Nedeľa 17. decembra. Meniny má Kornélia

Týždeň vo financiách: Otvorí pravica diskusiu o zrušení druhého piliera?

Výsledky slovenských volieb čiastočne kopírovali situáciu v Česku. Napriek víťazstvu SMERu bude zrejme nakoniec zostavovať vládu pravica. V jednej koalícii by sa tak mali stretnúť „otcovia“ druhého piliera z SDKÚ a ekonóm, ktorý ho považuje za „pridrahý pre nízkopríjmové skupiny“ a pred poldruha rokom naznačil možnosť zníženia odvodov práve na úkor druhého piliera.

Voliči ekonómov odsúvali

Podľa analytikov voliči uprednostnili strany so zodpovedným ekonomickým programom – teda stredopravé. Ekonómovia však aj napriek vysokej odbornosti neboli ťahúňmi pre bežných voličov. Tí ich paradoxne svojimi preferenčnými hlasmi posunuli nižšie oproti miestam na kandidátkach. Napríklad v KDH odsunuli voliči niekdajšieho ekonóma Svetovej banky Antona Marcinčina zo siedmeho na jedenáste miesto, Ivan Švejna Mostu-Híd klesol z tretieho na piate miesto, Jozef Mihál zo SaS sa skĺzol z druhého na tretie miesto. A pomerne zvláštna situácia nastala v SDKÚ, kde šéf ich protikrízového tímu Eugen Jurzyca klesol z piateho miesta na kandidátke na siedme a pred neho sa prekrúžkoval aj pôvodne 30-ty Ľudovít Kaník. Ten Kaník, ktorý je autorom dôchodkovej reformy a ktorý pre svoje „podnikateľské aktivity“ musel predčasne opustiť pozíciu ministra práce druhej Dzurindovej vlády. Jedine v SMERe sa ekonóm Ján Počiatek posunul zo siedmeho na piate miesto.

Od januára vyššie dane…

Prioritou novej vlády bude pravdepodobne riešenie aktuálneho stavu štátneho rozpočtu a hľadenie úspor. Budúci koaliční partneri tvrdia, že urobia všetko preto, aby nemuseli zvyšovať dane.

Aj napriek tomu bežný Slovák na budúci rok zaplatí na daniach viac… V budúcom roku totiž zrejme klesne nezdaniteľná časť základu dane z 4025,7 eura na 3559,3 eura. Vyššia nezdaniteľná časť bola jedným z protikrízových opatrení. Od januára by sa mala vrátiť na 19,2 násobok životného minima, ktoré určuje ministerstvo práce. Zmena nezdaniteľnej časti dane bude znamenať zvýšenie ročnej daňovej povinnosti bežného daňovníka o približne 89 eur.

Čo s druhým pilierom dôchodkového sporenia?

Nová vláda sa určite nevyhne ani potrebe reformy dôchodkového systému, problémom je najmä nedostatok zdrojov, z ktorých Sociálna poisťovňa vypláca dôchodky. Určite zaujímavé však bude sledovať aj to, čo urobí nová koalícia s druhým pilierom.  Teda, či si uspokojí s Kaníkovým tvrdím, že pôvodne bol druhý pilier nastavený dobre a odstráni len zmeny Ficovej vlády, alebo nájde odvahu na rozsiahlejšiu reformu.

Pripomeňme, že novozvolený poslanec za KDH Anton Marcinčin ešte ako ekonóm Svetovej banky pre Slovensko v decembri 2009 pre Hospodárske noviny uviedol: „Žiaľ, dôchodkové sporenie a tým pádom vysoké odvody sú príliš drahé hlavne pre nízkopríjmové skupiny, čo si asi príliš neuvedomujeme. Mali by sme, podľa môjho názoru, prehodnotiť naše očakávania od vládou nanúteného starobného sporenia. Solidárny systém je, myslím si, úlohou vlády, a bohatá staroba je úlohou jednotlivca a súkromného sektora. Inak povedané, nevidím dôvod, prečo by vláda mala garantovať môj vysoký dôchodok – a nútiť ma do vysokých odvodov – no súhlasím s tým, že by sme sa mali všetci zbierať na rozumne vysoké dôchodky pre tých, ktorí si súkromne z akéhokoľvek dôvodu nenašetrili. Podľa môjho skromného názoru by bolo rozumné výrazne znížiť odvody a zrušiť – alebo výrazne obmedziť – druhý pilier.“

Uvedené slová sú, samozrejme, súkromným názorom A. Marcinčina. Rozhodne však nie je jediným ekonóm, ktorý tvrdí, že dôchodkové sporenie mohlo byť nastavené lepšie. Podobné názory bude určite počuť aj od viacerých členov SaS.

Platí zákon o spotrebných úveroch

Do platnosti vstúpil zákon o spotrebných úveroch, ktorý ešte v marci schválila NR SR. Poskytovatelia úverov majú povinnosť registrovať sa v NBS a musia preveriť bonitu každého žiadateľa. Klienti môžu do 14 dní odstúpiť od zmluvy a predčasné splatenie ich nebude stáť viac ako 1%. Vláda na svojom minulotýždňovom rokovaní upravila maximálnu výšku sankčných úrokov pri spotrebiteľských úveroch. Podľa predkladacieho návrhu tak chce docieliť vyváženú právnu úpravu v oblasti sankcií a zamedziť jednej z foriem úžerných praktík.

Úroky na vkladoch začali rásť

Súčasťou schválenej legislatívy je aj novelizácia zákona o bankách, ktorá im ukladá povinnosť poskytovať základný balík služieb. Končiaca vláda R. Fica chcela takýmto spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnávania bankových produktov a  zatlačiť ich cenu smerom dole. Je však minimálne sporné, či sa to naozaj podarí.

Isté je, že aj bez zásahu štátu sa  podarilo zmeniť trend neustáleho znižovania úrokov na bankových vkladov. Situácia na trhu donútila internetovú mBank zabojovať o peniaze slovenských klientov zvýšením sadzieb. Paradoxne tak mBank zhodnocuje eurá na Slovensku výhodnejšie ako koruny v Česku. Výšku sadzieb v SR zrejme ovplyvní aj príchod internetových bánk AXA a Raiffeisen.

Mladomanželské pôžičky už poskytujú dve banky: VÚBDexia. Takmer všetky domáce banky sú pripravené poskytnúť pomoc klientom zasiahnutým povodňami. Slováci si môžu bez sankcií vybrať peniaze z viazaných produktov a bez komplikácií požiadať o upravenie splátok úverov.

Regulácia bánk spomalí rast

Nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo čelia banky silnej regulácií, ktorá môže mať negatívne dôsledky. Slovenská banková asociácia na svojej internetovej stránke upozorňuje, že podľa predbežnej štúdie, ktorú zverejnil Institute of International Finance (IIF) a Európska banková federácia (EBF), pripravované regulačné pravidlá pre banky negatívne ovplyvnia nielen ekonomický rast, ale aj zamestnanosť. Najhoršie z pomedzi hlavných ekonomík (USA, Japonsko a Európa) dopadne práve eurozóna. Kým v období rokov 2011-2015 priemerný ročný pokles ekonomického rastu v eurozóne vplyvom regulačných opatrení je odhadovaný na 0,9%, v prípade USA je to pokles o 0,5 a Japonska o 0,4 %. Dôvodom horšieho postavenia Európy je pomerne vysoká závislosť financovania podnikov a domácnosti od bankových úverov. V eurozóne je podiel bankového financovanie podnikov a domácnosti viac ako 75 %, v USA je to len 25 %.

Slovenská inflácia na úrovni 1,2%

V máji dosiahla medziročná inflácia v úhrne hodnotu 1,2%. Jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahli zhodne hodnotu 1,5%. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR dosiahol zahraničný obchod v apríli aktívne saldo v objeme 340,5 mil. eur, čo je medziročný nárast o 19 mil. eur.

ECB ani BoE podľa očakávania nezmenili svoje základné sadzby. Európska centrálna banka zvýšila výhľad rastu ekonomiky eurozóny pre tento rok o 0,7 až 1,3% oproti 0,4 až 1,2% z marcovej prognózy. Na rok 2011 je však očakávaný rast HDP 0,2 až 2,2% oproti 0,5 až 2,5% z predchádzajúcej prognózy. Prezident ECB uviedol, že očakáva postupné zotavovanie eurozóny pri nerovnomernom raste v jednotlivých štvrťrokoch. ECB zároveň ponechala úrokové sadzby bez zmeny.

Námestník generálneho riaditeľa MMF Naoyuki Shinohara
upozornil, že globálne vyhliadky sú naďalej veľmi neisté, riziká poklesu výrazne vzrástli a priestor pre stimulačné opatrenia je obmedzený, ak nie vyčerpaný. Na fóre v Singapure varoval pred nákazou európskej dlhové krízy, ktorá sa odohráva desať rokov potom, čo ázijský región prešiel vlastnými finančnými otrasmi. Nepriaznivý vývoj v Európe môže narušiť aj celosvetový obchod s dôsledkami pre Áziu, vzhľadom na dôležitú úlohu vonkajšieho dopytu.

Private equity neporastú bez inovatívnosti

V strednej Európe sa naďalej šíri optimizmus medzi private equity investormi, ktorí do budúcnosti hľadia s najväčšou dôverou od začiatku roka 2008. Počet uzatvorených transakcií však stále nedosahuje úroveň spred dvoch alebo troch rokov. Navyše, ich uzatvorenie trvá podstatne dlhšie ako kedykoľvek predtým, pričom fondy private equity a banky vykonávajú dôkladnejšie hĺbkové previerky. Garret Byrne zo spoločnosti Deloitte, ktorá citovanú štúdiu pripravila, tvrdí,že rok 2009 bol: „ťažkým rokom pre private equity investorov na celom svete, vrátane strednej Európy. Vyhliadky na rok 2010 sú omnoho pozitívnejšie – ozdravenie akciových trhov a lepšia dostupnosť úverov zlepšili náladu investorov. Medzi ekonómami pretrváva presvedčenie, že vďaka účinku konvergencie by ekonomiky v strednej Európe mali v strednodobom horizonte rásť rýchlejším tempom ako tie v západnej Európe.“  

„Aj napriek tomu, že optimizmus a apetít investovať rastie, schopnosť private equity firiem pôsobicich na Slovensku realizovať nové investície je a bude ovplyvnený najmä finančnou výkonnosťou a stabilitou existujúcich investícií (v danom odvetví), dostupnosťou vlastného kapitálu a schopnosťou inovatívne pristupovať k vyhľadávaniu a realizácii nových investičných príležitostí.” dodáva riaditeľ na oddelení finančného poradenstva Deloitte Advisory v Bratislave Maroš Sokolovský.  

Pomôže zákon o spotrebiteľských úveroch?

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *