Nedeľa 15. septembra. Meniny má Jolana

Týždeň vo financiách: Plač nad rozliatou korunou a mýto ako krutá forma vyberania daní

Udalosti z prelomu rokov 2009/10 ukazujú, že globálna kríza ešte stále nie je za nami a čaká nás ďalší celosvetový rast nezamestnanosti. Aj po roku od zavedenia eura ešte vždy máme v hlavách slovenské koruny a nechceme to zmeniť. A opäť máme štátne hranice. Nielen v hlavách…

Riaditeľ Medzinárodného menového fondu (IMF) pre oblasť Európy Marek Belka zdôraznil, že zotavovanie svetovej ekonomiky prišlo rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo, a je dokonca silnejšie, ako to fond predpokladal.

Všetko má však svoje ale a tak podľa Belku je problémom to, že za terajšie zotavenie vďačíme štátnym intervenciám typu šrotovného. IMF je podľa jeho slov znepokojený otázkou, či obnovenie dopytu skrze vládne stimuly bude i naďalej udržateľné. Kontroverzné šrotovné podľa Belkových slov síce ako-tak pomohlo automobilovým výrobcom prežiť ťažký rok, po jeho vyčerpaní sa však celý automobilový priemysel môže opäť prepadnúť až na dno.

K roku 2010 Belka uviedol: "Nečakáme, že by to bol kritický rok, ale zotavenie, aj keď prišlo oveľa rýchlejšie ako sa očakávalo, v konečnom dôsledku bude predsa len pomalé, zdĺhavé…"

Člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Yves Merchs predpokladá, že eurozóna dosiahne v tomto roku mierny rast, oživenie však bude nerovnomerné.

Stimuly: Čo bude, ak sa vyčerpajú?

Prakticky všetci bankoví analytici sa vzácne zhodujú v jednom – aj keď globálna kríza ustupuje a ekonomika sa začína zotavovať, po vyčerpaní vládnych stimulov bude nezamestnanosť naďalej celosvetovo rásť.

So stimulmi je to však tak ako to naozaj je. Francúzska vláda pred niekoľkými dňami zverejnila, že Francúzsko už vyčerpalo zhruba tri štvrtiny z balíčka stimulov na roky 20009/2010. Z celkovej sumy vo výške 38,8 miliárd eur určenej na oživenie klesajúceho dopytu sa v uplynulom roku minulo už 29 miliárd.

Podľa ministra Patricka Devedjiana bola to včas podaná finančná injekcia, ktorá francúzskemu hospodárstvu umožnila lepšie zvládnuť krízu ako niektorým iným európskym krajinám.

Devedjian však jedným dychom dodal, že vláda teraz musí urobiť viac pre to, aby sa jej nezamestnanosť nevymkla spod kontroly.

Nezamestnanosť: Trápi USA i Európu

Miera nezamestnanosti v Spojených štátoch v decembri zostala na 10-percentnej úrovni podobne ako v novembri. Podľa analytika Robina Koklara je len otázkou času, kedy sa počet nezamestnaných začne znižovať, pretože Obamova administratíva chystá ďalšie fiškálne stimuly na podporu zamestnanosti.

Podľa renomovaného publicistu Robina Emmera od toho, či administratíva zaistí, aby ľudia prestali prichádzať o prácu, závisí Obamova politická budúcnosť.

Počty ľudí bez práce sa v Európe naďalej zvyšujú – podľa Eurostatu nezamestnanosť v rámci celej EU v novembri stúpla na 9,5 percenta (oproti októbrovým 9,4), v rámci eurozóny dosiahla v novembri úroveň 10 percent (oproti 9,9 percenta v októbri). Nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v novembri úroveň 13,6 percenta (oproti októbrovým 13,4 percenta).

Z členských krajín EU, ktorých údaje má Eurostat k dispozícii, bola v októbri najvyššia miera nezamestnanosti v Lotyššsku (22,3 percenta), Španielsku (19,4) a na Slovensku (13,4). Najnižšia miera nezamestnanosti bola v Holandsku (3,9 ) a Rakúsku (5,5 ).

K týmto údajom sa žiada aspoň stručný komentár z Eurostatu: Terajšia nezamestnanosť v rámci celej EU je najvyššia za posledných10 rokov, nezamestnanosť v rámci eurózóny je najvyššia od augusta 1988, teda za viac ako 11 rokov.

S rastúcou nezamestnanosťou sa potýka ajŠvajčiarsko. Tamojšia miera nezamestnanosti dosiahla v novembri hodnotu 4,2 percenta, v decembri 4,4 percenta, čo je dvanásťročné maximum. Podľa odhadov švajčiarskeho Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti (SECO) sa nezamestnanosť v tomto roku vyšplhá až na hranicu 5 percent.

NBS: Nechce kritizovať vládu, ale…

Národná banka Slovenska vydala diskusnú štúdiu, z ktorej vyplýva, že slovenská vláda by mala čím skôr zvážiť reformu riadenia verejných financií. Podľa štúdie by malo ísť o veľkú finančnú reformu a mali by sa naštartovať procesy, ktoré by mohli viesť až k pádu vlády.

NBS zároveň zdôrazňuje, že nechce kritizovať terajšiu,ani žiadne iné konkréíte vlády, ale iba navrhnúť "balík opatrení na zásadnú reformu, ktorou by nasledujúca vláda mohla posunúť slovenské verejné financie rýchlejšie k dlhodobo udržateľnému stavu a zároveň tak prispieť aj k stabilnému a vysokému hospodárskemu rastu. Cieľom štúdie je iniciovať odbornú diskusiu na túto tému," píše sa v štúdii.

Dôvodom navrhovaných zmien je podľa NBS aj uplynulý vývoj vo verejných financiách na Slovensku. "Prebytok sme doteraz ešte nikdy nezaznamenali a hospodársky dobré časy sa nevyužili dostatočne na konsolidáciu verejných financií," zdôrazňujú autori materiálu.

V tejto súvislosti načim pripomenúť, že odchádzajúci guvernér NBS Ivan Šramko sa s Ficovou vládou rozlúčil výslovne kriticky. Odkázal jej, že na vývoj situácie v ekonomike a v rozpočte by mala reagovať rýchlejšie ako vlani. Podľa jeho slov by sa mala zvýšiť frekvencia tvorby prognóz ekonomického vývoja a verejných financií.

Financial Times: Pod ochranou eura

Internetové vydanie denníka Financial Times konštatovalo, že Slovensko je už rok pod ochranou eura. "Slovensko oslavuje prvý rok v eurozóne a jeho vláda tvrdí, že členstvo v menovej únii uchránilo krajinu pred najhoršími vplyvmi minuloročnej ekonomickej krízy. Niet pochýb o tom, že prijatie spoločnej európskej meny tesne pred tým, ako globálna ekonomická kríza postihla región, ušetrilo Slovensko prudkých pohybov výmenných kurzov, ktoré pocítili jeho stredoeurópski susedia," píše sa v článku.

Ďalej sa v ňom uvádza, že nie je celkom isté, či členstvo v eurozóne bolo v roku 2009 výraznou pomocou pre slovenskú ekonomiku. "Slovenská centrálna banka odhaduje, že hrubý domáci produkt sa v roku 2009 zmenšil ozhruba o 4,8 percenta, čo je trochu horšie v porovnaní so susednou Českou republikou, kde sa zmenšenie ekonomiky odhaduje na úrovni 4,1 percenta. Česká koruna počas krízy oslabila a napomohla exportu," poznamenáva denník.

Plač nad rozliatou korunou

Plač nad rozliatym mliekom, napísal by slovenský klasik. Dnes skôr plačeme nad rozliatou korunou. Všetky možné prieskumy ukazujú, že euro síce akceptujeme, ba pripúšťame aj to, že práve vďaka euru sme doterajší priebeh finančnej krízy prežili Slovensku pomerne ľahko, no so slovenskou korunou sa nechceme rozlúčiť.

Už len púhe pomyslenie na to, že s príchodom 1. januára 2010 sa povinné duálne zobrazovanie cien v eurách a korunách stalo minulosťou a to dobrovoľné postupne – počas prvého polroka 2010 zakape, v časti verejnosti vyvoláva des, hrôzu a strach.

Najmä u príslušníkov strednej a staršej generácie, ktorí všetky ceny ešte vždy preratúvajú v korunách a nechcú sa toho vzdať.

Psychológ Ladislav Kita k tomu pred časom (ešte v období zavádzania eura na Slovensku) zdôraznil, že od začiatku odporúča myslieť iba v eurách. "Ľudia by mali myslieť, uvažovať len v eurách, teda nie v korunách a potom si to v duchu rýchlo preratúvať a stresovať sa pred pokladnicami obchodov, ale od samého začiatku myslieť už len v eurách." Na otázku prečo práve starší a starí ľudia, najmä dôchodcovia majú najviac problémov s prechodom na novú menu, psychológ uviedol: "Ľudia vo vyššom veku sú viac konzervatívni, nemajú už také pružné myslenie… V každom prípade treba rátať s tým, že prechod na euro nebude z pohľadu psychológie bežného človeka celkom bezbolestný a bezproblémový."

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry KMG viac ako polovica opýtaných (56 percent) ešte stále prepočítava eurá na slovenské koruny. Jedna vec je praktické preratúvanie v predajni, druhá vec je sentiment – nostalgiu za slovenskou korunou pociťuje až 59 percent opýtaných.

Nevypočuté náreky slovenského ľudu

V posledných mesiacoch lanského roka začali hromadne pribúdať iniciatívy, petície, žiadosti o predĺženie povinného duálneho zobrazovania cien v eurách a korunách. V štátnych úradoch, napríklad na ministerstve financií sa ich zhromaždilo neúrekom, no celkom zbytočne.

Túžby a náreky slovenského ľudu zostali nevypočuté. Za všetky spomeňme aspoň návrh novely generálneho zákona o zavedení eura, ktorou sa malo obdobie povinného duálneho zobrazovania cien predĺžiť o ďalší rok. V októbri ho však poslanci Národnej rady SR definitívne zamietli.

V záujme objektívnej pravdy treba ale uviesť, že prijatie eura a rozlúčka s pôvodnou menou sa ani v iných krajinách nezaobišlo bez ťažkostí (Fínsko, Francúzsko a ďalšie), najmä u starších ľudí spôsobilo vážne psychické problémy, ktoré vo viacerých prípadoch skončili aj samovraždou.

Obchod: Postupná rozlúčka s korunou

V maloobchodných predajniach potravín a spotrebného tovaru,vrátane hypermarketov,duálne zobrazovanie cien v eurách a zároveň v slovenských korunách pokračuje aj v tomto roku, avšak už na prvý pohľad vidieť, že v zmysle generálneho zákona o zavedení eura ide už len o dobrovoľné duálne zobrazovanie.

Napríklad v niektorých ponukových letákoch sú už všetky ceny len v eurách, resp. údaje v slovenských korunách sú len pri niektorých druhoch výrobkov. To isté vidieť aj priamo v predajniach. Cenoviek s korunami je čoraz menej, zväčša chýbajú pri menej obrátkových tovaroch.

Predstavitelia obchodných organizácií zdôrazňujú, že ukončenie duálneho zobrazovania cien bude podľa predstaviteľov obchodných spoločností postupné a neobávajú sa žiadnych väčších komplikácií.

Podľa manažérky spoločnosti Tesco Stores SR Oľgy Hrnčiarovej si ľudia na euro už úplne zvykli, avšak na základe spätnej väzby chcú ešte nejaký čas ceny zobrazovať duálne a len postupne prechádzať k označovaniu cien iba v eurách. Postupné upúšťanie od dvojitého zobrazovania bude podľa predstaviteľov Tesco Stores SR pre zákazníkov určite najlepším rioešením.

Operatívny riaditeľ spoločnosti Billa Jiří Králiček zdôraznil, že naďalej budú zobrazovať ceny aj v eurách aj v korunách. Rozhodli sa tak na základe reakcií zákazníkov (ankety v predajniach i na webe).

A ešte jedna zaujímavosť. Obyvatelia Slovenska percentuálne vrátili svojej národnej banke viac pôvodnej meny ako ostatné krajiny eurozóny. Podľa údajov NBS koncom lanského roka bola návratnosť korunových bankoviek a mincí na úrovni 96,9 percenta z hodnoty obehu v roku 2007.

Toto číslo samo o sebe veľa nehovorí – zasadené do širších súvislostí je už zaujímavé. Napríklad v porovnaní s Maltou, kde návratnosť pôvodných platidiel rok po zavedení eura bola na úrovni 90 percent, a predovšetkým v porovnaní so Slovinskom, kde jeden celý rok po zavedení eura bola návratnosť len 42-percentná.

Podľa aktuálnych informácií NBS v obehu ešte zostáva vyše 20 miliónov kusov slovenských bankoviek a takmer 400 miliónov kusov mincí, spolu v celkovej hodnote viac ako 4,77 miliardy Sk.

Drobné euromince: Bude ich ešte viac

Pred časom sa na Slovensku objavili iniciatívy o "zrušenie" drobných euromincí. S takýmito návrhmi zväčša prichádzajú niektorí politici v snahe zapáčiť sa pospolitému ľudu. Takým bol aj návrh novely zákona o cenách, s ktorým pred niekoľkými mesiacmi prišiel poslanec za Slovenskú národnú stranu Jozef Ďuračka. Vychádzajúc zo šomrania ľudí, ktorým sa naozaj niekedy nazhromaždí v peňaženkách veľa drobných, navrhol obmedziť používanie mincí v nominálnych hodnotách jede, dva a päť centov.

Národná rada SR jeho návrh zamietla.

V rozpore so snahou poslanca za SNS je najnovšie vyjadrenie predstaviteľov Národnej banky Slovenska, podľa ktorého v priebehu tohto roka banka bude musieť dať vyraziť cca 30 miliónov kusov jednocentových a 50 miliónov kusov dvojcentových mincí.

Výkonná riaditeľka NBS pre oblasť platobného styku a peňažného obehu Milena Koreňová spresnila, že centrálna banka musí k razbe nových mincí pristúpiť v záujme zabezpečenia plynulého a bezproblémového peňažného obehu. Podľa jej slov ide o to, že práve jedno a dvojcentové mince sa nevracajú naspäť do NBS, ale zostávajú u obchodníkov a najmä u obyvateľstva. Všeobecne platí, že NBS mesačne vydá trojnásobne viac mincí ako ich prijme.

Národná banka dodáva, že Slovensko ani žiadna iná krajina eurozóny nemá právo meniť štruktúru mincí používaných v obehu. A to, že by sa používanie najmenších mincí na Slovensku obmedzilo prostredníctvom zaokrúhľovania však podľa predstaviteľov NBS nateraz nie je na programe dňa.

Maďarská hra o milión: Proti čiernej ekonomike

Zaujímavá správa prišla od našich južných susedov. Maďarská vláda ukončila štátnu hru, ktorej cieľom bolo potláčať prekvitajúcu čiernu ekonomiku. Vo svojej podstate to bol celkom zaujímavý nápad. Obyvatelia dostali na výber – buď budú podporovať fuškárov a všakovakých opravárov, ktorí robia načierno, zaplatia im o čosi menej, ale fuškár zhrabne všetky peniaze a štátu z toho neodvedie daň, alebo si od regulérneho remeselníka vypýtajú bloček. V tom druhom prípade zrejme zaplatia o čosi viac, ale je predpoklad, že podnikateľ z toho odvedie daň, ktorú štát môže použiť na financovanie školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb, verejnej správy…

Princíp hry príznačne nazvanej Čistý zisk bol jednoduchý. Každý, kto zaplatil za nejakú službu, mohol v príslušných zberných miestach predložiť kód pokladničného dokladu. Raz mesačne verejne losovali šťastlivcov, z ktorých každý dostal rovný milión forintov (cca 3.700 eur). Celé to ale malo jeden háčik – peniaze sa minuli… Hru s cieľom potlačiť čiernu ekonomiku rozbehla ešte bývaá Gyurcsányova vláda. Tá dnešná Bajnaiho vláda ju medzičasom zrušila.

Údaje o reálnom prínose hry nateraz nezverejnili.

Česko: Uvažujú o daňovej amnestii

U západných susedov momentálne zvažujú, či by sa štátu vyplatilo vyhlásiť daňovú amnestiu pre firmy a obyvateľov, ktorí majú svoj majetok v tzv. daňových rajoch. O krajinách, ktoré majú tento prívlastok, ako sú napríklad Kajmanské ostrovy, Guernsey či Bermudy, sa v Česku v rôznych súvislostiach začalo hovoriť už pred časom

Podľa hovorcu Ministerstva financií ČR Ondřeja Jakoba nateraz ide vraj len o čisto teoretickú analýzu, aké výsledky by mohla priniesť prípadná milosť pre daňové úniky. Odhaduje sa, že z Česka boli do tzv. daňových rajov prevedené desiatky miliárd českých korún. Podľa vrchného riaditeľa Ústředního finančního a daňového ředitelství Jana Knížka by sa tieto peniaze mohli beztrestne vrátiť, následne zdaniť a takto by sa mohlo pomôcť štátnej kase. Knížek však nezabudol zdôraznil, že by to zrejme bol morálny hazard s tými ľuďmi, ktorí dane svedomite platia.

Slovinsko vs. Slovensko

Roduverní Slováci, ktorých doteraz tak bolelo pri srdci, že vo svete si občas plietli Slovensko so Slovinskom, môžu byť pokojní. Už si ho nepletú.

Slovensko sa v posledných dňoch tak zviditeľnilo, že celé ministerstvo zahraničných vecí so všetkými našimi ambasádami a dobre platenými propagačnými akciami by nemohlo urobiť viac.

Prvým zviditeľnením bolo zlyhanie policajného psa (?) či skôr policajtov hraničnej a cudzineckej polície, ktorí mali službu na popradskom letisku a následné zlyhanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Celý svet s napätím očakával, že za systémovú chybu polície minister odstúpi. Neodstúpil. Zato však Európska komisia v piatok oficiálne požiadala Slovensko o vysvetlenie incidentu. "Musíme vedieť, čo sa stalo!" zdôrazňujú zástupcovia Európskej komisie. "Ako je možné, že muž cestujúci do írskeho Dublinu zo slovenského letiska Poprad-Tatry odletel s výbušninou umiestnenou vo svojej batožine?!" oprávnene sa pýta slovenských orgánov Európska komisia.

Zlyhanie slovenskej polície bolo po niekoľko dní jednou z najsledovanejších udalostí vo svetových médiách a obrovskú pozornosť mu venovala aj arabská televízna stanica Al-Džazíra.

Po celom svete sa začali rozprávať vtipy o slovenskej polícii. Lepšie zviditeľnenie si krajina pod Tatrami ani nemohla priať. A predsa…

Mýto – krutá forma výberu daní

Zavedenie mýtneho spôsobilo chaos v cestnej doprave nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Zlý a nedotiahnutý systém šitý horúcou ihlou a navyše časovo naplánovaný viac ako nevhodne zviditeľnil Slovensko rovnako ako výbušnina z Popradu.

Proeurópsky orientované Slovensko ako súčasť schengenského priestoru sa opäť obrnilo štátnymi hranicami zo všetkých strán. Najhoršie to hádam bolo na našej západnej hranici. Pred hraničnými priechodmi sa niekoľko dní tvorili nekonečné kolóny áut.

Cestná doprava v Česku haprovala, tamojšia polícia bola bezradná. Na základe predchádzajúcich gentlemanských dohôd so slovenskými orgánmi odporúčala vodičom kamiónov, ktorí nemali zakúpené palubné jednotky, že v ten deň mimoriadne môžu ísť na slovenské cesty, avšak, ako na to opakovane upozornila česká tlačová agentúra ČTK, policajné prezídium v Bratislave tento postup napokon odmietlo.

Pravdou je aj to, že český minister dopravy Gustav Slamečka kvôli neuveriteľnému chaosu na stredoeurópskych cestách sa namiesto slovenskej vlády sám všemožne snažil riešiť vzniknutú situáciu.

Podľa ČTK sa Slamečka pokúšal zachrániť situáciu – intervenoval aj svojho slovenského kolegu Ľubomíra Vážneho, s ktorým sa ako na krajnom riešení dohodol na zavedení mimoriadnej autobusovej dorpavy. Slovenské autobusy mali voziť vodičov kamiónov čakajúcich na českej strane do slovenskej obce Svrčinovec, kde sa vydávajú palubné jednotky. Po tom ich mali odviezť späť do Čiech – k ich kamiónom.

Z autobusov napokon nebolo nič.

Na dokreslenie niekoľko štatistických údajov:Cez systém výberu mýta sa za prvých sedem dní jeho plnej prevádzky vybralo viac ako 1,17 milióna eur. Podľa hovorkyne prevádzkovateľa mýta spoločnosti SkyToll Lenky Lendackej za prvý týždeň prevádzky sa uskutočnilo 5723 transakcií platobnými kartami v hodnote 487.531 eur, pričom 98,96 percent transakcií bolo realizovaných úspešne.

K tomu sa žiada už len publicistický dôvetok: Krutá forma vyberania daní!

K dopravcom sa pridávajú aj ostatní

V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že to, čo nedokonal sám nedokonalý mýty systém šitý horúcou ihlou a čo nedokonal výpadok elektronického systému, ktorý už aj tak obrovský chaos ešte znásobil, o to sa postarali samotní dopravcovia. K ich protestom a blokádam dopravy najmä v Bratislave sa postupne pripájajú aj iné profesné skupiny, združenia, radoví občania, sympatizanti…

Na stranu slovenských autodopravcov sa postavil napríklad Zväz spracovateľov dreva SR združujúci podnikateľské subjekty v značnej miere odkázané na cestnú nákladnú dopravu. Elektronický mýtny systém podľa členov zväzu veľmi nepriaznivo ovplyvňuje podnikateľské prostredie a bude mať veľký vplyv na rast konečných cien tovaru, teda nábytku a ďalších výrobkov z dreva. Podľa prezidenta zväzu Igora Patráša náklady spracovateľov dreva sa so zavedením mýtneho zvýšia cca o 0,15 eura na kubický meter hmoty, čo mesačne predstavuje zvýšenie nákladov o 15 až 20 tisíc eur.

Spracovatelia dreva preto podľa Patrášových slov žiadajú ministra Vážneho o urýchlené riešenie vzniknutej situácie tak, aby sa nezvyšovali ďalšie prevádzkové náklady prepravcov.

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) navrhla prehodnotiť projekt zavedenia mýta a pozastaviť jeho výber až dovtedy, kým systém neumožní dôsledne uplatňovať kilometrovú tarifikáciu a vyznačenie spoplatnených úsekov.

SOPK slovami predsedu Petra Mihóka za zásadný problém považuje načasovanie zavedenia mýtneho systému, keďže po 15 mesiacoch prebiehajúcej krízy a tvrdom tlaku trhu na znižovanie cien dopravcov, relatívne vysoké mýto a vysoká miera spoplatnenia ciest 1. triedy majú až likvidačný dopad najmä na malých a stredných dopravcov.

ČESMAD: Absolútna neschopnosť Slovenska!

Združenie Česmad Bohemia už po dvoch dňoch elektronického mýta muselo konštatovať, že Slovensko zavedenie mýta organizačne nezvládlo. Mnohokilometrové a hneď od samého začiatku viac než desaťhodinové kolóny na hraničných priechodoch so Slovenskou republikou neboli podľa predstaviteľov združenia ani demonštráciou dopravcov, ani pripomienkou minulých rokov, ale iba dôsledkom absolútnej organizačnej neschopnosti pri spúšťaní elektronického výberu mýta.

Česmad Bohemia oprávnene kritizuje, že nepríjemnostiam sa nevyhli ani tí českí dopravcovia, ktorí si palubné jednotky objednali a zaplatili v predstihu už pred viac ako mesiacom. "Stále ich však nedostali a ak chcú splniť zákon a nemalými čiastkami prispieť slovenskému eráru za použitie diaľnic a ciest prvej triedy, musia stáť v nekonečne dlhých radoch. Obchádzka spoplatnených úsekov nepripadá do úvahy, pretože na rozdiel od Česka na Slovensku nie sú tieto úseky označené a bez palubnej jednotky ich nie je možné identifikovať," zdôraznil hovorca združenia Martin Felix.

Preto Česmad Bohemia vyzval slovenskú vládu na okamžité pozastavenie výberu mýta.

Dopravcovia sa pýtajú

Médiá už po niekoľko dní oslovujú protestujúcich dopravcov. Tí po prvých skúsenostiach so slovenským mýtnym systémom majú vážne pochybnosti o jeho správnom fungovaní.Uvádzajú príklad dvoch kamiónov, ktoré išli súčasne z rovnakej firmy do Belgicka, po Slovensku išli presnej po tej istej ceste, no mýtny systém im vykázal úplne odlišné sumy mýtneho.

Zároveň sa pýtajú sa, ako je možné, že hoci vodič nejde po spoplatnenej trase, ale ide po bočnej ceste paralelnej s hlavnou cestou, systém mu účtuje ako keby išiel po hlavnej ceste.

Protestujúci zároveň pripomenuli verejnosti, že je iba otázkou času, kedy sa neprimerane vysoké mýtne odzrkadlí v cenách všetkých tovarov a služieb. "Ročná diaľničná známka stála 900 eur, teraz to vychádza na 27 tisíc eur. Kto to zaplatí?" pýtajú sa dopravcovia.

Člen organizačného výboru Únie autodopravcov Slovenska (UNAS) Jaroslav Polaček zdôraznil, že minister Vážny vo svojich výrokoch na tlačových konferenciách opakovane urazil nielen dopravcov, ale všetkých poctivých občanov.

Fico, Vážny a tí ďalší

Minister Ľubomír Vážny, ktorý od samého začiatku nepripúšťal žiadne nedostatky mýtneho systému, pre médiá zdôraznil, že vláda Roberta Fica pomáha ľudom, vytvorila pre ľudí lepšie životné podmienky. Mýto, proti ktorému malí a strední autodopravcovia protestujú, je podľa neho spravodlivé.

Nedeľa, 10. januára. Premiér Robert Fico konečne pripúšťa, že mýtny systém má nedostatky. Podľa agentúrnych správ premiér žiada o urýchlené kroky (!) vedúce k náprave. Chce 850 mýtom spoplatnených úsekov upraviť tak, aby zohľadnili výjazdy z týchto úsekov s cieľom minimalizovať prípady, keď sa účtuje celý spoplatnený úsek, hoci v skutočnosti prepravca využil iba jeho časť.

Podľa hovorkyne Silvie Glendovej premiér túto žiadosť predložil na stretnutí s predstaviteľmi spoločnosti SkyToll a Národnej diaľničnej spoločnosti. O problematike majú rokovať so spoločnosťou ČESMAD, ako aj ďalšími prepravcami, ktorí majú k zavedeniu elektronického mýta vážne výhrady.

O tom, že by minister Vážny pre zlyhanie systému plánoval odstúpiť z funkcie, sa v správach nehovorí.

Vyplatí sa podľa vás poistenie proti strate zamestnania?

View Results

Loading ... Loading ...

13 odpovedí na “Týždeň vo financiách: Plač nad rozliatou korunou a mýto ako krutá forma vyberania daní”

  1. Mýto je OK píše:

    Mýto je jediná možná cesta ako spravodlivo vyberať poplatky za používanie ciest. Buď sa budú cesty opravovať z mýta, alebo sa budú musieť zvýšiť iné dane. Niet o čom diskutovať.

    • brumko píše:

      jééžiš, to má logiku, to beriem, ale takto? však ste sa neboli pozrieť na zablokovaných uliciach? problém je podľa mňa v inom – v tom, že idete kamiónom po vedľajšej ceste, ktorá nie je spoplatnená a ten blbý systém vás zachytí, máte smolu… však je to absurdné!!!! myslím si že k takýmto a podobným veciam smeruje kritika. A pokiaľ ide o vzťah peniaze, dane, mýto, však sa to robilo preto, aby sa mohla znížiť daň z motorovej nafty, no dosiaľ sa tak nestalo. Aj preto dopravcovia „demonštrujú“, to len krátkozrakí a zaslepení nechápu…..

      • Bery píše:

        si myslím, že celý problém je v tom, že zákazku na mýtny systém dostala strana blízka istým politickým kruhom, ktorá to však nakoniec organizačne ani technicky nezvládla… A ministerstvo dopravy ani sám premiér to teraz nechcú priznať

      • Michal D. píše:

        A keď si kamionisti celé roky nekupovali diaľničné nálepky a neplatili ani to, čo mali, bolo to OK? Kedy ten UNAS – či čo to je – pre pár rokmi žiadal očistenie trhu dopravcov od zlodejov, ktorí kradli – lebo neplatili za cesty, ktoré využívali, považoval by som ich za serióznych partnerov. Ale teraz…

        • Robo píše:

          súhlasím, ja napríklad sa na celú túto kazu dívam výlučne z triedneho hľadiska a v duchu gottwaldovského hesla: „So stranou Smer-SD na večné časy a nikdy inak!“

          • Michal D. píše:

            Presne o tomto hovorím. Na Slovensku sme sa z nejakého zvláštneho dôvodu (hovorím o strednej triede) rozhodli, že všetko, ktorí vystúpia proti vláde a povedia, že kradne, môžu kradnúť.

            Aj keby 10-násobný vrah vystúpil proti vláde a povedal, že je obeťou systému, tak mu táto konzumná „verejnosť“ začne tlieskať…

          • Anita píše:

            radčej napíšte pravdu, že Fico musel pod tlakom argumentov ustúpiť (prvýkrát sa zľakol masy ľudí odkedy je pri moci), uznal, že mýtny systém je zle nastavený a nefunkční. A zrazu sa ide znižovať daň z nafty, o čom dovčera nechcel ani počuť… Som rada, že dopravcovia, ako aj všetcia čo ich podporujú (aj VŠ študáci) konečne ukázali že sa ficovej vlády neboja. O tom by ste mali písať a nie porovnávať autodopravcov s vrahmi!!!!

          • Rudi píše:

            Len sa ziada dodat, ze nizsia dan bola marketingovo dlhodobo pripravovana a evidentne spapana aj s naviakom.

          • Peter Furmaník st. píše:

            Nedá mi ako autorovi článku nezareagovať na doterajšiu diskusiu. Bez ohľadu na to, ktorý diskutujúci má vo svojom „príspevku“ koľko pravdy, treba povedať, že protestujúci neprotestovali proti mýtnemu ako takému, ale proti jeho nedokonalosti. Proti tomu, že ich od prvého dňa sprosto okrádal a tiež proti tomu, že bol nepripravený a že si vodiči (domáci aj zahraniční) nemohli zakúpiť palubné jednotky.

            Napokon na zmätky okolo spustenia slovenského mýtneho systému začali ako prví poukazovať nie slovenskí, ale zahraniční prepravcovia.

            A teraz k veci: je správne, že slovenskí prepravcovia sa v takej situácii vzopreli voči vláde a nenechali sa zastrašiť policajnými hodnostármi. A to tvrdím bez ohľadu na to, že protestujúcich dopravcov podporovali aj ľudia iných profesií, aj obyčajní ľudia, študenti atď. A už vôbec nie je dôležité, že s protestami dopravcov ľudia hromadne vyjadrovali nespokojnosť s terajšou vládou.

            P.S. Len pred chvíľou som zachytil správy Českej tlačovej kancelárie o tom, že na priechodoch sa opäť vytvorili dlhé kolóny. Hovorca českej polície na Frýdecko-Místecku Ivan Žurovec pre médiá spresnil, že slovenský elektronický mýtny systém v noci opäť skolaboval.

            Možno si to Robert Fico neuvedomuje, ale v Čechách za posledné dni už majú celého Slovenska a slovenského mýtneho systému plné zuby…

          • prešpurský burcsák píše:

            Mám pocit, že my Bratislavčania sme to Ficovi tentokrát porádne natreli

          • Dweezil píše:

            Percfet shot! Thanks for your post!

  2. Rudi píše:

    Ja placem nad korunou stale.

  3. Andrej píše:

    Ja placem nad zahodenou korunou. Navrat k nej bude velmi boliet, aj ked je nevyhnutny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *