Streda 17. január. Meniny má Bohdana

Týždeň vo financiách: Ová alebo neová – hlavne, že nezamestnaná!

Kým na Slovensku členovia vlády riešia jazykovedné otázky, zatiaľ nám utešene stúpa nezamestnanosť a je tretia najvyššia v rámci EÚ! Svetom otriasa škandál: Deutsche Bank pomohla aj vysokopostaveným politikom zo 170 krajín a ich príbuzným uložiť svoje úspory v daňových rajoch. Slovenskí politici, ktorých médiá oslovili, sa však tvária, že sú čistí.

Hneď začiatkom uplynulého týždňa euro oslabilo – príčinou neboli dozvuky veľkonočnej oblievačky, ale v ten deň zverejnené najnovšie (a slabé) európske štatistiky, ktoré potvrdili, že eurozóna je naďalej v recesii. Štatistické údaje potvrdili, že „výhľad pre eurozónu sa minulý mesiac zhoršil temer na všetkých frontoch, vrátane hospodárstva, bankového sektoru a perspektív Európskej menovej únie,“ uviedla analytička Scotiabank Camill Sutton.

Podľa jej odhadov bude euro naďalej oslabovať a do konca roku by sa mohlo prepadnúť až na 1,2500 EUR/USD.

Nezamestnanosť v eurozóne je naďalej rekordne vysoká – vo februári  zostala podľa očakávaní nezmenená na úrovni 12% po tom, čo predchádzajúca januárová hodnota bola revidovaná z 11,9 % na 12,0 %.

Vzápätí prišla správa, že Európska komisia (EC) chce dať trom krajinám eurozóny  – Francúzsku, Španielsku a Portugalsku viac času na zníženie rozpočtového deficitu. Problémom je najmä Francúzsko. Pripomeňme, že francúzski predstavitelia už vo februári uviedli, že chcú rokovať s  Európskou komisiou a s partnermi z Európskej únie o odklade zníženia deficitu na limitné tri percentá HDP až na budúci rok. Z pomalého znižovania francúzskeho deficitu je však čoraz viac nervózny jeho hlavný európsky partner Nemecko.

Nemecký člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Jörg Asmussen vyzval Francúzsko, aby prijalo konkrétne a merateľné kroky k znižovaniu deficitu. Podle Asmussena Paríž stojí pred skúškou dôveryhodnosti a musí preto ešte v tomto roku dostať deficit čo najbližšie k trom percentám HDP.

Ďalší kľúčový moment prišiel v stredu, kedy euro posilnilo a US dolár oslabil, dolu ho stiahli najmä prekvapivo slabé údaje o vývoji trhu práce v Spojených štátoch. Aj keď euro posilnilo, analytici upozornili, že naďalej zostáva zraniteľné, a to a to kvôli obavám z dlhovej krízy v eurozóne. Vo štvrtok US dolár a euro prudko rástli voči japonskému jenu, jeho pokles spôsobilo rozhodnutie japonskej centrálnej banky BoJ ďalej uvolniť menovú politiku. BoJ totiž sľúbila, že v priebehu necelých dvoch rokov napumpuje do ekonomiky zhruba 1,4 biliónov USD.  Do konca roku 2014 chce banka vo svojom portfóliu zdvojnásobiť objem vládnych dlhopisov a ďalších cenných papierov.

Nákup dlhopisov má podporiť ekonomiku a pomocť Japonsku vymaniť sa z vleklej deflácie, teda z poklesu spotrebiteľských cien.

A napokon, v piatok EUR/USD prelomil hladinu 1,3000 – americký dolár po v piatok zverejnených údajoch o nezamestnanosti v USA klesol voči euru i niektorým ďalším popredným svetovým menám. V americkej ekonomike vzniklo v marci len cca 88.000 nových pracovných miest, čo bolo najmenej za posledných deväť mesiacov a omnoho menej, než čakali analytici. Správa vyvolala obavy, že oživenie amerického trhu práce spomaľuje. Nepotešili totiž nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti, ktoré v USA dosiahli úroveň 385 tisíc, čo je viac ako odhadovaných 353 tisíc.

Tomáš Raputa zo serveru FXstreet.cz k tomu napísal: „Šok na americkom trhu práce. USD padá!“

Kto je zodpovedný za súčasnú krízu na Cypre?

Hlavnou témou týždňa boli dozvuky udalostí okolo Cypru. Boli sme svedkami toho, ako Cyprus ukončil rokovania s mezinárodnými veriteľmi o podmienkach záchranného úveru vo výške 10 miliárd eur, vzápätí však rezignoval tamojší minister financií Michalis Sarris a došlo k širšej výmene predstaviteľov vlády – príčinou zmien je začiatok vyšetrovania toho, kto je zodpovedný za súčasnú krízu na Cypre. Analytici zároveň upozornili, že cyperský hrubý domáci produkt (HDP) by sa v tomto roku mohol prepadnúť o 9 percent! Cyprus však v rámci záchranného programu dostal viac času na splnenie rozpočtových cieľov.

To číslo – pokles o 9 percent – predpokladajú analytici. Podľa aktuálnych vyjadrení cyperskej vlády však podmienky finančnej pomoci, na ktoré Cyprus prikývol, môžu spôsobiť prepad HDP až o 13 percent! Hovorca vlády zároveň dodal, že pokrivenie vízie nedotknutelnosti bankových vkladov zrejme doľahne na všetky banky v EU, pričom straty všetkých európskych bánk sa môžu spolu vyšplhať až na úroveň 15 miliárd eur ročne.

A ešte jedna správa týkajúca sa Cypru: Počas minulého týždňa už bolo isté aj to, že v rámci záchranného 10-miliardového úveru Medzinárodný menový fond (IMF) tejto ostrovnej krajine požičia jednu miliardu eur

Dodajme ešte, že špeciálna komisia, ktorú cyperský prezident Nikos Anastasiadis vymenoval na preskúmanie príčin finančnej krízy na Cypre, má veľmi široké právomoci a môže dohnať k zodpovednosti každého, kto sa pričinil o to, že krajina sa dostala na pokraj bankrotu. Predsedom komisie je bývalý predseda cyperského najvyššieho súdu Jorgos Pikis, jej členmi sú dvaja jeho kolegovia zo súdu Panajotis Kallis a Jannakis Konstantinidis. Spoločne majú vniesť jasno do aktivít bývalých i terajších štátnych úradníkov a finančníkov za posledné roky

Najľahším terčom budú tí, ktorí si celý život sporia

Svojský pohľad na cyperské udalosti poskytol spoluzakladateľ a CEO Saxo Bank Lars Seier Christensen, ktorý v komentári príznačne nazvanom Problém nie je Euro, ale Cyprus pre portál Investujeme.sk napísal:

„Zaslúži si Cyprus za svoje správanie sa takýto osud? V podstate nie. Cyprus vykazoval dobré čísla ako rastu HDP, tak verejného dlhu, teda aspoň v porovnaní s okolitými krajinami. Cyprus vybudoval silný sektor finančných služieb. Cyprus má schopnú, anglicky hovoriacu pracovnú silu a jeho právny systém je založený na tom britskom. Takže samo o sebe – nie zlé miesto pre biznis.“

Čo však Cypru nevyšlo, bolo to, že bankári uverili sľubom politikov eurozóny, že splatia svoje dlhy. „Keďže je Cyprus s Gréckom silne previazaný, veľká expozícia cyperských bánk voči gréckemu dlhu nie je prekvapením. Iné banky by to tiež nerobili inak. Z mojich rozhovorov s vysoko postavenými predstaviteľmi cyperského bankového sektoru viem, že na banky bol vyvíjaný veľký tlak, aby držali grécke dlhopisy. Riziká koncentrácie boli podcenené.“

Cyperské udalosti však Christensen vidí v širších súvislostiach a ďalej dopredu: „Myslím si, že udalosti posledných týždňov poriadne zamiešali európskymi kartami. Teraz už môžeme od riešení dlhovej krízy očakávať naozaj čokoľvek. Dnešná interpretácia demokracie je nejasná. Rozhodovacia právomoc väčšiny je asi najjasnejším a najviac rešpektovaným pravidlom.“.

A ďalej, „Najľahším terčom budú vždy bohatí alebo tí, ktorí si celý život šetria a sporia. Keď sa budú rúcať neudržateľné systémy sociálnych štátov, bude veľmi jednoduché presvedčiť polovicu voličov o tom, že zhabanie súkromného majetku v záujme spoločnosti je dobrá vec,“ zdôraznil pre Investujeme.sk Lars Seier Christensen.

Bohatí sa nebudú mať kam schovať

Známy investor-pesimista Marc Faber v rozhovore pre televíziu CNBC povedal, že Cyprus sa bude opakovať všade, bohatí sa nikde neschovajú.

Rastúca príjmová nerovnosť medzi ľuďmi podľa Fabera nakoniec povedie k tomu, že bohatí sa nebudou mať kam schovať a udalosti podobné tým, ktoré sa nedávno odohrali na Cypre, sa budú opakovať v ďalších krajinách po celom svete, vrátane rozvinutých ekonomík. „Stane sa to všade na svete, aj v západných demokraciách. Dnes existuje viac ľudí, ktorých živia voľby než tých, ktorí si na život privyrábajú prácou.“

Pri pohľade na Cyprus je podľa Fabera jasné, že majetnejší klienti finančných inštitúcií o svoje peniaze prídu buď cez priame vyvlastnenie alebo cez vyššie zdanenie. „Budete mať šťastie, ak neprídete o život. Problém spočívá v tom, že 92 % finančných aktív vlastní 5 % populácie. Väčšina ľudí nemá žiadne významné pozície v akciách a rast akciového trhu im tak vôbec nič neprináša. Doliehajú na nich však rastúce náklady na živobytie; všetci vieme, že reálna príjmy priemernej domácnosti v posledných rokoch klesajú.“

Na vystúpenie Marca Fabera v televízii CNBC upozornil portál Patria Online.

Koniec jedného daňového raja alebo…?

Ak je bankový systém v pomere k hrubému domácemu produktu príliš veľký, hrozí totálny kolaps a ohrozenie reálnej ekonomiky. Okrem Islandu sa stal reálnym príkladom dôsledkov nezriadene rozvinutého investičného bankovníctva práve Cyprus. Koniec daňového raja? – kladie si otázku Radovan Novotný z Fakulty elektrotechniky a komunikačních technologií VUT v Brne. A sám si na ňu odpovedá slovami, že Cyprus sa stal nielen turistickou destináciou, ale aj miestom, kam sú často presťahovávané sídla firiem.

„Intuitívne by sme teda predpokladali, že vzhľadom na podmienky stredomorského ostrova, vzhľadom na pláže, more, kopcovitý a hornatý terén vo vnútrozemí, bude ekonomika ostrovnej krajiny založená na cestovnom ruchu.“

Chyba lávky, ekonomika Cypru se opierala o výhody v podobe útočiska pre daňovú optimalizáciu a pranie špinavých peňazí. „Zarábanie v pote reálnej ekonomiky vyžaduje velké odriekanie, zatiaľ čo ekonomika finančná a virtuálna môže vynášať viac, aspoň do istého času,“ poznamenáva Radovan Novotný.

Z Deutsche Bank celosvetová kauza daňových únikov

V priebehu týždňa sme informovali o tom, že voči Deutsche Bank začala nemecká centrálna banka vyšetrovanie pre zatajenie strát vo výške 12 miliárd dolárov počas finančnej krízy.

Deutsche Bank však akékoľvek pochybenia popiera a vec považuje za vyriešenú. Financial Times medzitým napísali, že vyšetrovatelia nemeckej centrálnej banky Deutsche Bundesbank sa chystajú vypočúvať bývalých zamestnancov banky a ďalšie osoby, ktoré o obchodovaní Deutsche Bank so štrukturovanými derivátmi v rokoch 2006 až 2009 majú nejaké informácie. Vyšetrovanie by malo údajne predstavovať novú líniu vo vyšetrovaní nezákonných aktivít Deutsche Bank. Podobné obvinenia totiž už skôr vzniesli na banku nezávisle na sebe jej traja bývali zamestnanci, ktorí sa kvôli kauze obrátili na americkú Komisiu pre cenné papiery a burzy U.S. Securities and Exchange Commission (SEC).  

Medzitým sa však pohli ľady. Denník Süddeutsche Zeitung (SZ) informoval o tom, že taká prestížna finančná inštitúcia ako Deutsche Bank pomohla viac než trom stovkám spoločností prelievať peniaze do daňových rajov.  Podľa informácií zverejnených medzinárodnou skupina investigatívnych novinárov International Consortium of Investigative Journalists (ICIJ) najväčšia nemecká banka k tomu využila svoju pobočku v Singapúre.

Na odkláňanie peňazí sa mala podieľať viac než stovka konzultantov a zamestnancov Deutsche Bank Singapore.

Z „nemeckej“ kauzy sa nakoniec stala svetová – z informácií investigatívnych novinárov vyplynulo, že do kauzy daňových únikov a zakladania offshorových spoločností a tzv. schránkových firiem v krajinách označovaných ako daňové raje, je namočených cca 130 tisíc ľudí zo 170 krajín sveta, sú to známi politici a ich blízki príbuzní, špičkoví umelci, bankári, biznismeni, ktorí sa chceli vyhnúť plateniu daní vo vlastnej krajine. 

Podľa vyjadrenia najvyšších predstaviteľov Polície SR slovenské policajné zložky pozorne sledujú situáciu okolo zverejnenia údajov o daňových únikoch v celosvetovom rozsahu a nevylučujú,že si vyžiadajú detailné informácie. Slovenskí politici, ktorých médiá oslovili, sa tvária, že sú čistí.

Najbezpečnejšou bankou v regióne je Česká spořitelna

Najbezpečnejšou bankou v regióne strednej a východnej Európy (CEE) je podľa hodnotenia magazínu Global Finance Česká spořitelna pred Komerční bankou a poľskou PKO. Zo slovenských finančných domov sa najvyššie umiestnila VÚB na šiestom mieste, siedma je poľská mBank pôsobiaca aj na Slovensku. V prvej desiatke sa tentoraz neobjavila ruská Sberbank, ktorá pred nedávnom kúpila slovenskú Volksbank. 

„Zodpovednosť voči ľuďom, ktorí nám zverili svoje úspory, je absolútnou prioritou nášho podnikania. Preto si dlhodobo udržiavame konzervatívny prístup k riziku tak na strane úverovania, ako aj investovania,“ uviedol Ignacio Jaquotot, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva VÚB banky.

Reklamy vo finančnom sektore: Naivné i sexistické

V roku 2000 bola ešte väčšina bánk a poisťovní na Slovensku v domácich rukách a nesprávala sa veľmi trhovo. Tomu zodpovedá aj úroveň reklamy, nad ktorou sa dnes v niektorých prípadoch iba zhovievavo usmievame. Úroveň vtedajšej reklamy veľmi dobre ilustruje situáciu, v akej sa finančný sektor vtedy nachádzal (bankám a poisťovniam ešte šéfovali šéfovali štátom dosadení manažéri) a zároveň poskytuje odpoveď na otázku, ako by to dnes vyzeralo, keby sa banky nesprivatizovali. Bližšie o tom v článku Retroreklama: Ako vyzerali inzeráty bánk a poisťovní v roku 2000.

V roku 2000 však viac ako reklama štátom dirigovaných bánk zaujala reklama nebankového subjektu Drukos výnos s rizikovým stupňom 0. A ozaj, vieme ako je to v Česku, kde si prednedávnom vzali na paškál neetické a sexistické reklamy nebankových pôžičiek. Reklamy na nebankové pôžičky často útočia na najnižšie pudy a využívajú podivné praktiky, sexistické narážky alebo polonahé ženy, prípadne sú cielené priamo na nezamestnané ženy či ženy na materskej. Bližšie o tom v správe pod titulkom Pozor na reklamy na zadlužování.

Objem nových spotrebiteľských úverov sa zdvojnásobil

Požičiavanie sa stáva novým národným športom Slovákov. Aj údaje o úveroch za február dokazujú, že rok 2013 bude pre banky rekordný. Objem poskytnutých hypoték potvrdili januárový trendo najsilnejšom začiatku roka. Ešte výraznejšie sa zadlžovanie prejavilo v segmente spotrebiteľských úverov, kde si Slováci požičali dvakrát viac ako v rovnakom mesiaci roka 2009.

Posvätná vec, na ktorú nemožno siahnuť zákonom!

V situácii, keď nám utešene stúpa nezamestnanosť, členovia slovenskej vlády riešia jazykovedné otázky. Minister vnútra Robert Kaliňák prišiel vcelku s rozumným a sympatickým riešením, aby žena, ak sama chce, nemusela v priezvisku používať koncovku ová, čo s otvorením našej krajiny svetu možno tak-trochu považovať za anachronizmus.

Do tohto návrhu však rázne a hrmotne vstúpil ten najslovenskejší minister Ficovej vlády (šéf rezortu kultúry Maďarič) s tým, že nič také, lebo používanie koncovky ová je vec slovenského gramatického systému, do ktorého nemožno nijakým zákonom zasahovať a narúšať tak jazykové zákonitosti platné v slovenskom jazyku.

Argumentácia ako jeleň, ale hlúpa! Predmetnú záležitosť rieši zákon o štátnom jazyku, ktorý je len zákonom a každý zákon možno novelizovať, čiže ani jazykový systém nie je posvätné tabu!

Dá sa čakať, že takýto zásah najslovenskejšieho ministra sa nebude páčiť príslušníkom národnostných menšín (napríklad maďarskej, ukrajinskej a i.), cudzincom, imigrantom atď., ale že bude rozoštvávať a zhoršovať vzťahy medzi ľuďmi, aby sa vybíjali na hlúpostiach a neuvedomovali si čoraz horšiu sociálnu situáciu na Slovensku, pre zlepšenie ktorej vláda nič nerobí. Dodajme, že predstavitelia Zväzu Rusínov-Ukrajincov SR už skôr vydali protestné stanovisko k zhadzovačným vyjadreniam premiéra Fica na adresu národnostných menšín. 

Z hľadiska našej témy je však dôležité čosi iné. Z dostupných, zdôrazňujeme: z dostupných údajov o aktuálnych európskych štatistikách za február vyplýva, že Slovensko má v rámci EÚ 3. najvyššiu mieru sezónne očistenej nezamestnanosti. Vyššiu má už len Španielsko a Portugalsko. Ešte aj krachujúci Cyprus má nižšiu – na úrovni 14 percent oproti slovenským 14,6! Na ilustráciu ešte niekoľko príkladov (Rakúsko 4,8; Nemecko 5,4; Luxembursko 5,5; Rumunsko 6,7; Česko 7,2;  Slovinsko 9,7).

Ešte výraznejšie rozdielyv štatistikách nezamestnanosti žien. Z aktuálnych údajov o sezónne očistenej miere nezamestnanosti vyplýva, že kým v Rakúsku je nezamestnanosť žien na úrovni 4,6 percenta (v Nemecku 5,1; Rumunsku 6,3, Česku 8,4), na Slovensku je nezamestnaných 14,8 percenta žien!! Čo je veľmi veľa ešte aj oproti krachujúcemu Cypru, kde je miera nezamestnosti žien na úrovni 14,1 percenta.

A tak strana Sloboda a Solidarita (SaS) v piatok musela konštatovať, že po roku vlády Roberta Fica je zrejmé, že máme premiéra, ktorý nevie riešiť problémy Slovenska a jeho občanov a práve Ficovym pričinením máme najviac nezamestnaných za posledné roky.

A zo sľubovanej vlady istôt sa vykľuli iba rany istoty. 

Ilustračný obrázok v záhlaví článku: www.sxc.hu

Reklamy finančných inštitúcií sú:

View Results

Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *