Piatok 19. január. Meniny má Dalibor

Týždeň vo financiách: Mení sa mapa Európy, pribudlo nové Španielsko i nové Švajčiarsko

Nemci vyčítajú ECB, že bianco šekmi zruinuje eurozónu. Príklad krachujúceho Španielska bude zrejme čoskoro nasledovať problémové Slovinsko. Ruskí boháči si ukladajú úspory v Lotyšsku a na Slovensku hrozí, že súdy budú slúžiť už len majetným.

Klasik by povedal, že sa mení mapa Európy. Aj keď v skutočnosti tak nie je, pravdou zostáva, že v Španielsku, kde je dlhodobo najvyššia nezamestanosť v rámci celej EÚ, v auguste opäť vzrástla a v kategórii mladých ľudí do 25 rokov nezamestnanosť už presahuje úroveň 53 percent!

Pravdou je aj to, že španielsky premiér Mariano Rajoy i minister hospodárstva Luis de Guindos povedali, že ich krajina už čoskoro požiada EÚ o pomoc nad rámec 100-miliardového úveru, ktorý Španieli už skôr dostali  na záchranu svojich bánk. Na niektoré aspekty zložitej situácie v Španielsku poukázal hlavný ekonom Era Poštovní spořitelny Jan Bureš.

Medzitým prišli ďalšie Jóbove zvesti, medzi ktorými zaujala najmä tá, že krachuje v poradí už štvrtý španielsky región – Andalúzia (v minulých týždňoch to boli Valencia, Murcia a Katalánsko).

Príklad problémového Španielska už čoskoro môže nasledovať rovnako problémové Slovinsko, ktorého ekonomika v 2. kvartáli medziročne klesla o 3,2 percenta a výnos 10-ročných štátnych slovinských dlhopisov predstavoval 6,9 percenta! Len pre porovnanie: výnos španielskych a talianskych dlhopisov bol v tom čase na úrovni 6,8 resp. 5,8 percenta. Podľa premiéra Janeza Janšu Slovinsku už v októbri hrozí platobná neschopnosť a bude musieť požiadať o finančnú pomoc. Podľa analytikov spoločnosti Raiffeisen Research Slovinsko možno právom označiť za Španielsko strednej Európy.

Ale sú aj ďalšie zmeny na mape. Americká agentúra Bloomberg vo viacerých analýzach a komentároch upozornila, že výška devízových vkladov v lotyšských bankách láme rekordy. Dôvodom je, že namiesto problémového a krachujúceho Cypru (píšeme o ňom ďalej) sa ruskí boháči rozhodli zveriť svoje peniaze bankám v Lotyšsku. Analytici agentúry Bloomerg nazvali Lotyšsko Švajčiarskom východu a upozornili, že má pre to „priaznivé podmienky“, medzi ktorými menujú najmä tieto: silná ruská menšina (asi 27 percent obyvateľstva) a značne rozšírený ruský jazyk. 

A ešte k ďalším zadĺženým krajinám eurozóny. Spomeňme najprv Cyprus, ktorý už skôr požiadal predstaviteľov EÚ, IMF a ECB o finančnú pomoc, podľa najnovšieho vyjadrenia tamojšieho ministra financií Vassosa Shiarly by sa dohody o záchrannom úvere mali uzavrieť už začiatkom októbra. Predstavitelia Cypru žiadosť o pomoc odôvodnili tým, že tamojšie banky sú veľmi previazané s gréckymi. Pripomeňme ešte, že Cyprus už dostal záchrannú pôžičku aj od Ruska. 

Najhorúcejšie z celej Európy bolo aj počas  minulého týždňa v Grécku, kam opäť zavítali inšpektori tzv. Veľkej trojky (európska komisia, ECB a IMF), aby uzavreli kontrolu toho, ako vláda v Aténach realizuje reformné a úsporné opatrenia. Veľká trojka od vlády napríklad žiada, aby vo všetkých rezortoch uzákonila 6-dňový pracovný týždeň, pričom dodala, že už nie je ochotná tolerovať žiadne ústupky. Grécki ekonómovia však upozornili, že tempo reforiem sa musí trochu zmierniť a na realizáciu úsporných opatrení treba viac času. 

Dodajme, že začiatkom minulého týždňa sa niekoľko stoviek nahnevaných dôchodcov pokúsilo vtrhnúť do budovy gréckeho ministerstva zdravotníctva – chceli sa opýtať ministra, prečo musia v tejto pre nich tak ťažkej dobe za lieky a všetku zdravotnú starostlivosť platiť v hotovosti a v plnej výške. Minister odmietol s nimi rokovať.

Podľa aktuálneho prieskumu Financial Times len štvrtina obyvateľov Nemecka sa domnieva, že Grécko by malo v eurozóne zostať alebo by malo dostať ďalšiu pomoc, len 26 percent Nemcov verí, že Gréci poskytnutú finančnú pomoc dakedy splatia, zatiaľ čo tomu verí až 77 percent Talianov a 57 percent Španielov. 

Podrobnejšie informácie o udalostiach a názoroch v eurozóne počas uplynulého týždňa sme priniesli aj v sekcii kontinuálne vydávaných správ a aktuálnych komentárov Investičné spravodajstvo

Mario Draghi: Urobím všetko pre záchranu eura

Najvýznamnejšou udalosťou týždňa z pohľadu boja za záchranu európskej spoločnej meny bola štvrtková tlačová konferencia Európskej centrálnej banky, na ktorej jej prezident Mario Draghi médiám povedal to, čo predtým povedal už niekoľkokrát – že euro je nezvratné a že aj on sám urobí všetko pre jeho záchranu.

Dôležitejšia ako Draghiho osobná snaha pomôcť euru však bola zásadná informácia o tom, že ECB spustí nový, neobmedzený program nákupu štátnych dlhopisov krajín s vysokými nákladmi na úvery, tzv. Outright Monetary Transaction (OMT). Dôležitou informáciou bolo aj to, že ECB ponechala sadzby eurozóny na úrovni 0,75 percenta, hoci prevládajúci názor na trhu rátal s tým, že banka pristúpi k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky a posunie sadzby o štvrtinu percentuálneho bodu nižšie – na 0,5 percenta.

A názory analytikov? Za všetkých citujme aspoň Petra Bukova zo spoločnosti Capital Markets, ktorý pre Investujeme.sk napísal, že jednoznačne šlo o kľúčovú udalosť. Trhy od ECB očakávali konkrétne kroky na záchranu eura a potápajúceho sa titaniku, Draghi však nesklamal a prišiel s riešením, ako podporiť krachujúce krajiny eurozóny. Ide o nákup dlhopisov, pričom ECB bude plne znášať následky defaultu krajiny, ktorej dlhopisy bude vlastniť. Nákupy nebudú limitované sumou a ECB taktiež neoznámila strop pre výnosy dlhopisov.

ECB tak podľa Bukova oficiálne začala monetizovať európsky dlh, čo z dlhodobého hľadiska musí mať na spoločnú menu negatívny vplyv. Vo štvrtok si však užívala rally, keďže každé riešenie je dobré a obchodníci tak preferovali risk on prístup a nákup všetkého rizikového. EURUSD tak zatvoril na 1.2640.

„Ako to už býva, politici a centrálni bankári častokrát nemyslia na dlhodobé následky, ale iba na krátkodobé riešenia, takže situácia sa môže čoskoro znova skomplikovať. Najmä keď krajiny už nemusia škrtať svoje výdavky, pretože v prípade vysokých výnosov príde centrálna banka a im sa tak uľaví,“ poznamenal Peter Bukov a dodal: „Ďalší vývoj v eurozóne tak bude určite zaujímavý.“

Ďalšie informácie o snahách ECB sme priniesli v týchto správach a komentároch: Německé akcie jako polité živou vodou, ECB spustila program nákupů vládních dluhopisů členských zemíDraghi dovedl evropské trhy k 3procentní rally, tahouny banky i těžařiECB so sadzbami nepohla, Draghi oznámil neobmedzené sterilizované intervencieECB odstartovala v zámoří rally, BIG EXPERT – Draghi odkopl míč zpět k politikům.

Ale aj v týchto: ECB zahájí neomezené nákupy evropských dluhopisů, Polsko podpořeno Draghiho plánemRopa rostla po prohlášení ECBBanky děkují ECB a pokračují v rally, Erste +6,5 % a v mnohých ďalších.

  • Redakčná poznámka: Medzitým viaceré nemecké médiá vydali varovania, že Mario Draghi vypisovaním bianco šekov zadĺženým krajinám môže zruinovať celú eurozónu. Niektoré z nich sa chytili aj faktu, že Draghi je Talian a pochádza z krajiny, ktorá patrí k tým najzadĺženejším. A to isté sa vraj týka aj viceprezidenta ECB Vítora Constâcia, ktorý je zas Portugalec.

Euro kedysi plné rozletu je dnes na obtiaž

Spoločná európska mena mala stmeliť Európu, obmedziť kurzové riziko a podnecovať zrýchľovanie obchodu, zvýšiť konkurencieschopnosť celého regiónu, uvoľniť pohyb kapitálu a pracovnej sily. Aj keď to všetko vyzeralo na papieri zaujímavo, skutočnosť je nakoniec iná a euro je dnes skôr na obtiaž. O tom sa uprostred minulého týždňa hovorilo aj na 136. Žofínskom fóre, ktorého téma znela „Dekáda eura – úspech alebo sklamanie?“ Podrobnejšie o tom písal publicista Daniel Kuchta v článku Euro – zajímavý nápad, špatná realizace

Keď je predstava zradná a sebadeštrukčná

Analytik spoločnosti TRIMBroker Majo Filo upozornil, že prostredníctvom rôznych stimulov centrálni plánovači z celého sveta navýšili výdavky vo väčšine bohatých krajín. Otázkou však ostáva, či tieto fiškálne a monetárne opatrenia skutočne zvyšujú ekonomickú aktivitu, alebo v sebe skrývajú iné nechcené účinky.

V dnešnom prepákovanom svete sú takmer všetky aktivity financované rozširovaním verejného dlhu a menovej bázy. Toto však pravdepodobne nebude odpoveď na ekonomické strasti, ktoré pred nami ešte stoja. V skutočnosti tieto opatrenia majú negatívny vplyv na ekonomický rast. „Aktuálna predstava, že naša hospodárska záchrana spočíva v stimuloch je zradná a sebadeštrukčná. Na aktuálnu situáciu neexistuje žiaden zázračný liek,“ zdôraznil analytik Majo Filo.

Kto koľko zarába? Čo prezrádzajú kvantily?

V roku 2011 bolo priemerná mzda 855 eur, ale polovica obyvateľov mala na výplatnej páske len 670 eur alebo ešte menej. Štatistický údaj, akým je priemerná mzda, neposkytuje dostatočne podrobný pohľad na výplatné pásky. Preto Štatistický úrad (ŠÚ) SR zverejňuje najvýznamnejšie kvantily, ktoré pomáhajú odhaliť, z akej sumy musia vyžiť tí najchudobnejší a koľko si mesačne zarobí „horných desať percent“. Bližšie o tom Ľuboslav Kačalka v článku Priemerná mzda: Viete, koľko ľudí zarába viac ako vy? 

Aj keď mesačná hrubá mzda na Slovensku vzrástla na 793 eur, čo je  1,5 percenta viac než v minulom roku, ľudia nemajú v peňaženkách viac. Vysoké ceny, hlavne za pohonné hmoty alebo bývanie, nárast hrubej mzdy stierajú. Inflácia v druhom štvrťroku totiž bola 3,4 percenta, a tak ľudia reálne zarobia menej. Vo výsledku preto ich reálne mzdy klesli o 1,9 percenta. Ako upozornil analytik Home Credit Michal Kozub, je to výrazne horší výsledok v porovnaní s predpokladmi – nominálne mzdy rastú, inflácia ich ničí.

A ešte pár slov k tzv. minimálnej mzde. Viete, že z krajín EÚ má najnižšiu minimálnu mzdu Česko a Rumunsko? A naopak – najvyššiu v pomere k priemernej mzde má Grécko a Slovinsko.

Túžobných slovenských 600 miliónov

Vláda Roberta Fica prisľúbila dodržať deficit verejných financií na úrovni 4,6 percenta, minister financií Peter Kažimír medzitým oznámil, že už vie, kde vláda na to získa potrebných 500 až 600 miliónov.  Ak by ich nenašla, rozpočtový schodok by na konci roka dosiahol úroveň 5,3 percenta HDP.

Podľa Kažimíra cca 300 miliónov chce vláda ušetriť na výdavkovej strane rozpočtu, vrátane  výdavkov na mzdy štátnych zamestnancov, pri ktorých rozpočet rátana budúci rok s poklesom až o 5 percent! Ďalších 300 miliónov bude musieť vláda získať na strane príjmov, podľa ministra by tomu malo napomôcť najmä zníženie príspevkov do 2. piliera a odvody z bánk a regulovaných firiem. 

Podľa opozície je ale realita celkom iná. Predseda strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič vo svojich Regionálnych novinách konštatoval„Čistý podvod.“  Dodal, že Ficov Smer-SD pácha ďalší podraz na svojich voličoch – nejde o zvyšovanie odvodov, ale daní. „Sľúbil chrániť chudobných, v skutočnosti robí všetky opatrenia hlavne na úkor chudobných. Sľúbil zdaniť výrazne vyššou sadzbou extrémne bohaté firmy, v skutočnosti ide rovnako zvýšiť dane extrémne chudobným a extrémne bohatým firmám… čistý podvod na voličoch.“

Občianska konzervatívna strana (OKS) v dokumente 13 najškodlivejších zámerov Ficovej vlády v bode číslo 1 Zvyšovanie daní konštatuje: „Ficova vláda nechce zníženie deficitu dosiahnuť šetrením, ale vyššími daňami a zavádzaním nových daní. Vyššie dane znamenajú menej peňazí pre občanov, nižšie investície súkromných subjektov na trhu, nižší hospodársky rast a menej pracovných príležitostí.“

A v bode číslo 2 Zvyšovanie verejných výdavkov poukazuje, že Ficova vláda nechce výdavky štátu znižovať, ale zvyšovať. „Preto bude štát prostredníctvom daní a odvodov oberať občanov o viac peňazí, viac im zasahovať do ich životov, práce a podnikania, obmedzovať ich slobodu. Rozsiahlejší verejný sektor znamená nižšiu efektivitu použitia prostriedkov a väčší priestor pre korupciu.“  

Aj v tejto súvislosti OKS spolu s Alianciou živnostníkov a slobodných povolaní a ďalšími subjektmi organizuje petíciu proti zvyšovaniu daňovo-odvodového zaťaženia drobných živnostníkov.

Horúce leto a kruté búrky očami poisťovne

Poľnohospodári počítajú prvé odhady škôd a strát na úrode v dôsledku počasia. Horúco leto prinieslo okrem veľkého sucha aj silnú búrkovú činnosť, ktorá sa prejavila aj na počte škôd. Allianz – Slovenská poisťovňa eviduje za mesiace jún, júl a august doteraz nahlásené škody za približne 740-tisíc eur, bilancia škôd po žatve však nie je konečná a škody tak môžu narásť. Na poliach sa ešte nachádza slnečnica, kukurica, v hre sú aj jablká a hrozno

Budú súdy už len pre bohatých?

Podľa poslancov z Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Lucie Žitňanskej (SDKÚ-DS) a Radoslava Procházku (KDH) chce Ficova vláda obmedziť dostupnosť súdnej ochrany pre tých chudobnejších. A koná tak v rozpore s Ústavou SR, ktorá v siedmom oddieli nazvanom Právo na súdnu a inú právnu ochranu v článku 46 jasne hovorí, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ďalej, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa opozičných poslancov toto právo každého občana výrazne obmedzuje zámer vlády zvýšiť správne poplatky. Celý fígeľ spočíva v tom, že štát často rieši problémy občana zdĺhavo, neefektívne a absolútne nevyhovujúcim spôsobom, pričom mu neraz spôsobuje ďalšie a ďalšie škody. V takom prípade občanovi nezostáva nič iné, len sa obrátiť so žalobou na súd. Ak ale má vopred vo forme súdnych poplatkov zaplatiť veľkú sumu, ktorá sa podľa návrhov vlády môže vyšplhať až na úroveň presahujúcu 16 tisíc eur, potom sa súdna ochrana pre bežných občanov stane nedostupnou, upozornil poslanec Prochádzka. 

Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *