaviteľov so súkromnými veriteľmi. Po viacnásobných zmenách názorov na ktoré svojim vývojom patrične reagovali aj trhy, sa dospelo k obojstrannému vyhláseniu o dosiahnutí pokroku. Rokovania však naďalej pokračovali a priniesli aspoň redbežnú dohodu a vyhlásenie zástupcov veriteľov: Sme blízko ku konečnej dohode.“

A tak v sumáre prinášame len stručný prehľad niektorých udalostí, vyjadrení a názorov týkajúcich sa najviac zadĺženej krajiny:

  • Podľa nemeckého ministra hospodárstva Philipa slera by Gréci mali odovzdať kontrolu nad svojou rozpočtovou politikou európskym inštitúciám. „Musí prísť riadenie a kontrola zvonka,“ zdôraznil
  • Denník The Financial Times informoval, že nemecká vláda má tajný dokument, podľa ktorého sa pripravuje scenár obmedzenia suverenity Grécka v rozpočtových záležitostiach. Jednou z úloh by malo byť ustanovenie rozpočtového komisára EÚ, ktorý by de facto riadil grécku vládu v oblasti príjmov a výdavkov
  • Napriek faktu, že EÚ vyvíja na Grécko čoraz väčší tlak s cieľom zrýchlenia reforiem a výraznejšieho znižovania deficitu štátneho rozpočtu, odmietla nemecké návrhy s tým, že exekutíva musí zostať rukách gréckej vlády, ktorá sa zodpovedá svojim občanom
  • Grécka ministerka školstva Anna Diamantopoulou na margo nemeckých návrhov povedala, že ich nemožno brať vážne a že sú len výplodom chorobnej fantázie
  • Vláda v Berlíne oficiálne priznala, že The Financial Times napísali pravdu a že naozaj mala pripravený tajný plán vo vzťahu k obmedzenu suverenity Grécka
  • Grécke noviny To Vima návrh z Nemecka nazvali dokumentom hanby
  • Medzi politikov, ktorí rázne odmietli návrh, aby grécka vláda odovzdala kontrolu nad svojou rozpočtovou politikou európskym inštitúciám, sa zaradila aj slovenská premiérka Iveta Radičová
  • Renomovaný americký ekonóm Nouriel Roubini povedal, že Grécko v priebehu roka vystúpi z eurozóny a neskôr takýto krok urobí aj Portugalsko
  • Nemecký týždenník Der Spiegel priniesol uprostred týždňa informácie z prostredia inšpektorov tzv. Veľkej trojky zloženej zo zástupcov EC , ECB a Medzinárodného menového fondu (IMF), podľa ktorých namiesto dohodnutých 130 miliárd eur pomoci grécka vláda kvôli výraznému zhoršeniu stavu ekonomiky bude potrebovať až 145 miliárd eur! Ak Grécko finančnú pomoc urýchlene nedostane, zrejme sa už krachu nevyhne
  • Minister financií Evangelos Venizelos informoval, že masové výbery dostali niektoré banky do vážnych finančných problémov. Od vypuknutia dlhovej krízy v roku 2009 si Gréci vybrali z bánk cca 65 miliárd eur, z toho štvrtinu previedli do zahraničia
  • Dlhová kríza gniaviaca Grécko sa čoraz krutejšie prejavuje vo všetkých rezortoch a vo všetkých oblastiach života. Napríklad aj vo väzenstve. Grécky denník Kathimerini priniesol informácie o tom, že riaditelia niekoľkých väzenských zariadení odkázali súdom, že odmietajú prijímať ďalších odsúdených pre nedostatok miesta. „Chronická preplnenosť, ktorá už dosiahla nebezpečnú úroveň, predstavuje vážne bezpečnostné a zdravotné riziká… Hrozí explózia, incidenty, útoky na personál…“

    Ó, svätá prostota! 

    Nemecko-francúzsky tandem Merkozy (kancelárka Angela Merkel a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy) prednedávnom navrhol, že Európska únia (EÚ) by mala na záchranu eura a podporu najviac zadĺžených krajín (Grécko, Portugalsko, ale aj Írsko, Španielsko, Taliansko a prípadne aj ďalšie) použiť nevyčerpané prostriedky z regionálnych fondov. Ide o tie peniaze z fondov, ktoré v členských krajinách Únie z rôznych dôvodov, predovšetkým pre byrokratické prekážky, ale aj podvody, resp. nespočetné pokusy o podvod, nemohli byť vyčerpané na stanovené účely.

    Podľa návrhu tandemu Merkozy by išlo o zriadenie špeciálneho fondu prostredníctvom ktorého by sa z nevyčerpaných prostriedkov z regionálnych fondov presúvali peniaze na podporu hospodárskeho rastu, tvorbu pracovných miest a zvýšenie konkurencieschopnosti najviac zadĺžených krajín.

    O čerpaní/nečerpaní prostriedkov z eurofondov sa minulý týždeň viackrát hovorilo aj na Slovensku. V stredu vláda schválila návrh novely zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ. Parlament by podľa návrhu mal novelu prerokovať v skrátenom konaní – inak hrozí, že sa peniaze vhľadom na blížiaci sa koniec programového obdobia 2007 – 2013 z eurofondov nevyčerpajú a Slovensku hrozí, že „sa pripraví o možnosť pokračovať v procese odstraňovania negatívnych dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy,“ uvádza sa vo vládnom dokumente.

    Vládny návrh novely zákona má zvýšiť efektívnosť a transparentnosť čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ.

    Z celkovej alokovanej sumy 11,498 miliárd eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 miliárd, čo je 25,02 percenta. Len pripomeňme, že k 30. júnu 2010, pred výmenou vlád bolo využívanie eurofondov na úrovni 8,39 percenta, čo – inak povedané znamená, že v reči zložitých prepočtov sa miera využívania peňazí EÚ za Radičovej vládnutia relatívne zrýchlila.

    Ono je to tak, že ťažko viniť Ficovu či Radičovej vládu, lebo pomýlený je celý systém dotácií a fondov. V princípe platí, že každý by chcel z týchto obrovských peňazí si čosi utrhnúť. Kto nechce dostať nejaké peniaze zadarmo, nech zdvihne ruku!!!

    A sprievodným znakom toho, že celý systém je pomýlený a nenormálny, je skutočnosť, že prirodzeným i umelo vytváraným byrokratickým prekážkam, ale aj podvodom sa v týchto mútnych vodách dobre darí. Len peniaze určené na konkrétne ciele zostávajú nevyčerpané a urýchlene treba prijímať zákony na ich rýchlejšie „míňanie“.

    Žiadalo by sa skríknúť O sancta simplicitas (Ó, svätá prostota!). Tento výrok je pripisovaný Majstrovi Janovi Husovi, ale nie je historicky doložený. Ale aj bez toho sa hodí na dnešné časy.

    Upadne Slovensko do vazalstva?

    Uprostred uplynulého týždňa vláda SR schválila návrh na uzavretie zmluvy o založení Európskeho mechanizmu prestabilitu (EMS), čiže tzv. permanentného eurovalu. Podľa dohody Slovensko bude musieť svoj podiel v novom eurovale zaplatiť v piatich splátkach, pričom počas piatich rokov zaplatí celkom 659,2 milióna eur a celková výška akcií upísaných Slovenskom bude predstavovať sumu 5,768 miliardy eur.

    Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka schválenie zmluvy o pripojení sa k trvalému eurovalu vťahuje Slovensko do obrovských finančných záväzkov a uvrhne ho do vazalstva. „Je to niečo mimoriadne zlé… Trvalý euroval zadlží každého občana Slovenska sumou takmer tisíc eur a nemal byť v aktuálnej politickej situácii schválený. Takéto zásadné opatrenia nesmie schvaľovať vláda, ktorá nemá nato mandát a nemá dôveru parlamentu,“ zdôraznil Sulík.

    Konzumenti čuča opäť raz vyhrali

    Ale sú aj dobré správy:

    1. Naďalej bude lacné čučo a dostupná medovina. Poslanci NR SR rozhodli o zrušení spotrebnej dane na ovocné vína a medovinu, ktorá začala platiť len 1. januára! Dôvodom zrušenia bola nespokojnosť zo strany producentov medoviny, ktorí sa o pomoc obrátili na prezidenta SR. Ale potešia sa aj tzv. čučári vysedávajúci po staniciach. Parlament totiž vyslyšal aj názor výrobcov ovocných vín o tom, že zákon, ktorý spotrebnú daň zaviedol, je protiliberálny a protieurópsky.

    Inak povedané, kto nepije čučo, je proti EÚ.

    2. Aktuálna miera nezamestnanosti mladých ľudí do 24 rokov na Slovensku na úrovni 35,1 percenta vysoko presahuje celoeurópsky priemer 22 percent. Predseda Európskej komisie (EC) José Manuel Barroso oznámil, že EC pomôže Slovensku a ďalším krajinám s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí. Malo by ísť o celý balík opatrení vrátane finančných príspevkov pre vybrané malé a stredné podniky.

    3. Z aktuálneho prieskumu agentúry MVK vyplynulo, že nová vláda by mala viac šetriť a zároveň udržať ekonomický rast. Bližšie informácie možno nájsť na stránkach aktuálne.sk. 

    4. Po virvare, ktorý spôsobila kauza „gorila“ a následných protestných akciách v slovenských mestách, výrazne klesajú predvolebné preferencie niektorých strán (najmä SDKÚ-DS). 

    Ale niektorým stranám, napríklad strane Smer-SD, ktorá vo volebnom programe zvýrazňuje svoje skúsenosti z vládnutia v rokoch 2006 – 2010 a nehanbí sa za bohapusté rozhadzovanie peňazí, kšefty a stranícky posvätenú korupciu, brutálne zasahovanie do nezávislosti médií a zneužívanie Packovej a Kaliňákovej polície, Trnkovej prokuratúry a Harabínovho súdnictva (citované podľa predsedu OKS a poslanca Národnej rady SR Petra Zajaca) preferencie naopak stúpajú!!!

    Klasik by povedal: Na Slovensku je to tak. Predseda strany SaS Richard Sulík k tomu v Matovičových Regionálnych novinách dodáva: „Ľudia si zaslúžia istoty. Tak znie predvolebné heslo strany Smer-SD a môžem s tým len súhlasiť. Znie to pekne, upokojujúco, keď človek vie, že štát sa o neho postará. Veď ľudia si zaslúžia istoty.“

    Problém je podľa Sulíka v tom, že takéto predvolebné heslo je čisté klamstvo. „Veď si len skúste predstaviť, aké istoty Vám môže štát dať? Myslíte si, že štát alebo strana Smer-SD vedia zabezpečiť, že nik nepríde o pracovné miesto?“

    Rozhodujúca väčšina pracovných miest sa aj tak nachádza v súkromných podnikoch a tieto podniky štát nevie nijak donútiť, aby nezrušili žiadne pracovné miesto. Tiež ich nevie prinútiť, aby vytvorili nové pracovné miesta. „Viem, neznie to ľúbivo, ale je to pravda. Štát dokáže zabezpečiť akurát pracovné miesta úradníkom.To je síce tiež pekné, ale zaplatíme to všetci. Buď cez dane alebo ďalšími dlhmi, ktoré ostanú našim deťom,“rozvinul tému Richard Sulík.

    5. Predseda strany Smer-SD Robert Fico povedal, že jediným kritériom, podľa ktorého si jeho strana po voľbách vyberie partnera do vlády, je podpora eurovalu. Slovensko musí podľa jeho slov zostať proeurópske. „Musí zostať v eurozóne, musí byť naviazané na silné ekonomiky ako je Nemecko, Francúzsko; Slovensko musí pre to urobiť všetko…“ Predseda SNS Ján Slota naopak tvrdí, že mala by vzniknúť vláda národnej spásy, veď v týchto voľbách pôjde o veľa, keďže Európa chce vytvoriť fiškálnu úniu s dôsledkom postupného zániku národných štátov.

    6. Policajta, ktorý si napožičiaval a potom prepadával banky, navrhli obžalovať zo štvornásobného prepadu.

    Vec sa má tak, že neznámeho chlapíka, ktorý v rokoch 2010 a 2011 štyrikrát navštívil pobočku istej banky v okrese Prievidza, policajti napokon vypátrali a zistili, že je to ich kolega z Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne! Podľa dostupných informácií sa k všetkým prípadom, ktoré mu dohromady vyniesli viac ako 8 tisíc eur, priznal.

    „Ani v jednom prípade neboli pracovníci banky ani jej klienti zranení,“ uvádza sa v policajných správach. Motívom policajtovo konania bolo to, že nebol schopný riadne a včas uhrádzať splátky za úvery.

    Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu

     

Súhlasíte s názorom pápeža Benedikta XVI., že za krízu môže málo úcty k Bohu?

View Results

Loading ... Loading ...

4 odpovede na “Týždeň vo financiách: Kto nechce dostať nejaké peniaze zadarmo, nech zdvihne ruku!!!”

  1. kruci fix píše:

    Normálne sa mi páči ten slogan: Kto nepije čučo, je proti EÚ! Ja by som ho doplnil ešte o 2. časť: Kto nepije s nami, pije proti nám! Keď som pred chvíľou išiel domov, neďaleko nášho bloku -mráz, nemráz – sedeli na schodoch dvaja čučári a pili. Keď zajtra zasa pojdem okolo nich, opýtam sa ich, či si uvedomujú akí sú veľkí proeurópania.

  2. Peter Furmaník, st. píše:

    Ako autora Týždňa vo financiách ma zaujala diskusia, aj keď si myslím, že je to niečom inom, než o tom kto pije lacné jabĺčkové víno (čučo) a kto niečo iné… Ale mňa zaskočilo najmä to, ako rýchlo vládna garnitúra a poslanci v Národnej rade SR „odbúrali“ spotrebnú daň z jablčných a iných ovocných vín, no nijako sa nenamáhajú znížiť DPH u plienok či detského mlieka, aby podporili rodiny s najmenšími deťmi. Zato výrobcom a konzumentom čuča vyšli v ústrety a uznali, že zvýšiť daňové zaťaženie u čuča je protieurópske. Nuž, to je vskutku pekný príklad na slovenskú dezinterpretáciu toho, o čom je Európa a EÚ.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *