Sobota 20. júla. Meniny má Iľja, Eliáš

Týždeň vo financiách: Mario verí eurozóne, Francúzi sa boja Hollywoodu!

Zóne voľného obchodu medzi US a Európou stojí v ceste starosť o filmový a hudobný priemysel. V súvislosti s povodňami sa poisťovne boja podvodov. Úrokové sadzby pri hypotékach smerujú až do pekiel a len hlupák investuje do akcií verejne obchodovateľných spoločností, pretože sa ľahko tunelujú.
       

Po tom, čo viaceré krajiny strednej Európy postihli kruté dôsledky záplav a povodní, mnohí začali poukazovať na to, že keby hydrometeorológovia boli včas varovali, dôsledky mohli byť nižšie, resp. že štátne hydrometeorologické služby napriek družiciam a matematickému modelovaniu neboli schopné presne predpovedať vývoj počasia (predovšetkým zrážok), hoci len na niekoľko hodín dopredu…

Na niektoré paralely medzi predpoveďami prírodných a ekonomických katastrof (povodne vz. kolaps banky Lehman Brothers) upozornil analytik ČSOB Jan Čermák pod veľavravným titulkom Lesk a bída meteorologických a makroekonomických předpovědí

Európski činovníci pod tlakom médií uprostred týždňa nepriamo priznali, že nemajú dosť peňazí na pomoc pre oblasti postihnuté povodňami. Eurokomisár pre rozpočet Janusz Lewandowski doslova uviedol, že EÚ nemá prostriedky na to, aby pomohla najviac postihnutým krajinám v strednej Európe a že „celkový rozsah škôd spôsobených terajšími záplavami prevyšuje finančné možnosti EÚ.“ 

O dva dni neskôr však komisár Lewandowski poopravil svoje pôvodné vyjadrenia pre médiá a v oficiálnom vyhlásení kategoricky zdôraznil, že Európska komisia (EC) urobí všetko pre to, aby pomohla občanom postihnutých krajín. O tom, či vo Fonde solidarity bude na to dosť peňazí, sa v tomto oficiálnom vyhlásení pre istotu už nehovorí…

Výčiny počasia a obavy z podvodov

Skúsenosti z prírodných katastrof minulých rokov ukazujú, že aj keď veľká voda môže ekonomiku spočiatku poškodiť, najneskôr koncom roka ju podporí. Tak to aspoň vyplýva z analýzy mníchovského inštitútu Ifo skúmajúceho ekonomické dopady zničujúcich povodní v roku 2002.

Analýza týkajúca sa spolkovej krajiny totiž Sasko ukázala, že ekonomickému výkonu povodne nakoniec pomohli a bez povodňovej katastrofy by bol hrubý domáci produkt Saska v rokoch 2002, 2003 a 2004 nižší.

„Dôvodom boli predovšetkým investície na obnovu infraštruktúry a súkromných nehnuteľností, zároveň sa začali stavať protipovodňové zábrany. Efekt stavebných investícií sa prejavil hneď v roku 2002, v nasledujúcom roku ešte výrazne posilnil,“ konštatovalo sa vo vtedajšej analýze mníchovských expertov.

Podrobnejšie na túto tému v správe Oživí povodeň ekonomiku? Počítejme padlé, pak uvidíme. Z iného uhla sa na túto problematiku pozrel analytik Michal Kozub zo spoločnosti Home Credit pod titulkom Povodeň může pomoci části ekonomiky. Většině ale uškodí.  Problému sa venoval aj šéfredaktor odborných serverov Investujeme.cz a Hypoindex.cz Petr Zámečník, keď konštatoval, že české stavebníctvo sa prepadlo, nestavia sa, „pomôcť“ by mohli povodne, ale napriek tomu sa stavebné firmy neobídu pre prepúšťania a krachov.

Téme povodní a záplav sme sa venovali aj v mnohých ďalších správach a článkoch, napríklad Generali: Poistných udalostí v súvislosti s povodňami je zatiaľ málo,  Povodne v roku 2010 vytiahli z poisťovní takmer 100 miliónov eur, Povodně zlevní některé byty. Developerské projekty u vody čekají problémy a v mnohých ďalších.

Odborníci nevylučujú, že v krátkom čase môžeme opäť očakávať prívalové vlny a tak určite prídu vhod dobré rady od poisťovne Allianz – SP čo robiť v prípade povodní či iných živelných udalostí, ako zabrániť ešte väčším škodám a ako urýchliť likvidáciu a následné uhradenie škôd

Niektoré české poisťovne už prestali plošne poisťovat riziko povodní a záplav, keďže sa boja poistných podvodov.  Podľa generálneho riaditeľa maklérskej spoločnosti Insia Ivana Špirakusa tohtoročné povodne poistenie nezdražia, budú mať však vplyv na spresnenie povodňových máp

Najväčšia zóna voľného obchodu? Áno, ale…

Zamýšľaný projekt najväčšej zóny voľného obchodu, ktorá by spojila polmiliardový trh EÚ a tristomiliónovú americkú ekonomiku, by kvôli veľkým výhradám Francúzska mohol padnúť skôr, než by sa rozbehla jeho príprava. Francúzsko totiž požaduje, aby z agendy plánovaných rokovaní bol už dopredu stiahnutý segment zábavného priemyslu, vrátane filmovej, televíznej a hudobnej tvorby.

Ak sa tak nestane, Paríž vraj kvôli Hollywoodu dohodu o voľnom obchode zablokuje.

Kým britský premiér David Cameron a čelní predstavitelia Európskej komisie (EC) chcú čím skôr začať rokovania s čo najširšou agendou, vrátane audiovizuálneho sektora, francúzsky prezident François Hollande považuje zachovanie „kultúrnej výnimky“ za zásadnú podmienku, bez splnenia ktorej Francúzsko nebude súhlasiť so vznikom zóny voľného obchodu.

ECB: Znižovanie sadzieb nemá teraz veľký zmysel

V pondelok teda tri dni pred zverejnením aktualizovaného výhľadu rastu a inflácie Európskej centrálnej banky (ECB) jej prezident Mario Draghi vo svojom prejave uviedol, že vidí určité znaky stabilizácie európskej ekonomiky. K pozvoľnému oživeniu v druhej polovici tohto roka podľa neho prispeje uvoľnená menová politika a zahraničný dopyt.

Analytici agentúry Cyrrus upozornili, že Mario Draghi verí eurozóne a začiatkom týždňa zvýraznili, že Draghi sa nechal počuť, že stále očakáva pozvoľný rast ekonomiky eurozóny v závere roku 2013. „Prednedávnom taktiež signalizoval dalšie zníženie sadzieb, pokiaľ si to ekonomická situácia vyžiada.“

Podľa odhadov agentúry Bloomberg by však k takémuto kroku v najbližších dňoch nemalo dôsť. V prieskume tejto agentúry len 2 analytici z celkových 58 oslovených pripustili http://www.cyrrus.cz/zpravodajstvi/aktuality/evropa možné zníženie úrokových sadzieb o 0,25 p. b.

Aj Člen Výkonnej rady ECB Jörg Asmussen uviedol, že centrálna banka plánuje udržať nízke sadzby tak dlho, ako to bude nutné.

Vo štvrtok – po zasadaní ECB už bolo všetko jasné. Banka k dalšiemu zníženiu sadzieb nesiahla, aj keď zostáva pripravená na takýto krok. Euro posilnilo

Úrokové sadzby v eurozóne teda zostávajú bezo zmeny. Svoju základnú sadzbu ECB drží na úrovni 0,50 percenta, na ktorú bola znížená na predchádzajúcom sedení. Výsledok štvrtkového stretnutia bol v súlade s očakávaniami, riziko ďalšieho zníženia sadzieb sa nenaplnilo. Prezident Mario Draghi zopakoval, že cenové tlaky a inflačné očakávania zostanú v strednom výhľade nízko

Podľa hlavného makroekonomického stratéga Saxo Bank Madsa Koefoeda rozhodnutie ECB bolo očakávané väčšinou analytikov, podľa ktorých by znižovanie sadzieb nemalo veľký zmysel a ekonomika EÚ sa podľa šéfa ECB aj tak postupne zlepšuje:

„Neočakávame, že by prípadné budúce zníženie úrokových sadzieb mohlo mať významný vplyv na reálnu ekonomiku. ECB by sa podľa nás namiesto toho mala zamerať na zvýšenie úverového programu pre malé a stredné firmy,“ zdôraznil Koefoed.

Začína mať EÚ konečne zľutovanie?

Nedávny summit Európskej únie priniesol mnohým štátom úľavu – dostali dodatočný čas na to, aby stlačili svoj deficit pod 3 percentá HDP, resp. odpustili sa im pokuty za nesplnenie rozpočtových cieľov. „Zdá sa, že Európska únia začína mať zľutovanie,“ konštatoval v tejto súvislosti hlavný analytik Saxo Bank Nick Beecroft.

Ako ďalej uviedol, nekonečná vlna úsporných opatrení mala za následok len to, že nás zahnala do kúta. Napríklad juhoeurópske ulice sa zaplavili protestujúcimi, čo zrejme bude aj naďalej pokračovať.

Čo je však horšie, zúfalí Európania začali po svojich vládach požadovať, aby sa vzdali eura alebo dokonca vystúpili z Európskej únie. Tieto myšlienky začali najprv šíriť populisti, ktorých postihla protinemecká horúčka. Blížia sa však kľúčové voľby, upozorňuje Beecroft a je jasné, že podstatná časť nemeckých voličov si koniec eura nepraje a urobí všetko pre to, aby eurozóna fungovala i naďalej

Za spoločnú Európu i proti nej

Zatiaľ čo v mnohých krajinách sú politické kruhy s čoraz silnejšími výpadmi proti EÚ a euru, rozširovanie Únie i eurozóny pokračuje naplno:

Už čoskoro pribudne ďalší člen eurozóny – Lotyšsko. Európska komisia uprostred minulého týždňa vyjadrila súhlas s tým, aby Lotyšsko od 1. januára 2014 ako v poradí už 18. krajina prijalo spoločnú menu..

Euro chce prijať aj ďalšia pobaltská republika – Litva. Podľa premiéra Algirdasa Butkeviciusa jeho kabinet urobí všetko pre to, aby krajina splnila všetky kritériá potrebné pre vstup do eurozóny od januára 2015.

Od 1. júla t. r. sa novým členom EÚ stáva Chorvátsko. Podľa Európskej komisie (EC) táto západobalkánska krajina v plnej miere splnila všetky podmienky na to, aby mohla vstúpiť do Únie.

V tureckom Istanbule sa uskutočnila konferencia o perspektívach EÚ a budovaní vzťahov s Tureckom, ktoré sa uchádza o členstvo v Únii. Na konferencii bol prítomný aj turecký premiér Recep Tayyip Erdogan, ktorý sám osobne i jeho kabinet sú terčom obrovských demonštrácií, pričom masové nepokoje si po nezmyselných zásahoch bezpečnostných zložiek už vyžiadali niekoľko obetí – na strane demonštrujúcich i polície.

Pripomeňme, že masové nepokoje vyvolal hromadný výrub stromov pre vytvorenie pôdy pre developerské projekty. Turecko dlhodobo dúfa, že sa mu podarí nalákať do krajiny nových investorov. Záujem je najmä o sektor stavebníctva, ktorý stále poskytuje obrovský potenciál.

„Istanbul má v súčasnosti rozostavané dva milióny kilometrov štvorcových len pre obchodné centrá a enormne tak prevyšuje európsky priemer. Niektorí nad takými rozmermi neveriacky krútia hlavou,“ zdôrazňuje analytik Bossa Michal Kraus.

Ako ďalej dodáva, súčasný trend sa však javí tak, že Turecko chce za každé skrachované nákupné centrum postaviť dve ďalšie a práve v tomto bode zostáva zaujímavé u zahraničných investorov.

A ešte jedna poznámka k Turecku a jeho európsko-integračným snahám. Kým eurokomisár pre rozširovanie a susedskú politiku Štefan Füle (Česká republika) kritizoval tvrdé zásahy tureckej polície voči protivládnym demonštrantom zdôrazniac, že v demokratickej spoločnosti majú občania právo na pokojné demonštrácie a policajná brutalita nemá miesto, slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) po zasadnutí v Istanbule naopak celú situáciu zľahčil.

Dodal, že netreba sa tváriť, akoby tvrdé zásahy polície v iných európskych krajinách neexistovali… Strana OĽaNo aj keď v iných súvislostiach na margo Roberta Fica konštatovala, že ako absolvent práva ukazuje, že na hodine, kde sa preberal právny štát, chýbal. Vyhlásenie OĽaNO má veľavravný titulok: Iba totalitná moc si môže dovoliť nerešpektovanie práva

Podrobnejšie informácie o aktuálnom dianí v EÚ a eurozóne prinášame v sekcii kontinuálne vydávaných správ Investičné spravodajstvo v slovenskej i českej verzii Investujeme.sk/Investujeme.cz.  

Čo stojí za čiernou ekonomikou?

Na truc daniam a regulácii sa v Európe čoraz väčšmi rozpína čierna ekonomika. A čo ju podporuje? Za jej rozmachom stoja predovšetkým tieto faktory: nové a nové dane, vyššie dane, rastúca regulácia trhu práce, nedôvera vo vlády a odvod financií v ich prospech.

Tak to aspoň vyplýva z paneurópskej štúdie, pod ktorú sa podpísal britský Institute of Economic Affairs (IEA) a zapojil sa do nej celý rad európskych univerzít. Zo štúdie je zrejmé, že európska tieňová ekonomika zamestnáva zhruba 30 miliónov ľudí v rámci EÚ, pričom v juhoeurópskych krajinách (najmä v Taliansku, Španielsku a Grécku) generuje pätinu národného príjmu a cca 20 až 30 percent objemu HDP. V severských krajinách je to 14 percent a v Británii len desať.

A čo sa s čiernou ekonomikou dá robiť? Štúdia odporúča kombináciu zníženia daní s ich dôsledným výberom, podporu podnikania a najmä zjednodušenie legálneho zamestnávania

Odpoveď nemám, iba zavádzam…

O tom, že Valné zhromaždenie Asociácie finančných poradcov a finančných sprostredkovateľov (AFISP) rozhodlo o vylúčení finančno-poradenskej spoločnosti Fincentrum (okrem iného aj vydavateľa magazínov Investujeme.cz, Investujeme.sk, Hypoindex.cz a ďalších) sme počas uplynulých týždňov písali vo viacerých článkoch a komentároch, napríklad aj v týchto: Fincentrum vylúčili z AFISPu, pre nábory…, Fincentrum na Slovensku vyloučeno z AFISP, Komentár: Nájde AFISP odvahu pokračovať? 

Ale ako sa na celú vec pozerá senior sprostredkovateľ spoločnosti Fincentrum Juraj Králik?

„Ste zvedaví na moju odpoveď? Žiadnu pre vás nemám. Týmto nadpisom vás len účelovo zavádzam. Tak ako mnoho ľudí čakalo, aké nekorektné praktiky použilo Fincentrum u svojich klientov a tiež sa to z vyjadrenia AFISP-u nedozvedelo. Ale predsa na niečo hrdý som. Som hrdý na dôvod, ktorý AFISP zverejnil.“

Podrobnejšie o tom v Králikovom článku Prečo som hrdý, že ma vylúčili z AFISP-u… 

Hlupák investuje do verejne obchodovateľných akcií

Kto sa správa ako hlupák? – kladie si otázku ekonóm Ondřej Záruba a sám si na ňu odpovedá takto: „Každý, kto investuje do verejne obchodovateľných akcií.“ A prečo? Pretože investícia do verejne obchodovateľných akcií spĺňa tri podmienky:

  • dávať peniaze tam, kde človek nevie, čo sa s nimi deje
  • radiť ostatným dávať peniaze tam, kde nevie, čo sa tam s nimi deje
  • nechať si od ostatných radiť v tom, kam dávat peniaze bez toho, aby človek vedel, čo sa tam s nimi deje.

Svoje úvahy dopĺňa ekonóm Záruba týmito skutočnosťami

Väčšina verejne obchodovateľných spoločností nemá žiadneho silného koncového vlastníka, žiadnu kompaktnú podnikateľskú skupinu, ktorá by bola ovládaná malým množstvom ľudí spravujúcich svoje vlastné peniaze. Drvivá väčšina verejne obchodovateľných spoločností je v rukách veľkého množstva fondov, ktoré spravujú cudzie peniaze a tak sú výrazne menej motivované vykonávať a tvrdo presadzovať vlastnícke práva svojich účastníkov. Manažéri verejne obchodovateľných firiem to využívajú pre svoje vlastné záujmy.

„Ako sa to prejavuje? Upustením od dlhodobej koncepcie podnikania na úkor krátkodobých hospodárskych výsledkov, ktoré sa prejavujú vo vysokých manažérskych bonusoch.“

To v tom lepšom prípade, zdôrazňuje Záruba a dodáva, že čím ďalej , tým častejšie dochádza k absolútne nekontrolovateľnému tunelovaniu verejne obchodovateľných spoločností. Podpisuje sa pod neho manažment, ktorý „kľúčové zákazky či veľké množstvo drobných zákaziek zadáva firmám, ktoré sú s ním prepojené. Tieto firmy sú odmeňované neštandardne vysokými cenami za poskytované služby, ktoré sú mimo trhovej reality.“

Už opäť pracujeme pre svoje rodiny

Od minulého pondelka prestali občania Slovenska pracovať pre štát a začali pracovať pre seba a svoje rodiny. Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike, totiž podľa analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska pripadol v tomto roku na pondelok 3. júna.

K tomuto dátumu teda slovenskí občania odovzdali všetok svoj zárobok štátu a približne od 10:30 dopoludnia už začali pracovať pre seba a svoje rodiny. Táto infomácia nie je samoúčelná, ale všetkým občanom približuje hospodárenie vlády nanajvýš jednoduchým, zrozumiteľným a ľahko pochopiteľným spôsobom.

Po roku 2012, kedy Deň daňovej slobody pripadol na 1. jún, budú obyvatelia Slovenska v tomto roku pracovať pre štát o niečo dlhšie. „Na tomto výsledku sa podpísalo najmä postupné spomaľovanie rastu slovenskej ekonomiky a konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií,“ zvýraznila Nadácia F. A. Hayeka.

Mieria lacné hypotéky až do pekiel?

Obyvatelia Slovenska si na bývanie požičiavajú historicky najlacnejšie. Čerstvo zverejnená priemerná úroková sadzba za apríl dosiahla 4,13%, čo je výrazný pokles oproti doterajšiemu historickému minimu z decembra 2012 (4,27%). Lacné peniaze na bývanie sa prejavili aj vo vysokom záujem klientov a poskytnutých 336 miliónov znamená štvrtý historicky najsilnejší mesiac

A aká je situácia v susednom Česku, kde urokové sadzby u hypotekárnych úverov jednotlivých bánk znova klesli a pribudlo viacero akčných ponúk a rôznych zliav?

„O hypotekárnom dne sa píše už minimálne rok, ale stále sa prehlbuje. Už sa v podstate nedá prirovnať k bažine, ale priamo k bezodnému tekutému piesku,“ charakterizovala situáciu Monika Hrušová z portálu Hypoindex.cz v článku Úrokové sazby u hypoték míří do pekel. Kde je tedy dno? 

Ilustračné foto záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *