Sobota 25. novembra. Meniny má Katarína

Týždeň vo financiách: Nečakane vysoká banková daň a dva otázniky pre národnú radu

Vládna koalícia sa dohodla na podobe budúcoročného rozpočtu. Jednou z najmenej očakávaných zmien na príjmovej strane je zvýšenie bankového odvodu z 0,2% na 0,4% z vybraných pasív, predovšetkým vkladov podnikateľských subjektov. Keďže banky už pri diskusii o bankovom odvode naznačili, že sumu odvodu prenesú na konečných klientov, ročné zhodnotenie podnikateľských úložiek sa zrejme zníži o 0,4 p. b.

Slovenská banková asociácia dlhodobo upozorňuje, že peniaze majú slúžiť ako ochranný fond na riešenie finančných kríz v bankovom sektore, súčasná podoba návrhu zákona však môže spôsobiť, že štát peniaze preje.

Tomu, aby štát v budúcnosti neprejedol viac ako zarobí má pomôcť ústavný zákon. Podobu zákona o rozpočtovej zodpovednosti ponúkla minulý týždeň expertná skupina zložená z predstaviteľov všetkých parlamentných strán na verejnú diskusiu. Kľúčovou súčasťou návrhu je ústavná dlhová brzda, ktorá sa navrhuje na úrovni 60% z HDP. Táto hranica by mala v budúcnosti postupne klesnúť na 50% z HDP.

Parlament čakajú dva oriešky na rozlúsknutie

V utorok sa začne 24. schôdza Národnej rady SR, ktorá okrem iného odpovie na otázku, akú výslednú podobu bude mať daňovo-odvodová reforma. Pripomeňme, že v prvom čítaní navrhované zmeny  vrátane zrušenia paušálnych výdavkov, podporili okrem koalície aj poslanci SNS.

Parlament takisto rozhodne, či Slovensko podporí euroval. Dodajme, že až 81% členov Klubu ekonomických analytikov myslí, že euroval by sa mal navýšiť. Len 10% z nich tvrdí, že bankrot Grécka nespôsobí krach eurozóny.

Ďalši nobelista na Slovensku: Kríza sa nevyrieši politickými rozhodnutiami

V období, keď sa veľmi intenzívne skloňuje slovo kríza, navštívil Slovensko držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu Oliver Eaton Williamson.  Podľa neho je otázkou vyriešenia súčasnej krízy najmä pochopenie viacerých ekonomických súvislostí a následná aplikácia účinných opatrení do praxe. Jedným z aspektov je fungovanie trhov a firiem v ekonomickom prostredí, čo veľmi úzko súvisí aj s jeho prácou. Myslieť si, že kríza sa vyrieši niekoľkými politickými rozhodnutiami, je podľa Williamsona omyl. Opatrenia musia byť najmä dlhodobého charakteru. Politické rozhodnutia sú však podľa Williamsona často ovplyvňované dĺžkou volebného mandátu, čo môže mať na racionálnosť prijímaných opatrení podstatný vplyv.

Ratingovky pod lupou

Svoj diel zodpovednosti za kríze z roku 2008 nesú aj ratingové agentúry, ktoré nedokázali včas a dôrazne upozorniť na blížiace sa problémy. Najnovšie na povrch vyplával údajný obrovský podvod v Moody’s.  Ich bývalý analytik zverejnil príbeh o tom, ako je jedna z najvýznamnejších ratingových agentúr v krajine skorumpovaná až do úplného jadra. William J. Harrington, pracoval pre Moody’s 11 rokov, od roku 1999 až po svoju rezignáciu minulý rok. Harrington zverejnil príbeh vo forme 78 stranového komentára k navrhovaným pravidlám SEC’s o reforme ratingových agentúr, ktorú jej predložil 8. augusta. Komentár je ostré obvinenie postupov Moody’s, konfliktu záujmov manažmentu a pravdepodobne to spraví z Harringtona hviezdneho svedka pri prípadných budúcich sporoch a rokovaniach na túto tému.

Hypotéky zdraželi na 5%

Priemerná úroková sadzba pri úveroch na bývanie sa po prvý raz v tomto roku začína číslicou 5. Augustových rovných 5,00% však znamená len nepatrné zdraženie ceny peňazí, keďže mesiac predtým si Slováci požičali v priemere za 4,98%. Aj keď poskytovanie úverov ovplyvnil očakávaný letný útlm, v medziročnom vyjadrení narástol objem úverov o 18%.

Z pohľadu klienta je oveľa zaujímavejšie sledovať vývoj úrokových sadzieb podľa jednotlivých fixácií. Tradične najviac hypoték (65% objemu) bolo poskytnutých s úrokovou sadzbou fixovanou na 2 až 5 rokov, kde priemerná sadzba nepatrne poklesla z júlových 4,98% na aktuálnych 4,97%. 

V prípade ročných fixácií a variabilných sadzieb došlo k zvýšeniu z júlových 4,85% na 4,91%, pričom tento typ sadzby využili klienti v 29% prípadov. Pri fixáciách úrokových sadzieb na viac ako 5 rokov došlo k výraznejšiu zvýšeniu úrokovej sadzby na 5,81% oproti júlovým 5,31%, pričom takto boli fixované sadzby pri 6% všetkých hypoték. O fixácie presahujúce 10 rokov prejavili klienti len minimálny záujem (necelé jedno percento všetkých peňazí).

Dlhy doliehajú aj na ručiteľov

Dlhy bankám sú najčastejším dôvodom, prečo sa klienti obrátia na bankového ombudsmana. Konkrétne ide o problémy s odkladom splátok, bankové tajomstvo, splácanie úverov po rozvode alebo rozchode a problémy s ručiteľstvom a s exekúciami.

„Problémy klientov, ktorí sa na mňa obracajú, sú často dôsledkom nekomunikácie s bankou,“ hovorí banková ombudsmanka Eva Černá. Veľa ľudí počas obdobia krízy stratilo krátkodobo zamestnanie, ochorelo, alebo sa zmenou životnej situácie dostali do stavu, keď neboli schopní splácať úver. Banky samozrejme počítajú aj s takýmito situáciami a majú pre klientov v ich neľahkej životnej situácii pripravené riešenia problémov ako napríklad odklad alebo zníženie splátkok a pod. „Žiaľ, problémom viacerých mojich klientov je, že s bankou nekomunikujú dlhšie časové obdobie nereagujú na listy, doručené zásielky a telefonáty a s bankou začnú opäť komunikovať až vtedy, keď sa im ozve exekútor, čo je už samozrejme neskoro na konštruktívne riešenie ich problému."

Hypotéky pre mladých sú dostupnejšie

Maximálna výška príjmu žiadateľa o zvýhodnenú hypotéku pre mladých sa od októbra zvyšuje na 1015,30 eur. V prípade manželov je táto hranica dvojnásobná. Vďaka nárastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve za druhý štvrťrok 2011 na 781 eur vzrástla maximálna výška príjmu pre získanie dotovanej hypotéky pre mladých o viac ako 45 eur na 1 015,30 eur. „Táto suma sa porovnáva s priemernou hrubou mesačnou mzdou žiadateľa za predchádzajúci kalendárny rok. Teda z pohľadu nároku na 3%-né zvýhodnenie úrokovej sadzby nie je rozhodujúci váš súčasný príjem, ale to, koľko ste zarábali vlani,“ uviedla Angelika Farkašová, vedúca oddelenia úverov VÚB banky. Nová príjmová hranica bude platiť do konca tohto roka.

Polovica Slovákov mala vlani disponibilný príjem pod 510 eur

Podľa výsledkov prieskumu EU SILC 2010 realizovaného Štatistickým úradom SR mala viac ako polovica Slovákov ekvivalentný disponibilný príjem domácnosti na  osobu a na mesiac  nižší ako 510 eur, druhá polovica vyšší. Takzvaný medián (prostredná hodnota v číselnom rade) v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol  vo všetkých krajoch.  Priemerný nárast za celú SR bol na úrovni 37 eur na osobu/mesiac.

 

Podľa EU SILC 2010 bola hranica rizika chudoby v prípade jednočlennej domácnosti 306 eur na mesiac. Rizikom chudoby bolo ohrozených 12,0 % obyvateľov. Najvyššie riziko chudoby sa objavilo u nezamestnaných  osôb (41,1%) a iných neaktívnych osôb (16,5%). Podiel dôchodcov ohrozených rizikom chudoby bol 6,7 % a pracujúcich 5,7%.

Priemysel rastie pomalšie

Priemyselná produkcia v auguste vzrástla po sezónnom očistení oproti predchádzajúcemu mesiacu o 2%, čím však len čiastočne kompenzovala 3,4%-ný pokles z júla. Ako informoval makroekonóm VÚB Andrej Arady, medziročná rastová dynamika spomalila z predchádzajúcich 5,1% na 4,2%. V priemere tak priemysel vzrástol za prvých osem mesiacov tohto roku oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku o 8,5%. Pre porovnanie, počas celého roku 2010 vzrástol priemysel o 18,9% r/r. Trend priemyselnej produkcie si tak od začiatku roka udržiava zjavne klesajúci charakter.

V čom je FED iný ako Čína?

Svet nie je čierno-biely a ani červeno-modrý. Zatiaľ čo najľudnatejšia krajina sveta a súčasný ekonomický zázrak, ktorý sa pomaly začína meniť na realitu, stále dýcha socializmom, v USA je situácia tak trochu iná. Alebo žeby ani nie? Pravdou je, že americký Fed vykonáva obrovské množstvo centrálneho ekonomického plánovania. Čím sa teda líši ekonomické plánovanie (americkej) centrálnej banky od komunistickej Číny? Áno, v Číne je to vláda, ktorá centrálne plánuje a v Spojených štátoch je to súkromná centrálna banka, ktorá má centrálne plánovanie na starosti, ale okrem toho, existujú tu nejaké veľké rozdiely? Ak je americká ekonomika centrálne riadená, ako si niekto môže myslieť, že stále žijeme v kapitalistickom systéme, ktorý je založený na voľnom trhu, pýta sa analytik TRIMBroker Peter Margetiny.  

Dôverujete ratingovým agentúram?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *