Streda 18. októbra. Meniny má Lukáš

Týždeň vo financiách: Predčasná radosť, prehnaný optimizmus

Radosť z toho, že hrubý domáci produkt Nemecka a Francúzska nečakane vzrástol, že obidva európske ťahúne sa vymanili z recesie a kríza sa definitívne končí, odišla tak rýchlo, ako prišla. Všetko zlé je však na niečo dobré, Francúzsko plánuje šliapnuť na krk manažérom bánk a slovenská vláda sa rozhodla zvýšiť daň z tvrdého alkoholu

Predčasná radosť – h…. na tanieri, hovorí slovenské príslovie. Bombastické titulky v médiách, ktoré na príklade nečakaného nárastu HDP v Nemecku a Francúzsku v druhom kvartáli (zhodne po 0,3 percenta) zdôrazňovali, že obidve krajiny už vystúpili z recesie a kríza sa končí, sa nakoniec ukázali ako prehnane optimistické.

 

Prezident nemeckej centrálnej banky Deutsche Bundesbank Axel A. Weber nezdieľajúci túto všeobecnú eufóriu, opakovane povedal, že nemecká a s ňou celá európska ekonomika sa z krízy ešte nedostali. Podľa jeho slov terajšie oživenie nemeckej ekonomiky nie je trvalé ani životaschopné – je postavené na vládnych stimuloch a pomoci bankovému sektoru.

Ono s tými vládnymi stimulmi, medzi ktorými je nesporne najobľúbenejšie tzv. šrotovné, je to tak, že v každej krajine sa vždy blížia dajaké voľby a vládne strany si potrebujú kupovať voličov. Zo spoločného sa ľahko rozdáva a tak šrotovnému a iným nesystémovým opatreniam na podporu ekonomiky sa naozaj dobre darí za každého počasia.

Ich efekt je len krátkodobý.

Aj teraz sa to ukázalo.

Vráťme sa ešte na chvíľu k prezidentovi Deutsche Bundesbank Axelovi A. Weberovi , ktorý nielenže sa nepripojil k nadšencom oslavujúcim koniec recesie, ale naopak – zdôraznil, že terajšie oživenie ekonomiky nie je udržateľné a ekonomika nie je zatiaľ schopná stáť na vlastných nohách. 

Ba čo je ešte horšie, vo vzduchu ešte vždy visí nebezpečenstvo, že vývoj sa zvráti do červených čísel. Podľa Webera bude v nasledujúcom desaťročí rastové tempo slabšie než v minulosti.

Nie V, ale W čiže dvojitý pokles

Všeobecný optimizmus zdieľaný politikmi a hojne podporovaný médiami sa ukázal ako predčasná radosť. Predsa len majú pravdu analytici, ktorí na rozdiel od politikov do veci naozaj vidia. Napríklad  Christian Blaabjerg, hlavný akciový stratég dánskej banky Saxo Bank pre Investujeme.sk napísal, že všeobecne sa počíta s oživením ekonomiky v tvare písmena V, avšak najpravdepodobnejšie je oživenie v tvare písmena W (s dvojitým poklesom).

Aj podľa často citovaného profesora ekonomických vied Nouriela Roubiniho z New Yorku existuje hrozba, že svetová ekonomika sa po krátkom oživení opätovne dostane do recesie. "S týmto nebezpečenstvom treba vážne rátať," zdôrazňuje Roubini a dodáva, že je to preto, lebo pod terajšie krátke oživenie sa podpísali predovšetkým masívne monetárne stimuly.

Podobne sa minulý týždeň k hospodárskemu vývoju vyjadril aj niekdajší šéf amerického Federálneho rezervného systému (Fed)  Alan Greenspan, podľa ktorého Spojené štáty v 2. polroku tohto roka čaká oživenie ekonomiky. Toto oživenie však bude založené "takmer"výhradne" na vládnych stimuloch a tak rok 2010 bude opäť bloodless (chabý).

 

Nárast ekonomiky vo Francúzsku a Nemecku, ktorý médiá pred dvomi týždňami tak bombasticky nafúkli, je podľa prezidentky talianskej podnikateľskej aliancie Confindustria  Emmy Marcegaglia dôkazom, že sme sa síce odrazili od dna, ale kríza ešte zďaleka nie je za nami. Potrvá vraj ešte celé roky, kým sa všetko dostane na úroveň obdobia spred krízy, rozumej na bežnú, zvyčajnú úroveň, livello consueto.


Médiá plné optimizmu

Podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Paula Krugmana sa svet vyhol druhej veľkej finančnej a hospodárskej kríze. Stalo sa to podľa jeho slov iba vďaka iniciatívam vlád a ich stimulačným opatreniam. Bude však, ako zdôrazňuje, trvať ešte dva alebo aj viac rokov, kým sa globálna ekonomika zotaví.

Hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu (IMF) Olivier Blanchard síce v najbližšom čase očakáva rast hospodárstva vo väčšine krajín sveta, ale bude to slabý rast, ktorý nepostačí na to, aby sa znížila nezamestnanosť. Problém je podľa jeho slov v tom, že o tento rast sa postarajú najmä opatrenia vlád na podporu ekonomiky, ktoré ale znamenajú veľký tlak na štátne rozpočty. Vlády preto budú musieť zvýšiť dane.

Na klamlivosť nedávnej eufórie vyvolanej politikmi a médiami poukázal analytik Ronald Ižip zo spoločnosti CI KOMODITY , keď pre portál Investujeme.sk zdôraznil, že súčasná hospodárska politika dokázala krátkodobo zastaviť prudký pokles svetového hospodárstva, avšak iba za cenu pokračujúcich dlhodobých nerovnováh a straty efektivity ekonomík. Následky takéhoto konania sa ešte len prejavia. V článku príznačne nazvanom Kríza: Naozaj sa končí alebo to len noviny sú plné optimizmu? píše o veľkej pravdepodobnosti dlhodobej a vleklej recesie.


Bankárom šliapnu na päty


V záujme objektívnej pravdy treba že z priebehu doterajšieho vývoja globálnej krízy sa poučilo najmä Francúzsko, ktoré sa podľa vzoru Spojených štátov rozhodlo rázne obmedziť výšku odmien pre bankárov. 

Podľa vyjadrení ministerky hospodárstva Christine Lagarde francúzska verejnosť už ďalej odmieta absorbovať kauzy miliónových odmien pre manažérov bánk. Najnovšie, ako ministerka zdôraznila, verejnosť hlboko pobúrili správy z médií o tom, že BNP Paribas si už nachystala na odmeny zhruba jednu miliardu eur.

Médiami tiež preletela správa o tom, že britská maloobchodná sieť Tesco sa rozhodla konkurovať bankám. Vychádzajúc z faktu, že väčšina britských občanov v čase prehlbujúcej sa krízy prestala dôverovať činnosti tradičných bánk, už čoskoro rozšíri svoje služby v oblasti malobankovníctva – nateraz v 39 supermarketoch vo Veľkej Británii otvorí bankové centrá. Správy nehovoria o tom, kedy sa bankové služby Tesco rozšíria napríklad aj na Slovensku. 

 

Kríza doľahla aj na vyznavačov tvrdého


Pred časom prišiel slovenský minister financií s nápadom zvýšiť spotrebné dane. Voľby sa blížia a tak zasiahol premiér Fico s tým, že dane sa zvyšovať nebudú.

Medzitým ale vyšlo najavo, že kríza sa ešte nekončí a optimizmus je len predčasný a tak sa slovenská vláda začala spotrebnou daňou vážne zaoberať. Oproti pôvodnému Počiatkovmu návrhu, v ktorom sa rátalo aj s liehom aj s vínom, nakoniec zvíťazil len návrh na zvýšenie dane z liehu, a to – kvôli dieram v štátnom rozpočte -výraznejšie ako sa pôvodne predpokladalo: zo súčasných 939,38 eura na 1080 eur na hektoliter čistého alkoholu. 

Daň z vína však naďalej ostáva nulová – vláda pri minulotýždňovom rozhodovaní prihliadla na to, že vo väčšine krajín EU sa z vína spotrebná daň neplatí. Podľa Počiatka je to preto, že "víno má v EU špecifickú pozíciu. Myslím si, že víno je skutočne menej konfliktný alkohol, ako je klasický tvrdý alkohol alebo ako sú nápoje s vysokým obsahom čistého alkoholu," zdôraznil minister.


Zdražie fľaška o 67 centov?


Podľa analytikov UniCredit Bank zvýšenie spotrebnej dane z liehu od 1. marca 2010 o 15 percent bude mať z hľadiska verejných financií malý dopad. "Zvýšenie spotrebnej dane na Slovensku sa dá považovať len za kozmetické. Z hľadiska verejných financií ako aj celkovej inflácie bude mať zanedbateľný dopad. Ak by obchodníci premietli zvýšenie spotrebnej dane do cien alkoholu v plnom rozsahu, litrová fľaša 40-percentného alkoholu by zdražela o 67 centov," zdôrazňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.   

Príspevok takéhoto zvýšenia k celkovej inflácii by sa podľa jeho slov pohyboval na úrovni 0,05 p.b. Z tohto dôvodu preto ani analytici UniCredit Bank nepristupujú k revízii inflačného výhľadu na budúci rok (2,4 percenta). Podľa prepočtov Ministerstva financií SR by mal byť vplyv zvýšenia na verejné financie relatívne nízky. "V rokoch 2010-2012 by toto zvýšenie mohlo zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu len o jednu až dve stotiny percenta z HDP," pripomína Ľubomír Koršňák.


Pokračuje boj o minimálnu mzdu

Počas minulého týždňa sa opäť diskutovalo o minimálnej mzde. Problém je zrejmý a každá zo zainteresovaných strán si háji svoje. Odborári zmiernenie dopadov krízy vidia jednoznačne a krátkozrako – keď sa zvýši minimálna mzda, pracujúci človek sa bude mať lepšie. Preto presadzujú valorizovanie minimálnej mzdy na rok 2010.

Zamestnávateľské a podnikateľské zväzy a združenia naopak trvajú na tom, že minimálna mzda by sa v budúcom roku vôbec nemala zvyšovať. To, čo požadujú odborári, totiž považujú za krajne nezodpovedné, pretože zvýšenie minimálnej mzdy by so sebou prinieslo iba ďalšie prehĺbenie krízy a zvýšenie nezamestnanosti.

Konfederácia odborových zväzov sa opäť nechala počuť, že trvá na zvýšení minimálnej mzdy. Podľa slov jej viceprezidenta Vladimíra Mojša je pre odborárov nulový nárast minimálnej mzdy naďalej neprijateľný. Členovia Republikovej únie zamestnávateľov naopak presadzujú jej nezvyšovanie. Slovami ich predsedu Mariána Juska sa dnes nemá rokovať o zvýšení minimálnej mzdy, lebo "dnes sa  rozhoduje o tom, či slabo platené pracovné miesto, alebo žiadne pracovné miesto."  


OECD: Minimálnu mzdu nezvyšujte!

Podnikateľská aliancia Slovenska žiada odložiť akékoľvek diskusie o valorizácii minimálnej mzdy na obdobie, kedy sa produktivita podnikov a zamestnanosť opäť dostanú do rastovej fázy. "V čase, keď pre krízu klesá produkcia firiem a rastie nezamestnanosť, aj OECD odporúča nezvyšovať minimálnu mzdu," zdôraznil výkonný riaditeľ aliancie Róbert Kičina.


Podľa jeho slov sa minimálna mzda vo všeobecnosti prezentuje ako sociálny prvok, v skutočnosti však má opačné účinky, lebo predstavuje bariéru vstupu na trh práce.

 

"Zvýšenie minimálnej mzdy automaticky znamená horšie možnosti nezamestnaných uplatniť sa na trhu práce," zdôraznil Kičina. A naopak, jej nezvyšovanie by pomohlo podnikom ľahšie zvládnuť krízové obdobie.

 

Slovenska obchodná a priemyselná komora podľa slov jej predsedu Petra Mihóka v dialógu o minimálnej mzde jednoznačne stojí na strane podnikateľských a zamestnávateľských organizácií, pretože obdobie krízy "naozaj nie je obdobím na zvyšovanie miezd". Ak by k zvyšovaniu došlo, mohlo by to spôsobiť zatváranie fabrík, zdôraznil Mihók.

 

Prikloní sa vláda na stranu odborov? 


Podľa riaditeľa mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Michala Stušku by výsledok mal byť známy "v  priebehu najbližších týždňov". 

Dá sa však očakávať, že pokiaľ sa sociálni partneri (odbory a zamestnávatelia) nedohodnú, v zmysle príslušných právnych noriem rozhodne vláda. Tá – ako vyplýva z doterajších vyjadrení ministerky Viery Tomanovej – je skôr náchylná prikloniť sa na stranu odborov.

Olej do diskusného ohňa nalial v minulých dňoch generálny riaditeľ Ústredia  práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Sihelský, ktorý na tlačovej konferencii zdôraznil, že zvyšovanie minimálnej mzdy nevníma ako problém. "Nevidím to ako bariéru," uviedol.

Nuž, dobre sa mu hovorí, lebo taký riaditeľ ústredia má plat na ministerskej úrovni mnohonásobne prevyšujúcej priemernú mzdu. Keby mal Ján Sihelský napríklad ako drobný živnostník platiť z minimálnej mzdy ešte aj odvody, hneď by na ňu zmenil názor.


Reforma: Zlúčenie daňovákov s colníkmi

Vláda schválila prvý krok dlhodobo pripravovanej reformy colnej a daňovej správy, na základe ktorej by sa postupne mali daňováci zlúčiť s colníkmi do jednej organizácie. 

V prvom kroku by sa celkovo mala spružniť, sprehľadniť a zjednodušiť štruktúra pracovísk daňových úradov, pričom by mohli vznikať dočasné pracoviská a stanice, napríklad  na preberanie daňových priznaní. 

Výhľadovo – v druhom kroku – by sa mal zjednotiť výber všetkých daní, ciel a poistných odvodov vrátane dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, ako aj poistenia v nezamestnanosti,  príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistného na zdravotné poistenie do jediného  miesta výberu.


Nová Finančná správa SR
  

Aj keď sa to našincovi dobre číta, v skutočnosti to nebude také ružové. 

Po prvé, bude musieť vzniknúť nová Finančná správa SR, ktorá sa o to všetko bude starať.

Po druhé, ako priznáva minister Ján Počiatek, reforma si v najblizších troch rokoch vyžiada náklady vo výške 70,9 milióna eur. "Vzhľadom na zmenu organizačného usporiadania daňových orgánov bude potrebné počítať s výdavkami na obstaranie nových tabúľ, pečiatok, tlačovín a ďalších súvisiacich výdavkov," konštatoval rezort financií. 

Ale by sme boli spravodliví, musíme uviesť, že reforma by mala priniesť aj výraznejšie úspory. Tie by sa mali podľa návrhu začať postupne prejavovať po roku 2012. Reforma by mala priniesť aj pokles zamestnancov štátnej správy o zhruba 20 percent.


Ale to len čisto teoreticky, prakticky to asi bude horšie…

Zatiaľ sa na Slovensku veľakrát nestalo, že by sa po reformách a iných sľuboch znížili počty štátnych úradníkov. 

Dlhodobo sme skôr svedkami opačného trendu. 
 

Ako by ste riešili nedostatok peňazí?

View Results

Loading ... Loading ...

Jedna odpoveď na “Týždeň vo financiách: Predčasná radosť, prehnaný optimizmus”

  1. Miňo píše:

    Pokiaľ ide o to, že od budúceho roka sa zvýši spotrebná daň z tvrdého alkoholu, myslím si, že súdruhovia z vlády to oznámenie nemohli lepšie načasovať… blíži sa jeseň, záhradkárom sa začínajú hromadiť padanky – jablká, slivky, hrušky… To sa bude pokútne páliť po celom Slovensku! A myslím si, že ten nový finančný úrad, ktorý má zastrešiť dane, clá atď., kým si dá urobiť pečiatky a začne pracovať, dovtedy bude od zle vypáleného liehu, polovica ľudí slabšie vidieť…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *