Pondelok 11. decembra. Meniny má Hilda

Týždeň vo financiách: Orgány EÚ potrebujú peniaze – hrozí nám jednotná európska daň?

Madoffova kauza ešte stále nemôže nájsť svoj koniec. Aby oklamaní investori utrpeli čo najmenšie škody, na dražbe sa rozpredávajú aj Madoffove obnosené ponožky. Eurozóna sa otriasa v základoch, Únia potrebuje mať aj vlastné príjmy a premiérka I. Radičová je znepokojená situáciou na Slovensku. A navyše, slovenské ministerstvo financií sa uchýlilo síce k dôležitému, no dosť populistickému kroku.

Kauza kedysi uznávaného svetového finančníka Bernarda Lawrence Madoffa, ktorý pred justičnými orgánmi priznal, že to, čo úspešne robil celé desaťročia, bola obyčajná a sprostá pyramídová hra, ešte stále nemá svoj koniec.

A to napriek tomu, že súd na Manhattane už vlani vymeral Madoffovi trest vo výške 150 rokov, čím dal  za celou kauzou záverečnú bodku.   

Nedal. Americké vyšetrovacie a justičné orgány totiž naďalej pátrajú po Madoffovych spolupracovníkoch, ktorí by podľa názoru prokuratúry tiež mohli niesť kus viny za celú kazu a mali by ísť pred súd. Ale kauza sa nekončí ani inak – momentálne sa v Spojených štátoch (New York, Florida) konajú odpredaje posledných zvyškov Madoffovho majetku. Aby mohli byť oklamaní veritelia aspoň ako-tak odškodnení, predáva sa vraj všetko – od luxusných vecí až po spodnú bielizeň pani Ruth Madoffovej, ako aj obnosené ponožky svetového finančníka.  

Načim už len pripomenúť, že Madoffov podvod je suverénne najväčším v celých dejinách Wall Street a zároveň je označovaný ako najbezohľadnejší. "To, čo ste urobili, je mimoriadne zlo," povedal Madoffovi sudca Denny Chin po vynesení rozsudku.

Madoff sa s piatimi tisíckami dolárov, ktoré si zarobil ako plavčík a pomocný robotník, pustil do veľkého biznisu, do obchodovania s cennými papiermi a potenciálnych investorov začal lákať na prísľub vysokých výnosov – vo výške desať, ba v niektorých prípadoch až pätnásť percent. Zakrátko si vytvoril imidž všeobecne uznávaného finančníka a jedného z najbohatších Američanov.

Celé desaťročia sa mu priam rozprávkovo darilo, medzi jeho klientov patrili najväčší boháči, známi priemyselníci, renomované európske i juhoamerické banky, investičné fondy, veľké židovské nadácie, charitatívne spolky, ale aj tisícky drobných investorov – jednoduchí a málo majetní ľudia.

Svoje úspory mu zverili aj početné hviezdy showbiznisu očakávajúce vysoké výnosy.

Vráťme sa z Ameriky radšej späť do rodnej Európy – aj napriek tomu, že v posledných dňoch je opäť zmietaná krízami.

Na osvieženie pamäte

V prvý septembrový týždeň sa dovtedajšia pozornosť európskych médií  presunula z Grécka na Írsko. Darmo sa začala jeseň, v eurozóne i v celej EÚ bolo veľmi  horúco – problémy Írska totiž opäť raz oslabili spoločnú európsku menu. Euro ustúpilo z päťmesačného maxima voči americkému doláru, pričom ho poškodili jednak obavy o írsky bankový sektor a jednak medzikvartálne oslabenie írskej ekonomiky v druhom štvrťroku.

Šéf exekutívy Európskeho finančného a stabilizačného mechanizmu (EFSF), ľudovo zvaného euroval, Klaus Regling zdôraznil, že obavy trhov o stav írskych financií by sa mali zmierniť. Podľa jeho slov Írsko vraj ani len nenaznačilo, že by potrebovalo pôžičku.

Na otázku, či naozaj nebude treba rátať s pôžičkou pre Írsko, Regling  odpovedal, že v eurozóne síce stále pretrvávajú riziká, ale domnieva sa, že trhy sa znova upokoja.

"Trhy zvyknú niekedy reagovať prehnane," poznamenal.

Situáciu medzitým riadne zamotali írske médiá, ktoré zverejnili informácie o tom, že írska vláda zrejme požiada o pomoc EÚ i Medzinárodný menový fond (IMF). Vláda v Dubline aj IMF však tieto informácie rázne a priamo popreli a zároveň nepriamo obvinili médiá zo zbytočného nafukovania a vyvolávania hystérie.

Podľa vtedajšieho vyjadrenia ministra financií Briana Lenihana Írsko urobí všetko pre obranu spoločnej európskej meny pred zbesilými útokmi trhov. "Urobíme všetko pre to, aby sme ochránili euro a írsku ekonomiku dali do poriadku." 

Aj podľa hovorcu Európskej komisie Amadea Altafaj i Tardio už vtedy boli írske verejné financie pod enormným tlakom.

Prešlo niekoľko týždňov…

V polovici novembra sa problémy eurozóny opäť začali stupňovať až doslova nabrali hysterickú podobu. 

Pod problémy írskych bánk sa podpísalo obrovské množstvo úverov, ktoré si tamojšie finančné ústavy nabrali v zahraničí, aby na domácej pôde mohli financovať masívny realitný boom. S príchodom svetovej finančnej krízy však začali ceny nehnuteľností prudko klesať a banky sa ocitli bez prostriedkov. Ich straty však írska vláda nebola schopná zafinancovať.  

Len tak na okraj. V slovenských médiách sa v týchto dňoch objavili viaceré diskusie na tému, kde sa v týchto horúcich chvíľach pre eurozónu Slovensko v rámci Európy vlastne nachádza. 

Akási všeobecná a spoločensky aj dosť očakávaná odpoveď znie zhruba takto: nachádza sa kdesi uprostred medzi výkladnou skriňou Európy čiže ekonomicky silnejúcim Nemeckom na jednej strane a krachujúcimi krajinami eurozóny na strane druhej.

À propos Nemecko. Renomovaný týždenník Der Spiegel priniesol informácie o tom, že Nemci začali svoje nezdanené peniaze húfne presúvať zo švajčiarskych bánk do Ázie, konkrétne do ázijských daňových rajov, najmä Singapuru a Hongkongu. Podľa švajčiarskeho bankového experta Hansa Kaufmana len za prvých osem mesiacov tohto roka zo Švajčiarska takto odišlo okolo 62 miliárd švajčiarskych frankov (CHF).

Pravda, treba hneď ozrejmiť, že toto nesúvisí s problémami vo vnútri eurozóny. Podľa časopisu Der Spiegel je to reakcia na nedávnu dohodu podpísanú medzi ministerstva financií Nemecka a Švajčiarska, ktorá má vyriešiť roky sa vlečúce problémy nezdanených peňazí na účtoch švajčiarskych bánk.  

Dohoda podpísaná 27. októbra v Berne o.i. ráta s tým, že na každý nemecký anonymný vklad na švajčiarskom účte bude uvalená zrážková daň, ktorá poputuje do Berlína.

Týždeň európsko-írskej hystérie 

Podľa nemeckého ministra hospodárstva a technológií Rainera Brüderleho sa Írsko nachádza v situácii, ktorá je až priveľmi odlišná od situácie v Grécku. "Hlavný problém Írska totiž súvisí s jeho bankami," zdôraznil.

Nedeľa 14. novembra:

  • Podľa  portugalského ministra financií Fernando Teixeira dos Santos Portugalsko zrejme bude potrebovať zahraničnú finančnú pomoc. Dôvodom je možná nákaza dlhovou krízou. "Riziko nutnosti požiadať o pomoc je vysoké, pretože nestojíme pred problémem jedinej krajiny. Je to problém Grécka, Portugalska a Írska."
  • Európska centrálna banka /ECB) podľa člena Rady guvernérov Ewalda Nowotneho neverí, že írske problémy sa rozšíria do Portugalska a Španielska. "Nájdeme rýchle riešenie, ako tomu zabrániť," zdôraznil a dodal, že ECB nepredpokladá, že by Portugalsko a Španielsko potrebovali pomoc.

Pondelok: 15. novembra:

  • Írsko oficiálne poprelo, že by rokovalo s orgánmi EÚ o záchrannom balíku. Médiá pritom priniesli informácie, že predstavitelia Únie a Írska celý víkend viedli rokovania o pôžičke, pretože írska vláda už nie je schopná  zvládnuť problémy svojich bánk bez pomoci zvonka
  • Denník Irish Independent napísal, že írski najvyšší predstavitelia už v najbližších dňoch oficiálne požiadajú o pomoc. Vláda v Dubline podľa denníka žiada o pomoc pre banky, lebo keby ich mala zachraňovať sama, krajina by sa nevyhla vážnej hrozbe štátneho bankrotu.
  • Zo strohých a dosť protichodných správ vyplýva, že Írsko už počas víkendu odmietlo potrebu vonkajšej finančnej pomoci, ktorú mu chce Nemecko všemožne nanútiť.
  • Európske burzy  vykročili do nového týždňa poklesom, boli tlačené najmä obavami o finančnú stabilitu periférnych krajín EÚ. Po veľmi rozporuplných správách o žiadosti Írska o čerpanie prostriedkov zo záchranného fondu eurozóny (ktoré boli rýchlo dementované) prišli správy o ďalších rokovaniach na túto tému, čo samozrejme ťahalo dolu i menu euro

Utorok 16. novembra:  

  • Dlhová kríza stlačila kuru eura na sedemtýždňové minimum. Analytici sú presvedčení, že spustenie stailizačného mechanizmu eurozóny by mohlo mať na kurz eura mierne pozitívny vplyv. Trhy by sa vraj upokojili.       
  • Írsky premiér Brian Cowen všetky správy v médiách o tom, že Írsko potrebuje, resp. žiada pomoc, označil za nesprávne, nepresné a tendenčné.    
  • Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn uviedol, že Európania by sa mali upokojiť a nemali by podliehať všeobecnému panikáreniu. Zároveň upozornil, že írska kríza euro neohrozí, je len problémom samotných bánk, pričom opakovane zdôraznil, že Írsku  bankrot nehrozí. Pripustil však, že v eurozóne existujú odlišné až protichodné názory na riešenie vzniknutej situácie.
  • Analytik spoločnosti Capital Markets Zoltán Csiba trefne nazval celú situáciu klebetami o dlhoch.

Streda 17. novembra:

  • Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso ubezpečil obyvateľov Írska, že Únia ich krajine pomôže a ak bude treba, poskytne aj finančnú pomoc. 
  • Predseda slovenského parlamentu Richard Sulík povedal, že Slovensko by mohlo znížiť daň z príjmu o 2 percentuálne body, a to namiesto možnej pomoci pre Írsko, ktorá vyplýva zo záväzku účasti SR v eurovale. "Tých 300 miliónov eur, to sú napríklad 2 percentá dane z príjmu, mohli by sme mať napríklad nie 19-percentnú, ale17-percentnú daň z príjmu," vysvetlil. 

Štvrtok 18. novembra

  •  Írsko naďalej čelí enormnému tlaku zo strany silných členských štátov EÚ, najmä však Nemecka, aby čím skôr požiadalo o pomoc z prostriedkov tzv. eurovalu. Proti proti je luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý zároveň predsedá skupine ministrov financií krajín eurozóny. Proti sú aj predstavitelia malých štátov EÚ, ktorým sa nepáči tlak zo strany Nemecka, keďže si  nemyslia, že poskytnutie pomoci Írsku je nevyhnutné.
  • Grécky premiér George A. Papandreou otvorene obvinil Nemecko, že tlačí Európu do novej krízy.  
  • Guvernér írskej centrálnej banky Central Bank of Ireland Patrick Honohan oznámil, že Írsko si nakoniec predsa len požičia od EÚ a IMF desiatky miliárd eur.

Piatok 19. novembra

  • Francúzsky denník Le Monde priniesol vyjadrenie šéf exekutívy Európskeho finančného a stabilizačného mechanizmu (EFSF) Klausa Reglinga o tom, že ak by bolo treba  Írsku pomôcť, peniaze sú k dispozícii. 
  • Účastníci bankovej konferencie, ktorá sa konala vo Frankfurte, prílišný optimizmus nezdieľali. Podľa prieskumu až tri štvrtiny účastníkov konferencie vyjadrili názor, že aj keď Írsko urýchlene dostane pomoc, kríza bude ďalej pokračovať. Pomoc Írsku šírenie krízy nezastaví, zhodli sa diskutujúci finančníci.
  • Plán finančnej pomoci Írsku, ktorý má vyriešiť problémy tamojšieho bankového sektora, by mal byť hotový už začiatkom budúceho týždňa. Pre tlačové agentúry to uviedli dobre informované zdroje blízke írskej vláde. Na túto správu okamžite reagoval kurz eura rastom a znížila sa aj riziková prémia, ktorú k nákupu írskych dlhopisov požadujú investori za to, že si nekúpia bezpečné nemecké obligácie, ale "papiere" rizikovejších krajín, ku ktorým okrem Írska patrí najmä Grécko a Portugalsko.
  • Na trhu však naďalej pretrvávajú obavy a veľká časť analytikov upozorňuje, že pripravovaný balík pomoci pre Írsko asi nebude stačiť a tak hrozí nebezpečenstvo, že írske problémy sa prenesú do ďalších krajín.  

Sobota 20. novembra:

  • Všetky významné európske denníky podrobne citujú slová prezidenta Medzinárodného menového fondu (IMF) Dominique Strauss-Kahna, ktorý deň predtým povedal, že pokiaľ chce EÚ riešiť svoje veľké problémy, mala by pracovať na obmedzení nerovnovážnych obchodných a platobných bilancií medzi členskými krajinami a uľahčiť aj pohyb pracovných síl. Poukázal pritom na  nadmerné exportné zameranie Nemecka a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti na úkor ostatných krajín. "

    Rastúca  nekonkurencieschopnosť ekonomík slabších krajín je podstatou terajšej dlhovej krízy Grécka, Írska a dalších tzv. periférnych členov eurozóny. Tak ako si robíme starosť o globálne nerovnováhy, mali by sme venovať pozornosť aj  nerovnováham vo vnútri eurozóny," zdôraznil Dominique Strauss-Kahn. 

Nedeľa 21. novembra:

  • Írsky minister financií Brian Lenihan pre spravodajskú stanicu RTE povedal, že ministri už v najbližších hodinách podpíšu žiadosť o čerpanie pomoci od EÚ a IMF.  Žiadosť má byť oficiálne odovzdaná v pondelok. 

Euroval: Čakanie na Godota 

Azda nič tak nevystihuje terajšiu atmosféru v eurozóne ako hra geniálneho spisovateľa Samuela Barclay Becketta (nar. 1906 v írskom Dubline – zomrel 1989 v Paríži), známeho aj pod pseudonymom Andrew Belis, laureáta Nobelovej ceny za literatúru za rok 1969.

Najznámejším Beckettovym dielom je absurdná dráma Waiting for Godot (Čakanie na Godota). Jej základom je chaotický dialóg dvoch tulákov (priateľov) Vladimíra a Estragona, ktorí sa stretnú na ceste – pod stromom a čakajú na akéhosi Godota, ktorý by mal zmeniť ich životné osudy. Nevedia kto to je a či vôbec existuje, no čakajú.

Čakajú a Godot neprichádza a neprichádza…

Na určité súvislosti medzi leimotívom Beckettovho Godota a eurovalom poukázal Valér Demjan, analytik spoločnosti TRIMBroker.  

Euroval, ktorý by mal pomôcť rizikovým európskym ekonomikám, je podľa Demjana akýmsi čakaním na záchrancu, ktorý má vyriešiť všetky problémy verných a na sebe závislých kamarátov. "Presne ako ekonomiky eurozóny, ktoré pristúpením k spoločnej menovej politike stali sa na sebe závislými. Akýkoľvek problém jednej z nich tak musia riešiť ostatné, inak by destabilizovali vlastnú menu."

Budeme platiť aj európsku daň?

Napriek veľkým snahám sa  nepodarilo dosiahnuť dohodu medzi Európskou  komisiou (EC), Európskym parlamentom (EP) a členskými štátmi o budúcoročnom rozpočte Únie.

Členské štáty nesúhlasia s navrhovaným navýšením úniového rozpočtu – argumentujú tým, že pre pretrvávajúcu krízu samé musia radikálne škrtať. A navyše, Európsky parlament chce za každú cenu presadiť, aby rozpočet Unie nebol závislý len od vlád členských krajín, ale mal k dispozícii aj vlastné zdroje.

Tým hlavným zdrojom by o. i.mohlo byť zavedenie jednotnej európskej dane, ktorou by sa zvýšilo daňové zaťaženie obyvateľov jednotlivých krajín. 

Únia potrebuje peniaze napríklad na zriadenie a fungovanie vlastného diplomatického zboru, ktorý by mal celú EÚ reprezentovať navonok.

Slovensko: Premiérka je zhrozená

Začiatkom uplynulého týždňa premiérka Iveta Radičová povedala, že je znepokojená situáciou na Slovensku, okrem iného poklesom zamestnanosti a naopak – zvyšovaním počtu nezamestnaných, ale aj spomalením rastu HDP. Novinárom povedala, že nespokojná je aj s tým, ako sa čerpali a čerpajú eurofondy. "Slovensko nemá v tomto smere práve najlepšiu povesť."

Ako dodala, keď prednedávnom bola v Spojených štátoch, ukazovali jej články z tlače o tom, že Slovensko je doslova ukážkou tunelovania fondov EÚ. "Len aby som ich slovne presviedčala, že sa to už nebude opakovať, to je málo."

Preto sú potrebné konkrétne kroky a všetky rezorty, ktoré majú čo do činenia s čerpaním z prostriedkov EÚ, musia vypracovať podrobné analýzy existujúcich projektov a to, čo ich realizácia prinesie občanom. "Projekty, u ktorých ich prínos nie je jasný, budú zrušené alebo aspoň preušené a zdroje pôjdu na priority, ktorými budú výstavba diaľnic a znižovanie nezamestnanosti."

Odhaľujme rezervy vo fungovaní štátu!

Výdavky verejných financií dosiahnu v roku 2011 takmer 27 miliárd eur. Je to obrovská suma, ktorá je zložená z množstva menších konkrétnych položiek, ktoré je možné efektívnejším hospodárením znížiť alebo dokonca úplne usporiť. Ministerstvo financií SR preto žiada verejnosť o pomoc pri odhaľovaní plytvania a navrhovaní možných úspor vo verejných rozpočtoch.

„Verejné financie sú peniaze ľudí, preto nás zaujímajú návrhy a postrehy občanov, ktoré pomôžu s týmito peniazmi nakladať rozumnejšie,“ povedal minister Ivan Mikloš. Ministerstvo financií sa podľa jeho slov snaží a bude snažiť, aby sa peniaze daňovníkov využívali čo najefektívnejšie.

„Našim cieľom je, aby štát nerobil činnosti, ktoré robiť nemusí. A aby tie, ktoré robiť musí, robil pri čo možno najnižších nákladoch. Nech ľudia cez verejné financie neplatia zbytočne viac, ako je potrebné,“ dodal.

Práve bežní občania a podnikatelia podľa ministra poznajú zo života konkrétne prípady plytvania verejnými zdrojmi. Nemajú však možnosti, ako toto plytvanie obmedziť. Ministerstvo financií preto chce spojiť ich skúsenosti a svoje možnosti. Na stránke ministerstva bol umiestnený jednoduchý formulár, cez ktorý možno nápady a návrhy na úspory odoslať.

"Rezort sa bude každým podnetom seriózne zaoberať a pravidelne bude verejnosť informovať o výsledkoch tohto snaženia" prisľúbil hovorca ministra financií Martin Jaroš.

Je to naozaj potrebný krok, avšak na druhej strane – priam ako odkopírovaný z učebníc psychológie propagandy. Keby teta Beta z Nižnej Vyšnej bola lídrom opozície, normálne by sa naštvala, že ju niečo také nenapadloodkiaľsi odkopírovať… Je to číry populizmus!

Aspoň zboku, rozumej: z pohľadu radového občana to tak vyzerá…

Odborári sľubujú už aj "tvrdšie veci"

Nespokojnosť s balíčkom úsporných opatrení vlády opäť vyjadrujú odborári, najnovšie hrozia dokonca aj generálnym štrajkom.    

Pre médiá to pripustil predseda Odborového zväzu  KOVO Emil Machyna, podľa ktorého konkrétny termín nie je ešte známy. "Treba osloviť všetkých ľudí, pripraviť podpisové akcie a  množstvo materiálov, zatiaľ teda ťažko odhadnúť možný termín generálneho štrajku. Medzitým ale pripravíme množstvo menších nátlakových akcií."   

Ako Machyna ďalej  uviedol, protestných pochodov na vyjadrenie nesúhlasu už bolo akurát dosť. "Pochody sme už využili, teraz budeme robiť tvrdšie veci, ktoré už bude cítiť aj verejnosť."

Premiérka Iveta Radičová odborárom odkázala, že majú právo na štrajkovú pohotovosť i na generálny štrajk, no ona by radšej bola za dialóg. Očakáva teda, že seriózny partner príde za rokovací stôl so serióznymi návrhmi na ochranu zamestnancov. 

Aj keď jej nie sú po srsti návrhy odborárov napríklad na odsun peňazí z druhého dôchodkového piliera či na skrátenie pracovného času na štyri dni, je ochotná s nimi diskutovať.

Dokonca aj o takých témach, akými sú daň z pridanej hodnoty či spotrebné dane.  

Populizmus je riadna sviňa!

V predchádzajúcich odstavcoch sme písali, že ponuka Ministerstva financií SR  na to, aby občania zasielali štátu tipy, kde má obmedziť výdavky, je naozaj populizmus. Ale to, čo stvárajú odborári, je populizmus päťkrát horší. V čase, keď obyvatelia krajín EÚ sú nespokojní s tým, že grécka vláda nešetrí a rozhadzuje a preto musia Grékom pomáhať, kritizovať slovenskú vládu len za to, že hľadá možnosti ako usporiť, je populizmus nahrubšieho zrna.

Nehovoriac už o tom, že Radičovej kabinet rieši aj diery a dlhy, ktoré zostali po Ficovej vláde, ktorá bola k odborárom naklonená viac ako priateľsky…

Ono je to tak, že populizmus je riadna sviňa. A ak sa navyše sociálny populizmus umne spojí s národným a "apolitickí" odborári namiesto obhajoby práv pracujúcich začnú robiť politiku, nuž,  to ešte to nikdy dobre neskončilo. Príkladov je na to v histórii naozaj dosť. 

Aj v tej najnovšej. 

Súhlasíte s bankovými odvodmi?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *